Preskočiť na obsah
  |  

EÚ tvrdí, že neustúpila, ale USA chystajú tlak na jej technologickú autonómiu

Nedávna rámcová obchodná dohoda medzi EÚ a USA síce nepriniesla žiadne explicitné ústupky Bruselu v oblasti technológií, no podľa mnohých analytikov ponechala dvere otvorené pre ďalšie americké útoky na pravidlá Únie pre technológie.

Kým EÚ zdôrazňuje, že jej predpisy v oblasti digitálnych trhov (DMA), digitálnych služieb (DSA) a umelej inteligencie zostali mimo rokovaní, Washington si ponecháva priestor na ďalšiu kritiku. Americký minister obchodu Howard Lutnick už avizoval, že otázka regulácie veľkých technologických firiem „zostáva na stole“.

Dohoda obsahuje neurčité pasáže týkajúce sa „necolných bariér“, čo administratíva prezidenta Trumpa vykladá aj ako možnosť otvoriť diskusiu o digitálnych reguláciách.

Vyjadrenia amerických politikov, napríklad republikána Jima Jordana, naznačujú, že legislatívy ako DSA môžu byť predmetom ďalších rokovaní.

Biely dom navyše uviedol, že EÚ nebude pokračovať v zavedení sieťových poplatkov pre veľké platformy, čo Komisii komplikuje situáciu v ďalšom vývoji telekomunikačnej legislatívy.

Výsledkom je neistota: hoci EÚ deklaruje autonómiu v digitálnej regulácii, súčasné znenie dohody umožňuje USA posilniť tlak na zmeny, ktoré vyhovujú americkým technologickým gigantom.

(politico, sie)

  |  

Ukrajina presunie výcvik vojakov pod zem, reaguje na útoky Ruska

Po ruskom útoku z 29. júla na výcvikové stredisko ukrajinských pozemných síl, ktorý si vyžiadal tri obete a 18 zranených, vyzval šéf ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj na presun vojenského výcviku do podzemných priestorov.

Upozornil, že celá Ukrajina je v dosahu nepriateľských rakiet a dronov, čo cvičiacich vojakov výrazne ohrozuje.

V reakcii na incident zriadili špeciálnu komisiu, ktorá preveruje, či sú obete dôsledkom chýb vojenských predstaviteľov.

Podobný útok sa odohral už v marci v Dnipropetrovskej oblasti, keď ruská raketa Iskander-M zasiahla formáciu ukrajinských vojakov, čo viedlo k suspendovaniu dvoch veliteľov a vyšetrovaniu zo strany ukrajinského Štátneho vyšetrovacieho úradu.

(kyivindependent, sie)

  |  

Nemecký minister Wadephul ide rokovať do Izraela o pomoci v Gaze

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vo štvrtok odcestuje do Izraela, kde počas dvojdňovej návštevy plánuje presadzovať prímerie medzi Izraelom a Hamasom v Pásme Gazy a zároveň sa zasadzovať za zlepšenie humanitárnej situácie.

Wadephul bude rokovať so svojím izraelským partnerom Gideonom Saarom aj s predstaviteľmi Palestínskej samosprávy, pričom má dôrazne prezentovať postoj nemeckej vlády ku konfliktu aj k zhoršujúcej sa situácii civilistov.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v posledných dňoch zdôraznil, že Izrael musí „okamžite a trvalo zlepšiť katastrofálnu humanitárnu situáciu v Gaze” a vytvorenie prímeria je prioritou pre Berlín.

Väčšina nemeckej verejnosti i politická špička čoraz viac podporuje aj reštriktívne opatrenia vrátane možnosti pozastavenia prístupu Izraela k fondom EÚ na výskum, pričom rozhodnutie Nemecka považujú v EÚ za kľúčové pre prijatie opatrení

Berlín však ešte vyčkávaciu pozíciu a Wadephul má v Izraeli vysvetľovať, že tlak na prímerie a humanitárnu pomoc je prioritou, pričom Nemecko oceňuje bezpečnostné potreby Izraela, no žiada humánny prístup k civilistom v Gaze.

(tasr, sie)

  |  

Austrália odpustí 20 percent študentských dlhov, pomoc pocítia tri milióny ľudí

Austrálsky parlament vo štvrtok schválil zákon, ktorým zníži študentské dlhy o pätinu.

Táto reforma znamená odpustenie viac ako 16 miliárd austrálskych dolárov pre približne tri milióny občanov, čím vláda premiéra Anthonyho Albaneseho splnila kľúčový predvolebný sľub v boji proti rastúcim životným nákladom.

Pre absolventa s priemerným zostatkom 27 600 austrálskych dolárov to znamená odpustenie 5 520 austrálskych dolárov.

Nový zákon výrazne zvýši aj príjmový limit, od ktorého sú dlžníci povinní splácať pôžičky – z pôvodných 54 435 austrálskych dolárov na 67 000 austrálskych dolárov ročne.

Premiér Albanese vyhlásil, že vzdelanie nesmie znamenať celoživotné zadlženie, a reforma má mladým Austrálčanom reálne pomôcť v období vysokej inflácie a medzigeneračnej nerovnosti.

(reuters, red)

  |  

Trump údajne vníma uznanie Palestíny ako odmenu pre Hamas

Americký prezident Donald Trump sa stavia proti uznaniu palestínskeho štátu, ktoré plánuje Kanada oznámiť na Valnom zhromaždení OSN v septembri.

Podľa nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu Trump verí, že takéto uznanie by bolo formou odmeny militantnej skupine Hamas, čo považuje za nevhodné. Prezident preto nemá v úmysle tento krok uskutočniť.

Členovia Trumpovho tímu zároveň podčiarkli, že prezidentova pozornosť sa momentálne sústredi najmä na zabezpečenie potravinovej pomoci pre obyvateľstvo Gazy, čo považujú za prioritnú humanitárnu úlohu.

(reuters, red)

  |  

Ani Južná Kórea sa nevyhla 15-percentným clám od Spojených štátov

Americký prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty uvalia 15-percentné clo na dovoz tovaru z Južnej Kórey v rámci čerstvo uzavretej obchodnej dohody.

Táto sadzba je výrazne nižšia než pôvodne hrozilo (25 percent), čo Soul označuje za dôležitý úspech vyjednávaní. Súčasťou dohody je tiež záväzok Južnej Kórey investovať v nadchádzajúcich rokoch 350 miliárd dolárov do americkej ekonomiky – hlavne v oblasti energetiky, infraštruktúry, lodí, polovodičov a biotechnológií.

Ďalších 100 miliárd dolárov použije Soul na nákup amerického skvapalneného zemného plynu a ďalších energetických produktov.

Juhokórejská strana rovnako súhlasila s nulovými clami na dovoz amerických automobilov a poľnohospodárskych výrobkov, čo má zlepšiť prístup amerických firiem na kórejský trh.

Detaily ohľadom štruktúry a časového rámca juhokórejských investícií zatiaľ úplne známe nie sú – budú oznámené pri nadchádzajúcom summite prezidentov v Bielom dome.

Trump zdôraznil, že Južná Kórea týmto opatrením získala lepší status ako iné ázijské či európske krajiny, keďže sa vyhla všeobecnému 25-percentnému clu a získala záruky pre svoj export.

(tasr, sie)