Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinský premiér Šmyhaľ odstúpil, Zelenskyj navrhol jeho nástupkyňu

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ oznámil svoju rezignáciu, ktorú už odovzdal parlamentu. Odchod z funkcie je súčasťou širšej reorganizácie vlády, pričom Šmyhaľ by mal podľa očakávaní prebrať post ministra obrany po Rustemovi Umerovovi.

Ten údajne mieri na diplomatický post v USA.

Prezident Zelenskyj medzitým navrhol za novú premiérku ministerku hospodárstva a prvú podpredsedníčku vlády Juliju Svyrydenkovú. Tá sa vo vyhlásení poďakovala za dôveru a naznačila ďalšie zmeny vo vládnom tíme.

Prioritou jej programu má byť deregulácia, zníženie byrokracie a zefektívnenie výdavkov štátu v prospech obrany a povojnovej obnovy.

Vzhľadom na silnú podporu prezidenta v parlamente sa nepredpokladá, že by jej nominácia narazila na zásadný odpor.

(tasr, lup)

  |  

Priemyselná produkcia v máji 2025: eurozóna aj EÚ znovu rastú

Po prudkom poklese v apríli sa v máji 2025 priemyselná produkcia opäť vrátila k rastu.

V eurozóne stúpla oproti aprílu o 1,7 percenta a v celej Európskej únii o 1,5 percenta. V medziročnom porovnaní to znamená nárast o 3,7 percenta v eurozóne a 3,4 percenta v EÚ.

Výrazný impulz priniesli tovary krátkodobej spotreby, ktorých produkcia v eurozóne medzimesačne vzrástla o 8,5 percenta a medziročne o 11,6 percenta. 

Kapitálové tovary a energia tiež rástli, hoci miernejšie (+2,7 percenta v EU a +3,7 percenta v eurozóne), zatiaľ čo tovary dlhodobej spotreby a polotovary zaznamenali pokles.

Z pohľadu členských štátov dosiahlo najvyšší medzimesačný rast Írsko (+12,4 percenta), nasledované Maltou (+3,4 percenta) a Nemeckom (+2,2 percenta).

Naopak, najväčší pokles evidovali Chorvátsko (−2,9 percenta), Slovensko (−2,8 percenta) a Belgicko (−2,7 percenta). 

(tasr, sie)

  |  

Vdova po Navaľnom kritizuje Taliansko za koncert Putinovho osobného priateľa

Vdova po Alexejovi Navaľnom, Julija Navaľná, kritizuje talianske úrady za plánovaný koncert ruského dirigenta Valerija Gergijeva, blízkeho priateľa Vladimira Putina.

Gergijev má vystúpiť 27. júla v historickom paláci Reggia di Caserta.

Podľa Navaľnej ide o súčasť ruskej „mäkkej sily“, ktorou sa Kremeľ snaží normalizovať vojnu na Ukrajine a zlepšovať svoj imidž v Európe.

Vo svojom komentári pre La Repubblicu označila Gergijeva za „Putinovho kultúrneho ambasádora“ a koncert za „testovací balón“ ruského režimu.

Proti vystúpeniu sa postavila aj talianska opozícia a riaditeľ newyorskej Metropolitnej opery Peter Gelb, ktorý Gergijeva označil za nástroj ruskej propagandy.

Gergijev totiž v minulosti dirigoval koncerty oslavujúce ruské vojenské akcie v Gruzínsku či Sýrii.

Predseda regiónu Kampánia koncert bráni tvrdením, že kultúra má byť priestorom pre dialóg.

Navaľná však varuje, že ignorovať politický kontext Gergijevovej činnosti je čisté pokrytectvo – ak je v roku 2025 s vami spokojný Kremeľ, je to podľa nej vážny signál.

(tasr, red)

  |  

Macron cúva pred uznaním Palestíny, chýbať bude na kľúčovej konferencii

Francúzsko plánuje spolu so Saudskou Arábiou konferenciu OSN zameranú na povojnové usporiadanie v Gaze a možné uznanie palestínskeho štátu.

Hoci sa mala pôvodne konať v polovici júna, pre obavy USA a komplikácie po izraelsko-iránskej leteckej konfrontácii bola presunutá na koniec júla.

Minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot naznačil, že cieľom je pripraviť pôdu pre uznanie Palestíny viacerými krajinami vrátane Francúzska.

S konferenciou bol spojený aj možný symbolický krok prezidenta Macrona – vyhlásenie o uznaní Palestíny na okupovaných územiach.

Tento plán však narazil na odpor spojencov ako Británia či Kanada, a Macron sa napokon na podujatí zrejme nezúčastní. Tým sa znižuje šanca na zásadné diplomatické prekvapenia.

Situáciu navyše sprevádza pokračujúci konflikt Izraela s Hamasom, pričom v katarskej Dauhe sa rokuje o 60-dňovom prímerí, ktoré podporujú USA.

(reuters, lup)

  |  

Vynášal piťovcom, skutok sa však premlčal. Súd zmiernil expolicajtovi trest

Najvyšší súd v utorok uznal bývalého policajta Branislava Bakoša za vinného z prijímania úplatku. Uložil mu dvojročný trest s podmienečným odkladom na tri roky, peňažný trest dvetisíc eur a päťročný zákaz činnosti v orgánoch verejnej moci.

Právoplatným rozsudkom podľa agentúry SITA tak zrušil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu z decembra 2022, ktorý mu pôvodne vymeral päť rokov nepodmienečne.

Obhajoba v procese spochybňovala dôkazy, keďže kľúčový svedok vypovedal iba v prípravnom konaní a pred súdom odmietol vypovedať.

Bakoš, bývalý zástupca riaditeľa jednotky operatívneho nasadenia NAKA, čelil obvineniu z vynášania informácií zločineckej skupine piťovcov. Konkrétne z vyzradenia dvoch policajných akcií v roku 2015.

Orgány tvrdia, že za to prijal 1 500 eur. O prepojení s mafiou svedčia aj jeho väzby na skupinu takáčovcov – v roku 2017 ho zadržali pri akcii Aladin.

Najvyšší súd však premlčal skutky súvisiace so zneužitím právomoci verejného činiteľa a ohrozením dôverných skutočností. Odvolací senát ho tak v týchto bodoch oslobodil.

(max)

  |  

Zásahy do súdnictva a médií? Europarlament znepokojuje Slovensko

Monitorovacia skupina Európskeho parlamentu vyjadrila vážne obavy o stav právneho štátu na Slovensku.

Podľa predsedníčky Sophie Wilmésovej krajina čelí oslabeniu nezávislosti justície, obmedzeniu slobody verejného priestoru a tlaku na občiansku spoločnosť.

Misia EP, ktorá navštívila Slovensko začiatkom júna, upozorňuje na rušenie špeciálnej prokuratúry, zásahy do médií či návrhy legislatív, ktoré môžu poškodiť neziskový sektor.

Wilmésová varuje, že Slovensko môže nasledovať maďarský scenár. Kritiku si vyslúžilo aj zrušenie RTVS a jej nahradenie novou inštitúciou STVR, čo považuje za politicky motivované.

Zástupcovia EÚ apelujú na zodpovednosť SR, najmä vzhľadom na vysoký podiel európskych fondov vo verejných investíciách. Zistenia z misie sa pritom zhodujú so správou Európskej komisie.

LIBE výbor chce situáciu ďalej monitorovať a zvážiť kroky na úrovni celej EÚ.

(tasr, lup)