Trump minulý týždeň vyhlásil, že ak by sa mu návrh dostal po odhlasovaní na stôl, „určite“ ho podpíše, pripomenula televízia Fox News. Po prijatí by kongresmani i senátori mali 180 dní na to, aby sa svojich akcií zbavili.
„Členovia Kongresu by mali bojovať za ľudí, ktorým boli zvolení slúžiť – nie za denné obchodovanie na úkor svojich voličov,“ povedal Hawley pre Fox.
„Američania boli svedkami toho, ako jeden politik za druhým dosahoval zisk s využitím informácií, ktoré nie sú dostupné širokej verejnosti. Je načase zakázať všetkým členom Kongresu obchodovať s akciami a vlastniť ich, a obnoviť tak dôveru Američanov v zákonodarný orgán našej krajiny,“ vysvetlil.
Prečo sa zákon volá podľa kongresmanky
Hoci doteraz žiadny zákon nezakazuje voleným predstaviteľom obchodovať s akciami, táto prax pôsobí nečestne, a to z dôvodu, že kongresmani rozhodujú o zákonoch, ktoré majú potenciálny vplyv na hodnotu firiem. Môžu tak kupovať či predávať ich akcie v predstihu, aby keď burzy zareagujú na zmenu právnych noriem, mohli rýchlejšie zbohatnúť.
Kongresmani však majú z pochopiteľných príčin informácie aj z iných zdrojov, konkrétne od jednotlivých lobistov, ktorí sa výmenou za ne snažia dosiahnuť akékoľvek výhody.
Najviac sa v tomto smere zviditeľnila práve kongresmanka z Kalifornie. Pomerne ironicky jej vzdali hold na sieti X, kde istý používateľ založil účet Nancy Pelosi Stock Tracker. Ten sleduje vývoj akcií, ktoré vlastní Pelosiová, hoci sa v posledných mesiacoch preorientoval aj na iných zástupcov.
V závere roka 2024 jej portfólio narástlo o 54 percent, a koncom apríla malo hodnotu viac ako 350 miliónov dolárov. Porazila dokonca aj burzový nástroj Inverse Cramer, ironicky pomenovaný podľa moderátora televízie CNBC Jima Cramera. Ten v pravidelnom vysielaní radí, kedy kupovať či predávať, a Inverse Cramer robí presný opak. Koncom roka 2024 však dosiahol nárast „len“ 43 percent.
Hoci je najviditeľnejšou – a tiež najrýchlejšie zarábajúcou – kongresmankou, Pelosiová rozhodne nie je jediná. V zmysle zákona STOCK Act, ktorý zakazuje využívanie insiderských informácií na obchodovanie, musia kongresmani zverejňovať svoje portfóliá a ich pohyby. Po Trumpovej inaugurácii a nástupe nových kongresmanov 3. januára je vidno, že republikáni obchodujú viac.
Stránka Capitol Trading sleduje nákupy a predaje akcií, zo zoznamu pohybov jasne vyplýva, že s akciami obchoduje 91 demokratických členov Kongresu a až 125 republikánov.
Návrh získava podporu na oboch stranách, zaslúžila sa o to republikánka
Už predošlý STOCK Act (Stop Trading on Congressional Knowledge, teda Zastavte obchodovanie so znalosťami Kongresu), ktorý v roku 2012 podpísal vtedajší prezident Barack Obama, mal podporu oboch veľkých politických strán. Rovnako ho predložili senátori z oboch strán, vtedajší republikán za Massachusetts Scott Brown a demokratka za New York Kirsten Gillibrandová.
Fox pripomína, že Hawleyho návrh získava podporu „cez uličku“, teda aj zo strany opozície. Zásluhu na tomto vývoji môže mať aj fakt, že Pelosiovú postupne prekonáva republikánska kongresmanka.
Marjorie Taylor Greenová sa v minulosti zviditeľnila najmä svojou neochvejnou podporou prezidenta Trumpa. K balíku zahraničnej pomoci pre Ukrajinu z roku 2024 navrhovala „zmeniť každú sumu v texte návrhu na nulu“, a v niekoľkých mediálnych výstupoch sa označila za kresťanskú nacionalistku.
Napriek tomu sa od nej začínajú odvracať jej doterajší podporovatelia, a to preto, že začiatkom apríla nakúpila akcie technologickej firmy Palantir Technologies, ktorú založil miliardár Peter Thiel.
Palantir sa 17. apríla dohodol s Imigračným a colným úradom (ICE) na dodávkach technológií pre agentúru, ktorej hlavnou úlohou v Trumpovom druhom období je zadržiavanie a deportácia nelegálnych migrantov, ako aj zamedzenie ich vstupu do Spojených štátov.
Od 8. do 20. apríla vzrástlo Greenovej portfólio akcií Palantiru o 48 percent, hoci tento rast pozorovatelia pripísali návratu z prepadu 6. apríla do pôvodnej hladiny. Napriek tomu ide o „podozrivú aktivitu“ z hľadiska navrhovaného zákona, a tento konkrétny obchod môže mať politický dosah až do Bieleho domu.
Peter Thiel totiž v minulosti založil investičnú firmu Mithril Capital, do čela ktorej dosadil veterána námornej pechoty a korešpondenta z Iraku menom JD Vance. Keď ho Trump vybral za spolukandidáta, Thielov vplyv na republikánsku politiku rapídne zosilnel, a dnes sa radí do neoficiálneho zoznamu technologických magnátov, ako Elon Musk či Jeff Bezos.
Hoci osobné prepojenie medzi kontraktorom Pentagónu či CIA a viceprezidentom samé osebe nie je trestné ani protizákonné, budí rovnaké podozrenia ako prepojenia senátora Bernieho Sandersa na farmaceutických gigantov. Thiel na druhej strane svoj vplyv na Biely dom zatiaľ nevyužil.
Zatiaľ nie je jasné, kedy sa o zákone bude hlasovať. Keďže však senátor Hawley nadobudol podporu oboch strán, môže sa tak stať už do niekoľkých týždňov.
