Daniel Pipes

Všimnime si niekoľko svedectiev: David Yeghnazar z misijného združenia Elam Ministries v roku 2018 uviedol, že „Iránci sa stali voči evanjeliu najotvorenejším národom“. Televízna sieť Christian Broadcast Network v tom istom roku 2018 zistila, že „kresťanstvo v Islamskej republike Irán rastie rýchlejšie než v akejkoľvek inej krajine“. Shay Khatiri z John Hopkins University minulý rok o Iráne napísal, že „islam je tu najrýchlejšie miznúcim náboženstvom, zatiaľ čo kresťanstvo rastie najrýchlejšie“.

Takýto trend vyplýva z extrémnej formy islamu, ktorú uvalil teokratický režim. Istý cirkevný líder v Iráne v roku 2019 uviedol: „Čo keby som vám povedal, že islam je mŕtvy? Čo keby som vám povedal, že mešity sú v Iráne prázdne? Čo keby som vám povedal, že v Iráne už islam nikto nenasleduje? (...) Čo keby som vám povedal, že najlepším Ježišovým evanjelizátorom bol ajatolláh Chomejní [zakladateľ Islamskej republiky]?“ Istý bývalý iránsky moslim a neskôr evanjelický pastor hovoril podobne už v roku 2008: „Ocitáme sa pred niečím, čo je viac než len konverzia na kresťanskú vieru. Ide o hromadný exodus z islamu.“

Utajovaným javom je, že hoci veriacim moslimského pôvodu v praktizovaní viery chýbajú kňazi a cirkevné budovy, tvoria ich samovznikajúci učeníci a malé domové cirkevné spoločenstvá so štyrmi až piatimi členmi, v ktorých si ticho spievajú alebo nespievajú vôbec. Ich laické vedenia pozostáva predovšetkým zo žien v protiklade k mullahom, ktorí vedú Irán.

Od vlády sa iránski veriaci moslimského pôvodu líšia aj v tom, že bývajú úprimne proizraelskí. Dokumentárny film vysvetľuje, že „padajú na kolená pred židovským Mesiášom – s planúcou náklonnosťou k židovskému národu“. Istý konvertita uvádza: „zamilovali sme sa do židov“. Konvertiti dokonca vyjadrili nádej, že v Iráne vybudujú „cirkev odporu“, ktorá by čelila hrozbám pre Izrael zo strany režimu.