Preskočiť na obsah
  |  

Norimberská zoo usmrtila 12 paviánov, do areálu vtrhli aktivisti

Zoologická záhrada v Norimbergu utratila 12 zdravých paviánov kvôli ich premnoženiu a nedostatku priestoru.

Výbeh určený pre 25 jedincov bol podľa vedenia preplnený a dochádzalo k častým zraneniam.

Riaditeľ zoo Dag Encke uviedol, že zvieratá nebolo kam umiestniť a nefungovali ani preventívne opatrenia na reguláciu populácie. Protestné akcie nasledovali okamžite – do areálu prenikli aktivisti, niektorí sa prilepili k zemi, sedem osôb polícia zadržala.

Environmentálne organizácie ako Pro Wildlife a DJGT kritizovali krok ako nezákonný a morálne neprijateľný, obávajú sa, že sa môže stať precedensom.

Vyzývajú na legislatívne sprísnenie pravidiel pre chov zvierat v zoo.

Encke bráni rozhodnutie tým, že išlo o súlad s odporúčaniami Európskej asociácie zoologických záhrad, pričom mäso usmrtených zvierat bolo využité na kŕmenie predátorov.

(tasr, red.)

  |  

Trump: O uznaní Palestíny nebola reč, USA zriadia potravinové centrá v Gaze

Donald Trump poprel, že by s britským premiérom Starmerom hovoril o uznaní Palestíny, a uviedol, že USA k tejto otázke nezaujali stanovisko.

Zároveň priznal hladomor v Pásme Gazy a oznámil zriadenie potravinových centier, ktoré budú prevádzkovať Izraelčania s podporou 60 miliónov dolárov.

Trump odmietol výzvy na dlhodobejšie riešenie humanitárnej krízy, čo by podľa neho mohlo byť vnímané ako ústupok Hamasu.

Americké ministerstvo zahraničia označilo debaty o budúcnosti Palestíny za predčasné vzhľadom na prebiehajúce boje a neústupnosť Hamasu.

(tasr, red.)

  |  

Komisia prehrala v kauze Pfizergate, súd spochybnil jej prístup k SMS

Európska komisia nevyužila možnosť odvolať sa proti májovému verdiktu Všeobecného súdu EÚ v kauze Pfizergate, čím rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, uviedlo Politico.

Súd rozhodol, že Komisia nedokázala riadne vysvetliť, prečo nearchivovala SMS komunikáciu medzi predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a šéfom Pfizeru Albertom Bourlom, ktorá predchádzala miliardovej dohode o nákupe vakcín počas pandémie COVID-19.

Prípad sa stal symbolom netransparentnosti exekutívy EÚ a vyvolal ostrú kritiku zo strany novinárov aj aktivistov.

Uplynutím lehoty na odvolanie sa Komisia vzdala možnosti spochybniť rozhodnutie na najvyššom súde EÚ. To ešte neznamená, že správy budú zverejnené – ich spätné získanie je podľa súdu „náročné“.

Komisia bude musieť podrobnejšie vysvetliť, prečo ich nemá k dispozícii.

(Politico, red.)

  |  

V Nemecku sa hovorí o stopnutí dávok pre práceschopných Ukrajincov

Nemecká CSU navrhuje zastaviť vyplácanie sociálneho príspevku (Bürgergeld) pre ukrajinských mužov, ktorí sú vo veku vhodnom na vojenskú službu.

Informoval o tom portál Tagesspiegel.

Podľa poslanca Stephana Mayera by títo muži mali buď pracovať, alebo narukovať do armády na Ukrajine.

Návrh by sa týkal viac ako 150-tisíc ľudí a podľa údajov nemeckého úradu práce ide o skupinu, ktorá ročne čerpá vyše 1,3 miliardy eur zo štátneho rozpočtu.

Mayer tvrdí, že táto skupina nemá na dávku nárok. Kritika zo strany CSU prichádza v čase, keď sa v Nemecku diskutuje o veľkej diere v štátnom rozpočte, ktorá by mohla presiahnuť 172 miliárd eur do roku 2029.

(tagesspiegel, red.)

  |  

Mosty a železnice EÚ by nezvládli vojnu s Ruskom, varuje eurokomisár

Európska únia čelí vážnym výzvam v prípade potreby rýchleho presunu vojsk, tanky by mohli uviaznuť v tuneloch, mosty by nezvládli ich váhu a colné procedúry by mohli spôsobiť zdržania.

Povedal to v rozhovore pre Financial Times eurokomisár pre dopravu Apostolos Tzitzikostasa. Podľa neho nie je súčasná infraštruktúra pripravená na ťažké vojenské konvoje.

Brusel chce ešte tento rok vyčleniť 17 miliárd eur na modernizáciu ciest, mostov a železníc, projekt počíta s 500 strategickými úsekmi naprieč štyrmi vojenskými koridormi. Návrh vznikol v spolupráci s NATO.

Cieľom je znížiť presun vojsk zo západu na východ Európy z týždňov na hodiny. Iniciatíva má tiež odstrániť byrokratické prekážky, ktoré brzdia vojenský pohyb cez hranice.

Táto iniciatíva dopĺňa širší plán EÚ na prezbrojenie v hodnote 800 miliárd eur a nedávnu dohodu NATO o zvýšení výdavkov na obranu na päť percent HDP.

Ide o súčasť širšej stratégie EÚ na zlepšenie vlastnej obrany v čase možného stiahnutia amerických vojsk. „Už si nemôžeme dovoliť nebyť pripravení alebo byť závislí,“ vyhlásil Tzitzikostas.

(financial times, red.)

  |  

Podpora Izraela medzi Američanmi klesla na dno, Gallup zaznamenal rekord

Podpora americkej verejnosti voči izraelským vojenským akciám v Gaze klesla na historické minimum.

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Gallup ich schvaľuje len 32 percent dospelých Američanov, čo je o desať percent menej než vlani v septembri.

Najväčší rozdiel je medzi politickými tábormi. Zatiaľ čo medzi republikánmi súhlasí 71 percent, medzi demokratmi iba osem percent.

Nezávislí respondenti zaznamenali pokles z 41 na 25 percent. S klesajúcou podporou vojenskej kampane klesá aj popularita izraelského premiéra Benjamina Netanjahua – až 52 percent Američanov ho vníma negatívne, pozitívne len 29 percent.

(tasr, red.)