Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európske veľmoci chcú spoločne pomôcť obyvateľom Pásma Gazy

Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo plánujú spoločnú cestu ministrov zahraničných vecí do Izraela s cieľom vyvinúť tlak na riešenie humanitárnej krízy v Pásme Gazy. Oznámil to nemecký kancelár Friedrich Merz po rokovaní s jordánskym kráľom Abdalláhom II.

Merz zdôraznil, že cieľom je presvedčiť Izrael o potrebe okamžitej pomoci. Trojica krajín už predtým spoločne vyzvala na ukončenie katastrofálnej situácie v Gaze.

Nemecko sa pritom výraznejšie zapája do humanitárneho úsilia – dve nemecké lietadlá už smerujú do Jordánska, odkiaľ budú zhadzovať pomoc.

Jordánsko tento krok víta, no upozorňuje, že je len dočasným riešením a trvá na posilnení dodávok po zemi.

Izrael po zlyhaní rokovaní s Hamasom zaviedol úplnú blokádu a len nedávno začal povoľovať obmedzenú pomoc. OSN však varuje, že súčasné opatrenia nestačia a neodvrátia hroziaci hladomor.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Nemecko bude čeliť 172-miliardovej medzere v rozpočte do roku 2029

Minister financií Nemecka Lars Klingbeil v utorok počas návštevy vo Vilniuse vyhlásil, že krajina bude musieť prijať významné úsporné opatrenia na zvládnutie ekonomických výziev v nadchádzajúcich rokoch.

Zdôraznil, že rozpočet na rok 2027 bude pre vládu enormnou výzvou a na jeho naplnenie budú musieť ustúpiť prakticky všetky ministerstvá.

Klingbeil vyzval jednotlivé rezorty, aby už začali identifikovať možné oblasti na šetrenie.

Minister financií má 30. júla predložiť kabinetu návrh rozpočtu na rok 2026. Rozpočet na rok 2025 je zatiaľ vo fáze posudzovania a jeho schválenie sa očakáva v septembri.

Okrem toho Klingbeil plánuje predstaviť aj viacročný rozpočtový plán na roky 2027 až 2029, ktorý podľa vládnych zdrojov obsahuje perzistentnú medzeru v objeme približne 172 miliárd eur.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Čína a USA rokujú o predĺžení colného prímeria, hrozia nové clá

V Štokholme prebieha druhé kolo rokovaní medzi USA a Čínou, ktoré majú zabrániť opätovnému prepuknutiu obchodnej vojny. Ani jedna strana síce zatiaľ neohlásila konkrétny posun, no rokuje sa o predĺžení colného prímeria o 90 dní.

Peking čelí termínu 12. augusta na dosiahnutie trvalej dohody, inak hrozí návrat vysokých amerických ciel a narušenie dodávateľských reťazcov.

Čínsku delegáciu vedie vicepremiér Che Li-feng, americkú minister financií Scott Bessent. Trump popiera, že by sa snažil o stretnutie s prezidentom Si Ťin-pching, no zároveň jeho administratíva dočasne pozastavila vývozné obmedzenia.

Peking má podľa expertov silnejšiu pozíciu – na rozdiel od EÚ, ktorá sa obáva straty americkej ochrany, si Čína zachováva väčšiu autonómiu. Disponuje aj kľúčovými surovinami potrebnými pre moderný priemysel.

Spor sa čoraz viac točí okolo kontroly technológií a trhového prístupu než len samotných ciel, čo zvyšuje jeho strategický význam pre obe krajiny.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Bieloruská armáda zachytila dron, prezident situáciu sleduje osobne

Bieloruské ministerstvo obrany tvrdí, že nad hlavným mestom Minsk zostrelilo v noci neznámy dron. Incident sa odohral 29. júla okolo druhej hodiny ráno, keď protivzdušné systémy zaregistrovali objekt narušujúci pravidlá leteckého priestoru.

Identifikovali ho ako dron a následne ho zlikvidovali. Podľa vyjadrenia rezortu sa nikto nezranil.

V reakcii na tento incident Minsk zvýšil kontrolu nad vzdušným priestorom a situáciu osobne monitoruje aj prezident krajiny.

Úrady zverejnili fotografiu trosiek zostreleného zariadenia, no bližšie informácie o jeho pôvode alebo technických parametroch zatiaľ neposkytli.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Americkí senátori by na Čínu zatlačili, Trump zatiaľ vsádza na obchod

V americkom Kongrese sa rysuje nezvyčajná zhoda – senátori z oboch táborov predkladajú návrhy zákonov, ktoré majú Čínu postaviť pod väčší medzinárodný tlak pre jej prístup k ľudským právam a Taiwanu.

Kým zákonodarcovia chcú prísnejší kurz voči Pekingu, prezident Trump sa naopak snaží vyjednať obchodné výhody. Čína návrhy označila za „hrubé zasahovanie“.

Medzi najvýraznejšími bodmi sú obmedzenia pre čínskych predstaviteľov, ochrana Taiwanu cez podporu jeho diplomatických spojencov a snaha postihnúť prenasledovanie disidentov.

Podľa expertov sa tým prehlbuje rozpor medzi obchodnou politikou Bieleho domu a tvrdším postojom Kongresu.

Spor okolo predaja čipov AI do Číny, ktorý Nvidia obnovila krátko po stretnutí s Trumpom, navyše vyvolal nové otázky o prioritách americkej zahraničnej politiky.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Vesmírne agentúry USA a Ruska sa stretnú po osemročnej prestávke

Riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Bakanov pricestoval do USA na historické stretnutie s úradujúcim šéfom NASA Seanom Duffym – prvé osobné rokovanie medzi lídrami týchto agentúr od roku 2018.

Hlavnými témami budú predĺženie misie ISS, jej plánované vyradenie a pokračovanie programu krížových letov.

Bakanov sa stretne aj s posádkou Crew-11, ktorej súčasťou je aj ruský kozmonaut Oleg Platonov, a navštívi stredisko NASA v Houstone aj továrne Boeingu a SpaceX.

Vesmír zostáva jednou z mála oblastí spolupráce medzi USA a Ruskom aj po invázii na Ukrajinu – najmä vďaka spoľahlivosti rakiet Sojuz, ktoré stále zabezpečujú prístup na ISS.

Hoci západné krajiny s Roskosmosom väčšinou ukončili spoluprácu, praktické dôvody zatiaľ spoluprácu v tejto oblasti úplne neprerušili.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.