Minulý týždeň oznámil prezident Donald Trump, že chce uvaliť stopercentné clo na filmy produkované v zahraničí. Americký filmový priemysel podľa neho umiera, pretože filmovú produkciu z USA odlákavajú iné krajiny, robia to koordinovane a vytvárajú vraj hrozbu pre národnú bezpečnosť Spojených štátov, pretože tak môžu šíriť svoju propagandu.
„Chceme zasa filmy vyrobené v Amerike,“ vyhlásil. To opatrenie by sa, samozrejme, netýkalo iba filmov v cudzích jazykoch, ktoré na americkom trhu hrajú iba zanedbateľnú úlohu. Ale predovšetkým hollywoodskej produkcie.
Prezident vo svojom apeli vystupuje veľmi trumpovsky. Vychádza však z nejakej reálnej situácie? Na hollywoodskych filmoch toho často veľa amerického nie je.
Jednak preto, že časť z nich je koncipovaná s ohľadom na globálne publikum a v Spojených štátoch sa napríklad ani neodohráva (napríklad Mission Impossible). Veľká časť snímok, ktorých dej je do USA zasadený, sa nakrúcala niekde mimo Spojených štátov. Keď sa vo filme objaví exteriérový záber z ulice amerického veľkomesta súčasnosti, je veľká pravdepodobnosť, že vznikol v Kanade.
Z desiatich snímok, ktoré boli tento rok nominované na Oscara, boli v USA natočené len dve, obe sú produkčne skromné nezávislé drámy – víťazná Anora a film Nickel Boys. Navyše film nevzniká iba tam, kde je natočený, niekde sa tiež robí postprodukcia, nahráva hudba a tak ďalej. Aj v týchto oblastiach priniesli posledné roky vzostup neamerických firiem.
To, že sa v USA točí relatívne málo, však nie je dôsledkom nejakého medzinárodného sprisahania. Áno, rôzne krajiny vrátane štátov Európskej únie majú systém stimulov, ktorými sa snažia prilákať zahraničnú produkciu. Natáčať v Spojených štátoch je aj pre hollywoodske štúdiá často nákladnejšie, rôzne štáty USA síce tiež majú svoje stimuly, ale nakrúcať v nich môže byť veľmi komplikované – z dôvodu zháňania najrôznejších povolení, platenia vysokých prenájmov a podobne. Povestné je v tomto ohľade napríklad centrum filmového priemyslu v Kalifornii.
Stručne povedané, ak by sa americká administratíva snažila pomocou ciel zachraňovať americký filmový priemysel, prinieslo by mu to veľmi drastické zvýšenie nákladov, čo by v celkovo komplikovanej situácii hollywoodskych spoločností bolo pre ne veľmi nebezpečné a značne by to obmedzilo ich realizačné možnosti.
Navyše, filmy sú dnes nehmotný statok, súbor dát, intelektuálne vlastníctvo. Ako by sa asi tak preclievalo? Napríklad v Česku sa v produkcii Amazonu natáča nákladný seriál Koleso času (The Wheel of Time). Keď bude zaradený do streamovacej ponuky americkej spoločnosti, znamená to, že bol dovezený do Ameriky a Amazon by zaň mal zaplatiť clo?
Trumpov argument o ohrození národnej bezpečnosti a šírení neamerickej propagandy je v niečom podivuhodný. Áno, existuje krajina, ktorá mala a v nejakej menšej miere má naďalej vplyv na obsah a efekt hollywoodskych filmov. Volá sa Čínska ľudová republika. Ten vplyv však nemá preto, že by tam vznikalo až toľko hollywoodskych filmov. Predstavuje však najväčší trh na svete, na ktorý tamojšie úrady silne obmedzujú a regulujú prístup.
Hollywoodske firmy boli ochotné v až nehanebnej miere s čínskym režimom spolupracovať, aby sa ich snímky dostali na tamojší trh, bežnou praxou bolo predbežné schvaľovanie scenárov a rešpektovanie všetkých pripomienok zo strany čínskeho režimu. Ani táto miera úslužnosti sa však nakoniec štúdiám veľmi nevyplatila, čínsky trh ovládla domáca produkcia, ktorú niekedy spoluvytvárajú hollywoodski profesionáli. Ak prax spolupráce s čínskym režimom pretrváva, zavedenie ciel by na ňu nemalo najmenší vplyv.
To, že Donald Trump bombasticky ohlásil clá na filmy, ešte neznamená, že sa zavedú. Prezident už povedal, že chce s predstaviteľmi amerického filmového priemyslu rokovať o tom, ako im najlepšie pomôcť. Jeho filmová iniciatíva tak možno bude nasledovať známu trajektóriu – po dramatickom ohlásení bude nasledovať fáza zahmlievania a pozvoľného vycúvania.
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.