Petr Drulák

Rovnako nemožno odporučiť nikomu mimo sionistických kruhov, aby si Colemanove slová osvojil. Predstavme si, že by niekto verejne zopakoval jeho výrok v tretej osobe, teda nie „máme Facebook, Google…“, ale „majú Facebook, Google…“. V Európe by ho v lepšom prípade čakalo doživotné vyobcovanie zo „slušnej“ spoločnosti a v tom horšom trestné stíhanie za antisemitizmus a šírenie nenávisti.

Dvojaký meter alebo keď USA imitujú Európu

Na tento dvojaký meter sme si však v Európe už, bohužiaľ, zvykli. Keď sa v roku 1988 pokúsil predseda nemeckého parlamentu Jenninger vyrovnať s temnou nacistickou minulosťou svojej krajiny vyvolal údajne nevhodnou voľbou slov taký škandál, že musel odstúpiť. O rok neskôr použil jeho slová ako svoje vlastné budúci predseda Ústrednej rady židov Bubis a zožal potlesk.

Dnešné USA sa približujú nemeckým pomerom. Trump a jeho stúpenci sa za Bidenovej administratívy oprávnene búrili proti progresivistickému obmedzovaniu slobody prejavu, ktoré stíhalo odporcov genderizmu či postkolonializmu.

Dnes, keď sú pri moci, tak pod vlajkou boja proti antisemitizmu zastrašujú ľudí pre kritiku Izraela a propalestínske sympatie. Radi si pritom poslúžia progresivistickým konceptom ochrany menšín iba s tým rozdielom, že onou ohrozenou menšinou nie sú ani černosi, ani moslimovia, ani LGBT-plus-plus-plus ľudia, ale Židia, ktorí sa vraj cítia ohrození kritikou Izraela.

Trumpova administratíva dnes stíha kritikov Izraela spôsobmi, ktoré presahujú predchádzajúcu progresivistickú represiu: obviňuje z podpory terorizmu, odoberá povolenie na dlhodobý pobyt, zastavuje verejné dotácie a vylučuje z verejného obstarávania. Najviditeľnejší je dnes spor s Harvardovou univerzitou, ktorá prichádza o miliardy dolárov na výskum, pretože sa odmieta podriadiť. Slabšie inštitúcie a jednotlivci sa radšej prispôsobujú.

Radikálne zužovanie slobody prejavu

Potláčanie slobody prejavu sa svojím spôsobom vracia k svojim súčasným koreňom. Nájdeme ich v osemdesiatych rokoch, keď sa v Izraeli, Európe i USA presadzujú zákony stíhajúce popieranie holokaustu. Na ochranu historických faktov sa zákony obvykle neprijímajú. Popieranie reality je hlúposť, ktorej nezmyselnosť sa v slobodnej debate preukáže.

Naopak, právo tradične chránilo náboženské dogmy či iné predstavy zakladajúce identitu určitého spoločenstva. Izrael a časť židovskej diaspóry stavajú svoju súčasnú identitu na utrpení počas holokaustu a s týmto motívom siahajú k tradičnému nástroju právnej ochrany.

Od stíhania bláznov či nacistov popierajúcich holokaust k stíhaniu kritiky Izraela vedie pomerne krátka cesta, počas ktorej Západ radikálne zužuje hranice slobody myslieť a hovoriť. Zákony proti popieraniu holokaustu sú totiž následne rozšírené proti spochybňovaniu akejkoľvek genocídy a neskôr proti voľne definovanej nenávisti.

Nie úskokom progresivistov, ale jednoduchou právnou logikou veliacou nediskriminovať a nezvýhodňovať medzi obeťami. Každopádne, tým vznikajú gumené zákony, o ktoré sa opierajú súčasné represie. Možno to čoskoro pocítia aj obhajcovia izraelskej politiky. Mnoho z nich sa so zľahčovaním a relativizáciou izraelských zločinov v Gaze a na Západnom brehu dostáva s týmito zákonmi do kolízie. Čaká to len na aktivistických prokurátorov a sudcov.

Sila a slabosť sionistov

Trumpova represia slobody prejavu svedčí o sile i slabosti sionistických štruktúr. Sú nepochybne dosť silné na to, aby svojich odporcov hrubou silou zastrašili či poškodili. Súčasne sú však slabé. Nasadením hrubej sily priznávajú stratu kontroly nad myslením nastupujúcej generácie.

Colemanovo vystatovanie sa nakoniec vychádza dosť naprázdno. Ťažko si môže byť istý dlhodobou lojalitou ľudí, ktorých vymenoval. Zuckerberg v posledných rokoch ukázal, ako rýchlo sa vie prispôsobiť novým okolnostiam. Tiež sami Židia sú Netanjahuom natoľko rozdelení, že sa v úvahách o najbližšej budúcnosti čoraz častejšie objavujú obrazy občianskej vojny. Coleman by medzi svojich ľudí rozhodne nemohol zaradiť Amosa Schockena, vydavateľa vplyvného izraelského denníka Haaretz, ktorý považuje Hamas za národnooslobodzovacie hnutie.

Rovnako nastupujú globálne médiá, ktoré sa vymykajú kontrole ako sionistických záujmov, tak aj kohokoľvek iného z politického Západu. Najúspešnejšie lastovičky vysiela Čína, najprv TikTok, nasleduje DeepSeek. Tiež je tu pôvodne ruský Telegram, ktorého šéf sa usadil pre istotu v Dubaji a po nedávnych súdnych ťažkostiach v Paríži sa bude Západu pravdepodobne vyhýbať rovnako ako Rusku. Takýchto platforiem bude čoraz viac. Dobrá správa pre slobodu. A pre Izrael?