Po útoku medveďa v Sučanoch vzplanuli vášne. Šelmy vyvolávajú rozbroje v koalícii

K ďalšiemu ataku zvieraťa prišlo v sobotu popoludní v okrese Martin. Muža napadla medvedica s dvomi mláďatami. Hrýzla ho do hlavy, nôh aj rúk a so zraneniami ho previezli do nemocnice.

Chlap si cez húštiny asi chcel skrátiť cestu, a to sa mu takmer stalo osudným, medvedica si zrejme chránila mladé, bez upozornenia zaútočila. Potom sa presunula na iné miesto.

Túto „skratku“ ľudia skoro vôbec nevyužívajú a pravdepodobne preto sa tam zviera nachádzalo. Podľa pobytových znakov sa v okolí zdržiavala mesiac, možno dva.

Po útoku na miesto privolali členov Zásahového tímu pre medveďa hnedého, ktorí lokalitu monitorovali dronmi. Identifikovali miesto ataku, na ktorom sa nachádzali aj kusy oblečenia a krv.

Podľa štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) Filipa Kuffu sa incident stal v kompetenčnom území Správy Národného parku Veľká Fatra, v katastrálnom území obce Sučany, v areáli miestnej firmy.

„Napadnutý 49-ročný muž utrpel viaceré zranenia a previezli ho do Univerzitnej nemocnice v Martine,“ informoval na sociálnej sieti Kuffa.

Eliminovali už viac ako dvadsať medveďov

Koncom marca prišlo na Podpoľaní na okraji Detvy k fatálnemu útoku medveďa na človeka. Muž po tomto incidente podľahol devastačným zraneniam hlavy. Telo bez známok života našiel jeho syn.

Po tomto tragickom útoku vyhlásili v 55 okresoch na celom Slovensku mimoriadnu situáciu v súvislosti s výskytom medveďa hnedého. Vláda schválila aj elimináciu 350 jedincov.

Následne nato MŽP SR zahájilo minulý mesiac aj spoluprácu s Ozbrojenými silami Slovenskej republiky (OS SR). Armáda vo viacerých lokalitách mapuje problémové medvede dronmi a pozorovacími zariadeniami.

Hovorca OS SR Štefan Zemanovič pre Štandard uviedol, že príslušníci OS SR plnia asistenčné úlohy podľa schváleného uznesenia vlády. „Aktuálne je požiadavka orgánov štátnej ochrany prírody primárne na monitorovanie výskytu vybraných jedincov,“ ozrejmil hovorca.

„Lokality stanovili Zásahové tímy pre medveďa hnedého a od ich požiadaviek sa odvíja aj počet nasadených vojakov,“ informoval Zemanovič s tým, že celková doba pôsobenia armády bude závisieť od požiadaviek štátnych ochranárov.

Cieľom monitoringu armádou je, aby presne zistili, kam sa sťahujú problémové a vytláčané zvieratá. Často sa totiž zdržiavajú v husto zarastených lokalitách pri obciach a obydliach, ktoré ľudia často navštevujú.

Vojaci vďaka výkonnej technike dané miesta zamerajú, zistia, kde majú šelmy úkryt či ich veľkosť. Na základe týchto informácií budú efektívnejšie pripravovať povolenia na odstrel konkrétnych jedincov.

Ostrá výmena medzi Huliakom a Kuffom

Podľa Kuffu sa k problematike medveďa hnedého na Slovensku postavili správne a majú výsledky. Opak si myslí minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak.

Ten kritizuje rezort, ku ktorému v minulosti inklinoval a mal dokonca ambície stáť na jeho čele. Nakoniec kreslo získal Tomáš Taraba, ktorého nominovala taktiež SNS. Rovnako ako Huliaka.

Práve Huliak po víkendovom útoku vo videu na sociálnej sieti ostro skritizoval kompetentné orgány za nečinnosť a zlyhanie pri riešení problematiky šeliem.

„Pýtam sa, koľko neschopnosti budeme musieť na Slovensku ešte zažiť, kým si niekto neuvedomí, že otázku premnoženej populácie medveďa zjavne nezvláda?,“ položil otázku vo videu Huliak.

Ten je zástancom vytvorenia „dobrovoľných“ zásahových tímov. Vyzval na zapojenie poľovníkov do riešenia situácie, pričom zdôraznil, že sú vybavení a vyškolení na takéto zásahy.

„Poľovníci majú na to aj výcvik, poľovne upotrebiteľné psy, zbrane, vybavenie. Vedeli by túto otázku vyriešiť šmahom ruky,“ dodal a poukázal na nečinnosť pri vybavovaní výnimiek, ktoré by umožnili zasahovať do populácie medveďa efektívnejšie.

„Mám desať žiadostí o výnimky v našom združení. Vyše tri týždne som nedostal žiadnu odpoveď. Ideme ten problém tlačiť pred sebou dovtedy, kým nebude ďalší mŕtvy,“ doplnil šéf rezortu cestovného ruchu a športu.

Na ministrovu výčitku reagoval na sociálnej sieti Filip Kuffa, ktorý zdôraznil, že Rudolfovi Huliakovi nikdy neposielal odkaz cez médiá. Teraz to urobil prvýkrát. Nazval ho malým chlapcom, ktorý zabudol, čo povedal včera.

Podľa neho MŽP SR v minulosti zvažovalo vytvorenie dobrovoľných zásahových tímov z radov poľovníkov, ako to teraz navrhuje minister cestovného ruchu a športu. Nakoniec od toho upustili a navyše podľa neho aj členovia Zásahového tímu pre medveďa hnedého sú poľovníci.

„Nakoniec sme do toho nešli, pretože sa zmenil zákon a pribudla možnosť žiadať o výnimku. Tým pádom to celé stratilo význam,“ konštatoval Kuffa.

Vo svojom vyjadrení ďalej zdôraznil, že minulé vedenie envirorezortu na čele s Jánom Budajom nevydalo žiadnu výnimku na odstrel šelmy, to súčasné vedenie MŽP SR ich pre poľovníkov vyhotovilo už takmer sto.

Nevylučujú elimináciu medvedice

Útočiacu šelmu videli v okolí Sučian aj po incidente. Preto Zásahový tím pre medveďa hnedého s OS SR SR zostali na mieste a okolie monitorovali termovíznymi dronmi.

Nie je vylúčené, že aj túto medvedicu s mláďatami eliminujú. V okolí rozmiestnili fotopasce a výstražné informačné tabule, ktoré upozorňujú verejnosť na zvýšený výskyt zvieraťa.

„Pokiaľ sa ukáže, že ide o rizikového jedinca, ktorý predstavuje hrozbu pre verejnosť, pristúpime k ďalším krokom na jeho odstrel v súlade s platnou legislatívou a metodikou posudzovania rizikovosti správania medveďa,“ informovala na sociálnej sieti Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR).

Štátni ochranári ešte citlivejšie posudzujú situáciu pri mláďatách. „Ich správanie často odráža vzorce správania matky a hodnotíme, či je možná ich prípadná resocializácia alebo premiestnenie,“ doplnila ŠOP SR.

Ochranári žalujú envirorezort

Udelenie výnimiek na odstrel medveďa hnedého sa nepáči ochranárom. Nadácia Aevis a iniciatíva My sme les v spolupráci s organizáciou Via Iuris preto podali jedenásť žalôb na MŽP SR.

Dôvodom je udelenie výnimiek na odstrel 62 medveďov. Okrem ministerstva sú účastníkmi súdnych sporov aj konkrétne poľovnícke združenia. Ochranári zároveň avizujú ďalšie žaloby.

Podľa nich envirorezort od októbra minulého roka povolil odstrel 103 kusov. Najviac povolení vydali v apríli, keď bolo schválené odstránenie viac ako 40 jedincov.

Povolenia vraj udelili aj na základe takých oznámení, ktoré už viedli k usmrteniu iného medveďa. „Pre udelenie výnimiek na odstrel medveďov ministerstvo využíva nedôveryhodné a neoverené informácie,“ povedal Marián Hletko z iniciatívy My sme les.

Ochranári upozorňujú, že ministerstvo životného prostredia na čele s Tomášom Tarabom ignoruje slovenských i zahraničných vedcov, ktorí zdvíhajú varovný prst pred plánovaným odstrelom 350 jedincov.

Ide podľa nich o regulačný lov, ktorý má ďaleko od cielenej eliminácie problémových zvierat. Týmto prístupom hrozí závažné ohrozenie celej populácie medveďa na Slovensku bez dosiahnutia skutočného riešenia konfliktov s ľuďmi.

Minister envirorezortu Tomáš Taraba v reakcii na dané žaloby podané mimovládnymi organizáciami uviedol, že všetky odstrely sa v súčasnosti uskutočňujú v súlade s platnou legislatívou.

Skutočnosť, že sú medvede na Slovensku premnožené, podľa neho dokazuje nielen každodenná prax, ale aj štúdia. „Aktivity týchto mimovládok nás nezaujímajú, pretože sú iba potvrdením politizácie vecného problému,“ reagoval v stanovisku minister.

Poslúžia na vedecký účel

Filip Kuffa ozrejmil, že envirorezort spolu s poľovníkmi odlovili tento rok viac ako 23 jedincov. Zásahový tím pre medveďa hnedého začal spoluprácu s odborníkmi z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Veterinári získavajú informácie o zvieratách, ktoré eliminoval zásahový tím, uhynuli alebo ich usmrtili dopravné prostriedky.

Tieto jedince neskončia v kafilérii, ale odborne ich vypitvú a využijú na vedecké a pedagogické účely. „Takto sme mali možnosť porovnať ich s medveďmi, ktoré sa správajú normálne a boli napríklad obeťou autonehody,“ uviedol Ladislav Molnár z košickej Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie.

V relácii platformy Halali povedal, že boli svedkami veľkých rozdielov. „Všetky problémové jedince, ktoré usmrtil zásahový tím, vykazovali výrazné znaky kachexie až hladu. Chýbali im zásoby tuku, boli menšie. Neboli vôbec pripravené na hibernácie,“ vysvetlil Molnár.

Takisto mali veľké množstvo parazitov, problémy so zubami, často ich mali vyhnité a aj to mohlo byť spúšťačom ich agresívneho správania alebo sa na tom spolupodieľať.

„Naopak, napríklad zrazené jedince mali výrazné zásoby tuku v brušnej dutine i podkoží. Boli pripravené na hibernáciu. To boli markantné rozdiely,“ doplnil Molnár.