Witkoffov diplomatický maratón vrcholí. Rusko pripúšťa pokrok

Republikánsky šéf Bieleho domu sa ešte v predvolebnom období vystatoval, že vojnu na Ukrajine ukončí „do 24 hodín“, túto frázu však neskôr prestal používať.

Steve Witkoff a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

Publikované: 25. apríla 2025 | 20:30

Autor: Samuel Burda,

Osobitný vyslanec USA Steve Witkoff v piatok po štvrtý raz pricestoval do Moskvy, kde sa stretol s prezidentom Vladimirom Putinom. Jeho úlohou má byť uzavretie prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou pred blížiacim sa neoficiálnym termínom – sto dní vlády prezidenta Donalda Trumpa.

Spolu s ďalšími predstaviteľmi svojej vlády týždeň po Veľkej noci varoval, že v prípade odmietania amerických návrhov na prímerie Washington od rokovaní odstúpi.

V rámci predošlých rokovaní investor a prezidentov golfový spoluhráč vyjednal v Moskve súhlas s pokračovaním rozhovorov s Washingtonom, čoho záverom je aj prímerie v Čiernom mori či vzájomné neútočenie na energetickú infraštruktúru. Podľa záverov západných predstaviteľov je tiež schopný tlmočiť ruskú pozíciu a podmienky pre blížiace sa prímerie.

Putina sprevádzali jeho poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov a investičný vyslanec Kirill Dmitriev. Ruský denník Izvestija predtým zverejnil fotografie, na ktorých sa Witkoff prechádza v centre Moskvy s Dmitrievom, ktorý zohral významnú úlohu pri kontaktoch s Trumpovou administratívou, citovala agentúra Reuters.

Vyjednávania sa zbližujú

Minulý týždeň sa Witkoff stretol aj s iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arakčím v priestoroch ománskeho veľvyslanectva v Ríme. Rokovania tiež majú pokračovať túto sobotu, keďže jadrovú dohodu medzi Washingtonom a Teheránom v americkej politike tiež vnímajú ako mierové úsilie.

V tomto prípade pôjde o tretie stretnutie vyjednávačov o dohode, ktorej cieľom je obmedzenie iránskeho jadrového programu. Trump sa totiž obáva, že obohatenie uránu, ktorého sú iránske jadrové zariadenia schopné, čoskoro prekročí hranicu 90 percent obsahu izotopu – a umožní tak Teheránu získať jadrovú zbraň.

Do úlohy mediátora v americko-iránskych rokovaniach sa, paradoxne, prihlásilo Rusko. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov začiatkom marca povedal, že Moskva je ochotná sprostredkovať komunikáciu medzi mocnosťami.

Hoci si rokujúce strany nakoniec vybrali za arbitra Omán, tento návrh je prejavom hlbšieho prepojenia jednotlivých mierových iniciatív. Witkoff je očividne schopný vyjednávať s Rusmi aj Iráncami, hoci jeho pôvodnou úlohou bol izraelsko-palestínsky konflikt. Multilaterálne vyjednávajúce veľmoci tak začínajú pripomínať Viedenský kongres z roku 1815.

Kremeľ potvrdil, že pozície oboch strán sa priblížili

Kremeľský poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov, ktorý sa na stretnutí zúčastnil, ho označil za konštruktívne a veľmi užitočné. "Tento rozhovor umožnil Rusku a Spojeným štátom ešte viac zblížiť svoje pozície nielen v súvislosti s Ukrajinou, ale aj v mnohých ďalších medzinárodných otázkach," povedal novinárom.

Čo sa týka samotnej ukrajinskej krízy, diskusia sa sústredila najmä na možnosť obnovenia priamych rokovaní medzi predstaviteľmi Ruskej federácie a Ukrajiny.

Rusko a Ukrajina neviedli priame rozhovory od prvých týždňov vojny, ktorá sa začala vo februári 2022.

(reuters, tasr, sab)