Hygiena a vzťah k vode medzi našimi predkami

V lete, keď svieti slniečko, ľudia radi upratujú a skrášľujú si svoje domovy. Dnes máme rôzne technické vymoženosti, ktoré nám uľahčujú upratovanie a máme širokú škálu kozmetických prípravkov slúžiacich na dokonalú hygienu. Ako to bolo s hygienou v minulosti, ako sa ľudia umývali a skrášľovali, keď nemali šampóny, gély a mydlá od výmyslu sveta? Pozrime sa spolu do histórie.

Viaceré staroveké kultúry mali tiež jasne vyhranený vzťah k hygiene, spomeňme napríklad civilizáciu starého Egypta, kde bol telesný pach spojený s predstavou nečistoty a hriechu. Príjemná vôňa tela a vôňa vo všeobecnosti bola „božskou vôňou“. Preto egyptské chrámy, svätyne i hrobky museli voňať, a to špecifickým spôsobom.

V Babylonskej ríši i v Egypte sa pálilo v chrámoch kadidlo, príjemne museli voňať i kňazi. Navyše, povinnosťou kňazov bolo dbať o čistotu tela i odevu. Preto kňazi používali voňavky a v chrámoch v hojnej miere používali kadidlo. Pálenie kadidla má teda svoju dávnu históriu a používa sa aj v súčasnosti prakticky s tým istým cieľom, ako tomu bolo v starovekých kultúrach – ide o minimalizáciu pachov ľudských tiel zhromaždených v menších priestoroch.

Kresťanstvo prevzalo z judaizmu pálenie kadidla, ktoré sa páli v chrámoch pri slávnostných príležitostiach a jeho vôňa spríjemňuje pobyt veriacim v chráme a zároveň je prejavom úcty k Bohu.