Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Londýn, Paríž a Berlín odsúdili hrozby voči šéfovi jadrového dozoru OSN

Západné veľmoci vyjadrili podporu šéfovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a vyzvali Irán, aby zabezpečil bezpečnosť inšpektorov po tom, ako Teherán pohrozil ukončením spolupráce.

Irán argumentuje, že jeho zariadenia boli nedávno cieľom útokov, a preto nemôže zaručiť ochranu personálu MAAE. Podľa neho OSN adekvátne nereagovala na útoky, čo spochybňuje záväzky Iránu podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

Napätie zvyšuje aj rozhodnutie rady MAAE, že Irán porušuje svoje povinnosti, na čo Teherán reagoval návrhom zákona, ktorý umožní obmedzenie spolupráce s agentúrou.

Paríž, Londýn a Berlín v spoločnom vyhlásení naliehajú na okamžité obnovenie spolupráce a zachovanie bezpečnosti dozorných misií.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Gaza zažila jednu z najhorších nocí, na mieste hlásia desiatky obetí

Severná Gaza prežila jednu z najničivejších nocí izraelského bombardovania, pričom tamojší obyvatelia hlásili útoky na školy, domy aj predmestie Zeitoun. Napriek správam o možnom prímerí naznačuje realita na mieste opak – výbuchy a evakuácie pokračujú.

Izraelská armáda tvrdí, že útočí na militantov Hamasu, ktorí sa ukrývajú medzi civilistami, no tieto tvrdenia militantné skupiny odmietajú.

V pondelok zahynulo najmenej 25 ľudí, medzi nimi aj deti. Trumpova administratíva rokuje s izraelským vyslancom Ronom Dermerom o prímerí, Iráne a širších dohodách. Napriek diplomatickým kontaktom sprostredkovatelia z Egypta a Kataru zatiaľ nedosiahli dohodu.

Hamas podmieňuje prímerie stiahnutím Izraela, ten zasa žiada odzbrojenie Hamasu.

Vojna, ktorá sa začala 7. októbra 2023, si vyžiadala už viac než 56-tisíc obetí z radov palestínskych Arabov a spôsobila masívnu humanitárnu krízu.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Trump hrozí nemocniciam stratou financií za operácie transgenderových tínedžerov

Administratíva Donalda Trumpa zvažuje zníženie financovania pre nemocnice, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť deťom v súvislosti s úpravou pohlavných znakov.

Ako píše Wall Street Journal, krok prichádza po tom, ako federálne Centrum pre služby Medicare a Medicaid (CMS) upozornilo na obavy z kvality a ziskovosti týchto zákrokov.

List, ktorý podpísal šéf CMS Mehmet Oz, žiada od deviatich detských nemocníc informácie o operáciách, hormonálnej liečbe a blokovaní puberty. Podľa neho ide o praktiky bez dostatočného vedeckého základu s rizikom celoživotného poškodenia.

Niektoré nemocnice už na situáciu reagovali obmedzením či zatvorením programov. Hoci sa ministerstvo zdravotníctva ani Biely dom zatiaľ nevyjadrili, krok môže signalizovať tvrdší postoj Trumpovej administratívy k otázke starostlivosti o transrodovú mládež.

(wall street journal, lup)

Minúta  |  

Politickým stranám bez mandátu chce vláda zrušiť príspevky

Ministerstvo vnútra plánuje výrazné zmeny vo financovaní politických strán. Po novom by štátny príspevok získali len tie strany, ktoré sa dostanú do parlamentu a zároveň prekročia päťpercentnú hranicu hlasov (namiesto súčasných troch).

V prípade, že deficit verejných financií prekročí tri percentá hrubého domáceho produktu, príspevky by sa automaticky krátili o 30 percent.

Významnou zmenou je aj zvýšenie volebnej kaucie – pri parlamentných voľbách zo 17-tisíc na 50-tisíc eur, v eurovoľbách zo symbolických 1 700 na 25-tisíc eur. Cieľom je zabrániť účelovej kandidatúre a podporiť len tie strany, ktoré majú skutočný politický zámer.

Novela taktiež obmedzuje možnosť meniť názov strany – zmena by bola možná až po piatich rokoch.

Sprísniť sa majú aj pravidlá prijímania finančných darov a pôžičiek. Strany budú musieť zverejniť aj výšku úrokov a konkrétne účty darcov.

Podľa rezortu ide o opatrenia na posilnenie dôvery verejnosti, zvýšenie transparentnosti a elimináciu firiem bez reálneho politického mandátu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rusko údajne obsadilo dedinu v Dnepropetrovskej oblasti

Ruské jednotky údajne po prvý raz obsadili dedinu Dačnoje v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti. Tvrdia to proruské zdroje, no oficiálne potvrdenie z Moskvy ani Kyjeva zatiaľ neprišlo.

Podľa agentúry Reuters Rusko za posledné dva mesiace získalo takmer 950 kilometrov štvorcových ukrajinského územia, pričom len v Sumskej oblasti išlo o 200 kilometrov štvorcových.

Najnovší vývoj naznačuje postupnú expanziu ruskej armády do oblastí, ktoré doteraz ostávali mimo priamej kontroly.

Kremeľ tvrdí, že je ochotný rokovať o mieri, avšak len za podmienok, ktoré Ukrajina a jej spojenci považujú za neprijateľné – vrátane stiahnutia sa z oblastí, ktoré Rusko pokladá za svoje.

Aktuálne Moskva ovláda približne pätinu Ukrajiny a kontroluje väčšinu územia strategicky významných regiónov ako Krym, Luhansk, Doneck či Záporožie.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Strach z vojny rastie. Takmer polovica Poliakov očakáva konflikt

Obavy z vojny sú medzi Poliakmi citeľné – prieskum agentúry IBRiS ukázal, že takmer 44 percent obyvateľov sa obáva vypuknutia svetového konfliktu v nasledujúcich mesiacoch.

Z nich 14 percent priznáva silný strach, zatiaľ čo takmer 30 percent má miernejšie obavy. Na opačnej strane stojí necelá polovica opýtaných, ktorí vojnu v blízkom čase neočakávajú. Viac ako šestina respondentov ostáva nerozhodná.

Rozdiely sa ukázali aj medzi pohlaviami – zatiaľ čo medzi ženami vníma riziko vojny 47 percent, medzi mužmi je to o sedem percentuálnych bodov menej.

Prieskum poukazuje aj na rozdelenú náladu v spoločnosti a nárast neistoty, ktorý môže súvisieť so zhoršujúcou sa geopolitickou situáciou.

Dáta boli zozbierané počas dvoch dní – 23. a 24. júna 2025 – na vzorke viac ako tisíc respondentov.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.