Otázny geologický výskum
Poslanci opozičnej SaS informujú, že agrominister Richard Takáč ešte v marci na parlamentnom výbore uisťoval, že geologický výskum urobili. Podľa nich však nehovorí pravdu. „Minister Takáč na priamu otázku, či geologický výskum existuje, odpovedal: ‚Áno‘,“ konštatovala poslankyňa Sas.
Poslankyňa SaS Martina Bajo Holečková tvrdí, že žiadny geologický výskum na vojenský objekt v Leviciach neexistuje, čo jej mal potvrdiť aj Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. „Zakopali tak stovky usmrtených kusov bez toho, aby bola posúdená vhodnosť tohto miesta,“ informuje SaS.
[link url =https://standard.sk/919591/samospravy-upozornuju-ze-kompetentni-s-nimi-nekomunikuju-o-zakopavani-dobytka]
Namiesto prieskumu vykonali „operatívnu prehliadku predmetnej lokality,“ doplnila Bajo Holečková s tým, že ešte väčším zlyhaním je, že agrominister klamal.
Jedna z otázok, na ktorú odpovedal poslankyni Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, bola aj tá, kedy budú známe výsledky prieskumu. „Keďže nebol zrealizovaný, nevypracovali ani záverečnú správu z geologického výskumu,“ píše sa v odpovedi s tým, že nie je teda možné sprístupniť ani jej výsledky.
Podľa agroministra klamú
Na otázku o vyjadrení poslancov SaS reagoval na tlačovej konferencii vo štvrtok Richard Takáč s úsmevom. „Pri SaS-ke sme zvyknutí, že klamú a klamú,“ reagoval agrominister.
Ubezpečil, že majú všetky relevantné podklady zo strany ministerstva životného prostredia. „Respektíve, má ich ministerstvo obrany. Občania sa nemusia obávať. Materiál máme k dispozícii,“ doplnil Takáč.
Ďalej dodal, že rezort obrany ešte na začiatku uviedol, že ak nebudú mať všetky relevantné podklady a rozhodnutie od kolegov z envirorezortu, nezačnú so zakopávaním. „Začali, až keď tieto rozhodnutia mali,“ dodal agrominister s tým, že je pre neho za čiarou, že opozičná SaS klame, zavádza a získava na tom politické body.
[link url =https://standard.sk/923857/slintacka-a-krivacka-zastavila-vyvoz-osipanych-prerastene-zvierata-zostavaju-na-farmach]
Na otázku, či teda môžu sprístupniť spomínaný geologický výskum, poznamenal, že rozhodnutia sprístupniť nemôžu, lebo nie sú ich. Môže tak urobiť iba ministerstvo obrany alebo ministerstvo životného prostredia.
„Nakoľko ide o vojenský obvod, tak je tam pravdepodobne iný režim. Tieto rozhodnutia sú však k dispozícii. Chcem poprosiť opozíciu, aby nebola až tak hyenistická,“ dodal Takáč.
Tvrdenia SaS odmietajú
Štandard v tejto súvislosti požiadal o stanovisko Ozbrojené sily (OS SR) a rovnako aj Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR). Podľa ich vyjadrení akékoľvek pochybenia odmietajú.
„Ozbrojené sily SR postupovali striktne v zmysle žiadosti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka z 24. marca 2025, v ktorej stanovili podmienky ukladania kadáverov v predmetnej lokalite,“ uviedol hovorca OS SR Štefan Zemanovič.
„Zároveň nám bolo doručené stanovisko Výskumného ústavu vodného hospodárstva z toho istého dňa, ktoré konštatuje, že vybrané územie je dostatočne bezpečné s ohľadom na výšku spodnej vody, celkové geologické a hydrologické pomery,“ doplnil Zemanovič.
Envirominister Tomáš Taraba konštatuje, že opoziční poslanci nerozlišujú medzi geologickým výskumom a odborným geologickým posúdením.
„V Leviciach a na iných miestach sme realizovali odborné posúdenie geologických a hydrogeologických pomerov odborníkmi Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra a Výskumného ústavu vodného hospodárstva, ktoré sa robí pre aktuálnu potrebu, a nie geologický výskum, ktorý trvá roky. Vyžadoval by si vypracovanie projektu geologickej úlohy, vypracovanie plánu geologických prác či verejné obstarávanie na vysúťaženie zhotoviteľa prác.“ povedal Taraba.
Odborné posúdenie spočívalo najmä v obhliadke miesta, odbere vzoriek a vo vyhodnotení geologických pomerov. Rovnako analyzovali hydrologické pomery či prúdenie vôd.
„Z výsledkov vyplýva, že lokalita je bezpečná s ohľadom na výšku hladiny podzemnej vody, celkové geologické a tiež hydrogeologické pomery. Aj na základe týchto podkladov územie určili ako vhodné na zakopávanie kadáverov,“ doplnilo v stanovisku MŽP SR.
Rozhodnutie nevideli ani na Záhorí
Poslanec SaS Alojz Hlina na tlačovej besede uviedol, že doteraz prieskum nebol predložený ani v druhej lokalite.
Po vypuknutí slintačky a krívačky na farme v Plaveckom Štvrtku vybrali kompetentní po Leviciach ďalšie miesto, kde budú zakopávať uhynuté hospodárske zvieratá z tohto chovu. Išlo o vojenský obvod na Záhorí a viac ako tritisíc kusov dobytka.
V okolí tohto miesta ležia pod zemou vodné zdroje obcí Veľké Leváre, Závod a Studienka. Obyvatelia aj samosprávy mali preto oprávnený strach a obávali sa kontaminácie zásob pitnej vody, keďže lokalita Nivky je vzdialená približne šesť kilometrov vzdušnou čiarou od Veľkých Levárov.
Rovnako aj tu vyčítali vláde takmer nulovú komunikáciu. So zástupcami dotknutých samospráv sa nakoniec stretol minister Takáč a informoval ich o celej situácii. Takisto ich uistil o existencii prieskumu, avšak na vlastné oči ho nevideli.
„Geologický prieskum sme nevideli. Zostalo to len na vyjadreniach pána ministra. Dôverovali sme mu. Keď povedal, že je, tak sme tomu verili,“ povedal pre Štandard starosta Veľkých Levárov Richard Nimsch.
Podľa jeho slov mali vedomosť, že pred ich stretnutím s agroministrom boli dvaja geológovia zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra na danom mieste s bagrom.
„Realizovali sa sondy a odoberali vzorky ílovej vrstvy, aby skúmali nepriepustnosť. Požiadali sme ministerstvo o kópiu tohto geologického posudku. Zatiaľ nám ho neposlali, takže sme ho ani nečítali,“ vysvetlil starosta.
So zakopávaním usmrtených zvierat v lokalite Nivky už skončili. „Sledujeme vzorky vody. Vynútili sme si to preto, lebo sa obávame znehodnotenia pitnej vody. Uvidíme, ako a či sa budú meniť vzorky v čase. Ak sa budú meniť, nastane problém. Ak nie, žiadne ďalšie riziko by sa už nemalo objaviť,“ doplnil Nimsch.
Možno otvoria zoologické záhrady
Takáč sa na tlačovej konferencii dotkol aj aktuálnej situácie s vírusom SLAK. Uviedol, že je predčasné hovoriť o tom, že už máme za sebou inkubačnú dobu v súvislosti so slintačkou a krívačkou. V žiadnom prípade nemôžeme mať pocit, že sa už nič nemôže stať.
Príkladom má byť Maďarsko, kde sa po dvoch týždňoch objavil ďalší pozitívny chov. Išlo o 600 dojníc. Navyše, mali aj kontaktnú farmu s ošípanými vzdialenú asi kilometer, kde museli usmrtiť 9 800 ošípaných. Chov bol negatívny, ale riziko prenosu nákazy bolo veľké.
„Možno už budúci týždeň chystáme otvorenie niektorých zoologických záhrad. Pravdepodobne stred a východ Slovenska. Musíme byť však opatrní. Chcem požiadať poľnohospodárov, aby aj naďalej dodržiavali opatrenia,“ zhodnotil Takáč.
