Ako sme žili: Na čo všetko našim predkom kedysi poslúžil moč

Drobné nečistoty, ak nebola poruke voda, sa čistili slinami. V prípade potreby aj v súčasnosti matka popľuje rožtek vreckovky, tak ako kedysi jej prababka popľula rožtek futy a „umyje“, čo treba. 

Ďalšou tekutinou, ktorá sa dala použiť nielen na liečenie, obklady, ale i na umytie bol moč. Aj na Slovensku je všeobecne známe využitie moču ako očistnej a aj dezinfekčnej tekutiny. Močom sa dezinfikovali drobné poranenia rúk či nôh pri poľných prácach, alebo u detí pri pasení kráv, využívali ho aj drevorubači, pretože pri ich lesných prácach boli sečné, bodné, ale i tržné zranenia pomerne časté. Pri poranení sa prúd moču usmernil na ranu. Ženy a dievčatá sa vymočili do dlane a ranu si ošetrili. Moč sa používal aj na kožné neduhy, rôzne vyrážky, ochvaty (ekzémy).

Moč sa používal aj v prípade nevoľnosti, ktorú malo vyvolať urieknutie – močom sa umyla tvár a utrela sa spodnicou obrátenou „naruby“, prípadne bolo potrebné napiť sa vlastného moču. Verilo sa, že niektorí ľudia dokázali urieknuť nielen ľudí, ale i zvieratá:...“moji rodičia nemali radi cudzieho človeka v maštali alebo pri chlieve. Hlavne nie takých so zrasteným obočím. Tí vraj uriekali na sto percent. Ak po ich odchode ostali prasiatka smutné, nechutilo im jesť a chvostíky im ovisli – celkom isto boli urečené. Tak isto sa dalo urieknuť i teľa a krava. Vtedy nás chlapcov rodičia durili rýchle, ale rýchle kosierkami moču zmáčať chrbátiky prasiatok. Po takejto kúre sa prasiatka vzchopili k životu....“

Pri návrate chlapcov z pasenia kráv, keď bolo treba zahasiť oheň a studnička bola ďaleko – obstali chlapci oheň a vymočili sa doň. To kde-tu zažijeme ešte aj dnes.