Izrael zaútočil na Irán. Operácie majú pokračovať dva týždne, možná je aj zmena režimu
Explózie v noci na piatok otriasli iránskou metropolou Teherán a Izrael bezprostredne po tom oznámil, že na Irán uskutočnil „preventívny“ útok. Najmenej 20 veliteľov ozbrojených zložiek je zabitých, jadrové zariadenia pokračujú v prevádzke.
Modliaci sa moslim v priestoroch Teheránskej univerzity 13. júna 2025. Foto: TASR/AP
Štát Izrael v nočných hodinách uskutočnil cielený útok na iránsku metropolu Teherán, a tiež na niekoľko vojenských základní a jadrových zariadení. Oznámili to Obranné sily Izraela (IDF) s tým, že išlo o preventívny útok, ktorý mal zabrániť, aby islamská republika nadobudla jadrovú zbraň.
Izraelský minister obrany Jisrael Katz vyhlásil výnimočný stav. Podľa zdrojov izraelskej armády útočil Izrael na jadrovú elektráreň a vojenské lokality. Operácia bola „preventívnou, presnou a kombinovanou ofenzívou“ zameranou na útok na iránsky jadrový program a ďalšie vojenské ciele, oznámila armáda na platforme Telegram.
O viacerých silných explóziách v Teheráne najprv informovali iránske médiá a očití svedkovia, ich príčinu spočiatku nešpecifikovali.
Premiér Benjamin Netanjahu v piatok oznámil, že po nočnom útoku na iránske ciele krajina očakáva odvetné reakcie Teheránu. Podľa neho by malo dôjsť k viacerým vlnám iránskych útokov. Zároveň priznal, že operáciu plánoval už na apríl, čo naznačuje, že útok bol výsledkom dlhodobého strategického rozhodnutia.
Katz skonštatoval, že „v bezprostrednej budúcnosti“ očakáva odvetné údery. Izrael uzavrel svoj vzdušný priestor pre prichádzajúce aj odchádzajúce lety s platnosťou do odvolania. Aj školy ostanú zatvorené.
Teherán už údajne reagoval vypustením takmer stovky dronov, ktoré začala izraelská armáda zostreľovať ešte pred vstupom do tamojšieho vzdušného priestoru. Po niekoľkých hodinách tiež armáda oznámila „ukončenie operácie“, a Katz varoval Irán pred odvetou. „Tí, ktorí pracujú na zničení Izraela, budú zničení,“ vyhlásil.
Štátna tlačová agentúra Fars popoludní s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje poprela správy o vyslaní dronov s tým, že odplata „nastane v blízkej budúcnosti“.
Izraelský minister zahraničia Gideon Sa’ar podľa oznámenia rezortu telefonicky rokoval s rezortnými partnermi z Nemecka a Talianska. Rozhodnutie o útoku prijal kabinet „v poslednej možnej chvíli“, povedal Sa’ar ministrovi Johannovi Wadephulovi.
Wadephul na tlačovej konferencii v egyptskej Káhire povedal, že Nemecko nemá v pláne obmedziť vojenské dodávky Izraelu, a to ani napriek nočnému útoku.
K útoku má počas piatka zasadnúť Bezpečnostná rada OSN.
Druhá vlna prišla popoludní
Tel Aviv uskutočnil aj druhú vlnu útokov na iránskom území, uviedli miestne médiá. Explózie hlásili okrem iného v mestách Tabríz na severozápade a Širáz v centrálnej časti krajiny, ako aj v jadrovom komplexe Natanz.
„Pred niekoľkými minútami sionistický režim opäť útočil na Natanz,“ uviedla v piatok popoludní štátna televízia o dôležitom podzemnom závode na obohacovanie uránu. Iránska televízia s odvolaním sa na hovorcu pohotovostných služieb informovala, že pri útokoch Izraela v rôznych provinciách Iránu vrátane hlavného mesta Teherán utrpelo zranenia najmenej 95 ľudí.
Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí označil útok Izraela za „vyhlásenie vojny“. Najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí zároveň vymenoval nové velenie po zabití takmer 20 vysokých predstaviteľov Revolučných gárd i pravidelných ozbrojených síl.
V liste adresovanom Organizácii Spojených národov šéf iránskej diplomacie vedenie medzinárodného zoskupenia informoval o tom, že Teherán považuje izraelský útok za „vyhlásenie vojny“ a Bezpečnostnú radu OSN vyzval, aby sa „situáciou okamžite zaoberala“.
„Irán rozhodne a primerane odpovie na nezákonné a zbabelé činy“ Izraela, uviedla islamská republika v liste.
Natanz utrpel značné škody, uviedol hovorca izraelskej armády brigádny generál Effie Defrin. Vo videohovore s novinármi doplnil, že ozbrojené sily pracujú podľa plánu postupného útoku a že operácia môže byť zdĺhavá, čo signalizuje, že prídu ďalšie útoky.
Pri útokoch na obytné štvrte Teheránu zahynulo 78 ľudí a ďalších 329 utrpelo zranenia, informoval denník Nournews s odvolaním sa na bezpečnostné zložky.
Do útoku bol zapojený aj Mosad
Izraelský portál Times of Israel citoval anonymného príslušníka spravodajskej služby Mosad, podľa ktorého sa agenti podieľali na pašovaní dronov do Iránu. Tie zasiahli odpaľovacie zariadenia rakiet zem-zem.
Zdroj pripomenul, že tajná služba sa na operáciu proti iránskemu jadrovému programu pripravovala „celé roky“, okrem dronov do islamskej republiky prepašovali aj „rôzne presné zbraňové systémy“.
Okrem toho boli do Iránu prepašované vozidlá so zbraňovými systémami, ktoré vyradili z činnosti iránsku protivzdušnú obranu a poskytli izraelským lietadlám vzdušnú nadvládu a voľný postup nad Iránom.
Hamas: Irán zaplatil vysokú cenu za našu podporu
Palestínske nacionalistické hnutie Hamas v súvislosti s útokom vyhlásilo, že Irán „platí vysokú cenu“ za podporu militantných skupín v Pásme Gazy. Vrcholní predstavitelia tiež poďakovali Teheránu za dlhoročnú vojenskú a finančnú podporu.
„Irán dnes platí vysokú cenu za svoje neochvejné postoje na podporu Palestíny a jej odporu a za to, že sa drží svojho nezávislého národného rozhodnutia,“ uviedlo Islamské hnutie odporu v piatkovom vyhlásení.
Teherán prisľúbil odvetu za izraelský ranný útok na iránske vojenské a jadrové zariadenia, pri ktorom zahynulo niekoľko vysokopostavených veliteľov. Izrael oznámil, že pracuje na zachytení 100 bezpilotných lietadiel, ktoré vypustil Irán, ale nedorazili do Izraela.
Hovorca ozbrojeného krídla Hamasu Abú Ubajda neskôr v piatok v príspevku na Telegrame uviedol, že skupina bude stáť pri Iráne v jeho konflikte proti Izraelu. „Sionistický nepriateľ úplne klame sám seba, ak si myslí, že tieto zradné údery môžu podkopať fronty odporu alebo stabilizovať piliere tohto krehkého útvaru v regióne,“ povedal.
„Naopak, pokračuje v robení postupných strategických chýb, ktoré ho s Božou pomocou priblížia k jeho nevyhnutnému zániku,“ dodal hovorca Brigád Ízz-ad-Dína Kassáma.
USA odmietajú spoluúčasť
Spojené štáty sa nepodieľali na izraelskom útoku na Irán, uviedol v noci na piatok americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Najvyššou prioritou USA podľa neho zostáva ochrana vlastných vojakov a zariadení v regióne.
Rubio zároveň upozornil Teherán, aby na americké ciele neútočil. „Dovoľte mi, aby som to objasnil: Irán by sa nemal zameriavať na záujmy alebo personál USA,“ uviedol Rubio vo vyhlásení.
Hasiči a ľudia upratujú miesto výbuchu v obytnom komplexe po izraelskom útoku na Teherán. Foto: TASR/AP
Prezident USA Donald Trump priznal, že Biely dom o útoku vedel, hoci odmietol úvahy o poskytnutí vojenskej podpory. Tú poskytli Spojené štáty pri útokoch Iránu z apríla a októbra 2024. Rovnako aj pri tomto útoku a potenciálnej odvete avizoval podporu Tel Avivu.
Republikánsky líder však neskôr cez deň označil útok za „vynikajúci“. „Myslím si, že to bolo vynikajúce. Dali sme im šancu, nevyužili ju. A dostali tvrdý úder. Veľmi tvrdý. Asi najtvrdší, aký sa dá dostať. A bude toho ešte viac. Oveľa viac,“ povedal Trump pre televíziu ABC News.
Pred izraelskými údermi dal Iránu 60-dňové ultimátum v súvislosti s jadrovou dohodou, uviedol neskôr na Truth Social s tým, že Teherán má teraz druhú šancu. „Pred dvoma mesiacmi som dal Iránu 60-dňové ultimátum, aby ‚uzavrel dohodu‘. Mali to urobiť! Dnes je 61. deň. Povedal som im, čo majú robiť, ale oni to jednoducho nedokázali dosiahnuť. Teraz majú možno druhú šancu!“
Dištancovala sa aj Británia. Anonymné zdroje denníka Times a televízie Sky News ubezpečili, že Londýn k útoku neposkytol vojenskú podporu. Zdroj televízie povedal, že v prípade iránskej odvety sa táto situácia môže zmeniť. Vojnová reportérka Times však uviedla, že britská vláda podporu pri odvete „nemá v pláne“.
Britain has not been involved in Israel's strikes on Iran nor will it protect Israel as Iran retaliates like it did before, it is understood https://t.co/F5l5DBO8vB
„Správy o týchto úderoch sú znepokojujúce a naliehavo žiadame všetky strany, aby ustúpili a urýchlene znížili napätie. Eskalácia neprospieva nikomu v regióne. Prioritou musí byť stabilita na Blízkom východe,“ vyhlásil premiér Keir Starmer.
Trump: Irán by mal prijať dohodu, inak „z neho nič nezostane“
Šéf Bieleho domu na pozadí nočného útoku vyzval Irán na prijatie jadrovej dohody vo forme, v akej ju ponúkajú USA. To by znamenalo, že Teherán ukončí obohacovanie, čo tamojšia vláda odmieta argumentujúc suverenitou.
„Irán musí uzavrieť dohodu skôr, než z neho nezostane nič, a zachrániť to, čo bolo kedysi známe ako Iránske impérium,“ vyhlásil Trump na sieti Truth Social. Dodal, že „došlo k veľkej smrti a ničeniu, ale stále je čas na to, aby sa toto zabíjanie skončilo". Pritom dodal, že ďalšie plánované útoky budú ešte brutálnejšie.
Útok sa zameral na ciele jadrového programu
Izraelská armáda oznámila, že dokončila „prvú fázu“ útokov, ktoré zasiahli iránske vojenské a jadrové zariadenia.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že Izrael spustil „cielenú vojenskú operáciu na zmiernenie iránskej hrozby pre prežitie Izraela“.
V prejave odvysielanom na kanáli YouTube povedal, že cielili na iránskych jadrových vedcov pracujúcich na výrobe atómovej bomby, zariadenia na obohacovanie uránu v Natanze a na iránsky balistický program.
Netanjahu vo svojom videoposolstve dodal, že operácia dostala názov „Rising Lion“.
Satelitný snímok poskytnutý spoločnosťou Maxar Technologies zachytáva jadrové zariadenie v Natanze 24. januára 2025. Foto: TASR/AP
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) ubezpečila, že nezaznamenala únik rádioaktivity zo žiadneho iránskeho jadrového zariadenia. „Útok na Natanz zatiaľ nespôsobil žiadnu jadrovú kontamináciu,“ citovala oficiálna iránska tlačová agentúra IRNA zástupcu policajného šéfa provincie Isfahán.
MAAE podľa jej šéfa Rafaela Grossiho iránske orgány informovali, že „jadrová elektráreň v Búšehri nebola terčom útoku a v Natanze nebolo zaznamenané žiadne zvýšenie úrovne radiácie“. Ovplyvnené podľa neho nebolo ani zariadenie na obohacovanie uránu Fordú.
„Útok poškodil niekoľko častí zariadenia [Natanz]. Prebieha vyšetrovanie s cieľom posúdiť rozsah škôd,“ uvádza sa vo vyhlásení iránskej jadrovej organizácie.
Armáda neskôr oznámila ukončenie série úderov proti raketovému komplexu zem-zem.
Smrť veliteľa Revolučných gárd
Pri prvom útoku zahynul hlavný veliteľ vplyvných iránskych Revolučných gárd generál Hosejn Salámí. Informovali o tom iránske tlačové agentúry Tasním a Mehr. Práve agentúra Tasním sa považuje za hlavný hlas Revolučných gárd.
Iránske štátne médiá už predtým informovali, že Izrael v nočných hodinách zasiahol hlavné veliteľstvo týchto elitných polovojenských jednotiek v jednej zo štvrtí Teheránu. Z veliteľstva bolo podľa štátnej televízie vidieť stúpať dym.
Štátna televízia neskôr informovala, že zahynul aj náčelník generálneho štábu iránskych ozbrojených síl Mohammad Bágherí a šiesti jadroví vedci.
Iránske ministerstvo pre ropný priemysel však tvrdí, Izrael nezasiahol kľúčové rafinérie a sklady s pohonnými hmotami. Ich prevádzka pokračuje bez prerušenia. „Zásobovanie palivom pokračuje vo všetkých častiach krajiny,“ ozrejmilo ministerstvo vo vyhlásení.
Ozbrojené sily Iránu doplnili, že niekoľko izraelských projektilov zostrelila protivzdušná obrana. V staršom príspevku na sieti X tiež pripísali výhražné vyhlásenie v hebrejčine: „Uvidíme sa čoskoro“.
Watch the moment Iranian air defense intercepts and destroys an enemy missile over the western region. pic.twitter.com/wGewEjwP6s
Iránske ozbrojené sily prisľúbili v piatok „silnú odpoveď“ na smrtiace izraelské letecké útoky, ktoré zasiahli viacero oblastí v krajine. Izrael podľa iránskej armády zaplatí za tieto útoky „vysokú cenu“.
Zvuky výbuchov sa v Teheráne o niekoľko hodín po prvom útoku ozývali znova. Bezprostredne nebolo jasné, či išlo o spustenie systémov protivzdušnej obrany alebo o ďalší útok.
Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v piatok pohrozil Izraelu odvetnými krokmi. Izrael musí počítať s „tvrdým trestom“, uvádza sa v jeho vyhlásení. Židovský štát podľa neho odhalil svoju „zlú povahu“ útokmi na obytné oblasti v Iráne „viac než kedykoľvek predtým“.
Chameneí zároveň potvrdil smrť viacerých vojenských veliteľov a vedcov v dôsledku izraelských útokov a uviedol, že sa stali „mučeníkmi“.
Iránska armáda vo vyhlásení varovala, že „sionistický režim prekročil všetky červené čiary“ a „neexistujú limity pre iránsku odpoveď“.
Ajatolláh predpoludním vymenoval nového náčelníka generálneho štábu Abdorráhíma Músavího a do čela gárd postavil Mohammad Pákpúr.
Trump zvolal zasadanie Rady pre národnú bezpečnosť
V súvislosti s izraelskými útokmi na Irán zvolá americký prezident Donald Trump v piatok stretnutie americkej Rady pre národnú bezpečnosť.
Schôdzka s expertmi Bieleho domu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku sa uskutoční v piatok za zatvorenými dverami v prísne stráženom a zabezpečenom krízovom centre v Bielom dome.
Najvyššie postavený demokrat v senátnom Výbore pre ozbrojené sily Jack Reed ostro kritizoval Izrael za jeho útoky na Irán a krajinu obvinil, že ohrozuje región i americké sily.
Trump sa s Netanjahuom zhodli, že Irán je „hrozbou“, naznačuje zmenu režimu
Izraelský premiér má viesť trojstranné rozhovory s Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ako oznámila Netanjahuova kancelária, predstavitelia Francúzska, Nemecka či Británie „vyjadrili pochopenie pre potrebu Izraela brániť sa pred hrozbou vyhladenia zo strany Iránu“.
Šéf Bieleho domu pre denník Wall Street Journal spresnil, že USA o izraelských plánoch vedeli, keďže s Netanjahuom hovoril už vo štvrtok. „Útok by bol skvelý pre trhy,“ vyhlásil s tým, že Irán „nebude mať jadrovú zbraň, ktorá by bola hrozbou pre ľudstvo“.
Útoky podľa spravodajských zdrojov CNN zvýšili pravdepodobnosť zmeny režimu v Iráne. „Podľa jedného z nedávnych hodnotení amerických spravodajských služieb je to už dlhší čas všeobecným cieľom izraelskej vlády,“ pripomenula televízia.
Hoci zatiaľ neexistujú dôkazy o tom, že by tento útok bol súčasťou snáh o zvrhnutie islamistického režimu, bezpečnostní predstavitelia USA sa domnievajú, že ho Tel Aviv považoval za „príležitosť“. Pozícia Trumpovej administratívy v tejto súvislosti zatiaľ „nie je jasná“, povedal jeden z nich.
Spojené štáty mali podľa jedného spravodajského predstaviteľa „pomerne jasnú predstavu“ o rozsahu piatkových útokov, ktoré majú podľa informácií WSJ pokračovať celých 14 dní.
Susedia Izraela uzavreli vzdušný priestor
Irak uzavrel v piatok svoj vzdušný priestor a pozastavil leteckú dopravu na všetkých letiskách v krajine po tom, čo Izrael oznámil, že podnikol sériu útokov na iránske jadrové a vojenské ciele.
„Ministerstvo dopravy uzatvára iracký vzdušný priestor a pozastavuje leteckú prevádzku na všetkých irackých letiskách,“ informovala iracká tlačová agentúra INA.
Vzdušný priestor uzavrelo aj Jordánsko, ktoré je dlhodobým podporovateľom Izraela. Tel Aviv totiž začal zostreľovať blížiace sa drony predtým, ako doletia k izraelskej civilnej zóne. „Izraelská armáda začala mimo izraelského územia zneškodňovať bezpilotné lietadlá vypustené z Iránu,“ uviedol izraelský vojenský predstaviteľ vo vyhlásení.
Svetové reakcie na seba nenechali dlho čakať
Rusko odsúdilo „prudkú eskaláciu napätia“ na Strednom východe a vyjadrilo vážne znepokojenie, citovala agentúra Interfax hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. Iránskemu ministrovi zahraničia Abbásovi Arakčímu telefonoval aj jeho saudský náprotivok, hoci Rijád nezverejnil žiadne upresnenie.
Útok Izraelu na Irán je „jasná provokácia“, reagoval turecký prezident Recep Tayyip Erdogan na sieti X. „Útoky Netanjahua a jeho masakrovej siete, ktoré zapaľujú celý náš región i svet, musia byť zastavené,“ napísal. Zdôraznil, že Ankara pozorne sleduje vývoj situácie a apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby konalo s cieľom zabrániť ďalšej eskalácii.
Netanjahu ešte v noci telefonoval aj spolkovému kancelárovi Friedrichovi Merzovi, ktorého o útoku informoval. Izrael má právo na obranu a Irán by nemal vyvíjať jadrové zbrane, uvádza sa vo vyhlásení Berlína, hoci Merz vyzval obe strany, aby sa zdržali eskalácie.
Kancelár dodal, že Nemecko úzko koordinuje svoju činnosť s partnermi, najmä so Spojenými štátmi, Britániou a Francúzskom.
„Vyzývame obe strany, aby sa zdržali krokov, ktoré by mohli viesť k ďalšej eskalácii a destabilizácii celého regiónu,“ povedal Merz. Zároveň zvolal zasadnutie bezpečnostného kabinetu, ktorý sa dohodol na prijatí všetkých potrebných opatrení na ochranu nemeckých občanov v Izraeli, Iráne a regióne a na zvýšení ochrany židovských a izraelských zariadení.
Francúzsko vyzvalo na zdržanlivosť ale rovnako vyhlásilo, že Izrael má právo brániť sa proti všetkým útokom a že Paríž opakovane vyjadril svoje obavy v súvislosti s iránskym jadrovým programom.
„Vyzývame všetky strany, aby zachovali zdržanlivosť a vyhli sa akejkoľvek eskalácii, ktorá by mohla ohroziť regionálnu stabilitu,“ povedal minister zahraničia Jean-Noël Barrot na sieti X a dodal, že prioritou Paríža je bezpečnosť jeho občanov.
„Opakovane sme vyjadrili vážne obavy týkajúce sa iránskeho jadrového programu, najmä v rezolúcii, ktorú nedávno prijala MAAE. Opätovne potvrdzujeme právo Izraela brániť sa proti akémukoľvek útoku.“
K útoku sa vyjadril aj šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár. „V súvislosti so súčasnou situáciou na Blízkom východe Slovensko vyzýva všetky zainteresované strany, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť a zamerali sa na deeskaláciu prostredníctvom diplomacie a dialógu,“ napísal na X.
Je veľmi dôležité, aby spojenci NATO pracovali na deeskalácii, vyzval generálny tajomník Mark Rutte. „Išlo o jednostrannú akciu Izraela. Preto si myslím, že je nevyhnutné, aby mnohí spojenci vrátane Spojených štátov pracovali na deeskalácii,“ povedal na spoločnej tlačovej konferencii so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom v Štokholme.
Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan ostro kritizoval Izrael za jeho útok na Irán a vyzval ho, aby okamžite upustil od „stratégie destabilizácie regiónu“. Zdôraznil, že jediným riešením konfliktu sú jadrové rokovania. Zároveň informoval, že Turecko prijalo preventívne bezpečnostné opatrenia na najvyššej úrovni.
