Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump: Kanada svojím postojom k Palestíne komplikuje obchodnú dohodu

Americký prezident Donald Trump ostro kritizoval plány Kanady uznať Palestínsky štát na Valnom zhromaždení OSN v septembri 2025 a označil tento krok za zásadnú prekážku v prebiehajúcich obchodných rokovaniach medzi Washingtonom a Ottawou.

„Kanada práve oznámila, že podporuje palestínsku štátnosť. To nám veľmi sťaží uzavretie obchodnej dohody s nimi. Och, Kanada!“ napísal Trump na sieti Truth Social.

Trump v týchto týždňoch pohrozil, že od 1. augusta zavedie 35-percentné clo na väčšinu kanadského exportu do USA, ak Ottawa neuzavrie novú dohodu.

Kanadský premiér Mark Carney potvrdil, že uznanie Palestíny bude podmienené zásadnými reformami Palestínskej samosprávy – vrátane nových volieb v roku 2026, na ktorých sa nesmie zúčastniť Hamas a dôjde k demilitarizácii budúceho štátu.

V podobnom duchu sa už vyjadrili aj Francúzsko a Veľká Británia, ktoré plánujú uznať Palestínu v najbližších mesiacoch.

Izrael odsúdil rozhodnutie Kanady ako „odmenu pre Hamas“, Palestínska samospráva ho, naopak, označila za historický krok.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Nočný útok Ruska na Kyjev si vyžiadal šesť obetí vrátane dieťaťa

Nočný útok Ruska zo stredy na štvrtok 31. júla zasiahol v hlavnom meste Ukrajiny štyri štvrte. Úrady evidujú už šesť obetí vrátane šesťročného chlapca.

Ako uviedol šéf Kyjevskej mestskej vojenskej správy Tymur Tkačenko, štyria ľudia zahynuli vo Sviatošynskom a dvaja v Solomianskom rajóne. Záchranné zložky pokračujú v pátraní po ďalších možných obetiach a poskytujú pomoc zraneným.

V priebehu noci ruské sily zaútočili na hlavné mesto Ukrajiny dronmi aj raketami. Výbuchy zasiahli 27 lokalít naprieč štyrmi mestskými štvrťami.

Krátko po útoku úrady hlásili dve obete a najmenej 52 zranených, vrátane deviatich detí a troch policajtov, ktorí zasahovali na mieste.

V metropole uzavreli viacero ulíc. Záchranná operácia na mieste útoku pokračuje.

(pravda.com.ua, sie)

Minúta  |  

Macron: EÚ mala USA viac vystrašiť, dohoda je málo ambiciózna

Francúzsky prezident Emmanuel Macron ostro zhodnotil výsledok nedávno uzavretej obchodnej dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi.

Podľa Macrona Únia nevyužila dostatočne silu svojho veľkého jednotného trhu a nedokázala „dostatočne vystrašiť“ USA, aby vyrokovala lepšie podmienky.

„Musíme byť obávaní. Neboli sme dostatočne obávaní,“ povedal podľa francúzskeho vládneho zdroja na stredajšom rokovaní kabinetu.

Zatiaľ čo americký prezident Donald Trump a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová podpísali dohodu, ktorá ukladá na väčšinu exportu z EÚ do USA clo vo výške 15 percent, Macron sa prvé dni k výsledku mediálne nevyjadroval.

Francúzsky prezident síce ocenil určitú krátkodobú jasnosť, ktorú dohoda priniesla, a vyzdvihol snahu európskych vyjednávačov v ťažkých podmienkach, no zdôraznil potrebu tvrdšej a odvážnejšej stratégie do budúcnosti.

Rétorika z Paríža kontrastuje s názormi lídrov Nemecka či Talianska, ktorí dohodu vítajú ako kompromis s pozitívnym prínosom pre exportne orientované ekonomiky.

Francúzsky premiér François Bayrou ju, naopak, označil za „temný deň“ pre Európu a viacerí francúzski ministri vyzvali Komisiu na použitie protinátlakového nástroja EÚ (Anti-Coercion Instrument) s cieľom dať USA jasne najavo, že Brusel je pripravený tvrdšie reagovať na ekonomický tlak.

(politico, sie)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že ovládlo strategické mesto Časov Jar v Donbase

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že ruské jednotky dobyli strategicky významné mesto Časov Jar v Doneckej oblasti Ukrajiny, píše TASS.

Mesto, ktoré leží na vyvýšenom teréne, je dôležité pre ďalšie operácie – ak by bolo plne pod kontrolou Ruska, otvorilo by cestu na Kramatorsk a Slavjansk, posledné veľké mestá Donbasu pod ukrajinskou kontrolou.

O Časov Jar sa bojovalo už od apríla 2024, pričom ruské sily postupne prelamovali ukrajinskú obranu najskôr na predmestiach a neskôr vo východných štvrtiach mesta.

V uplynulých mesiacoch sa obrana zhoršovala v dôsledku nedostatku munície, prevahy ruského delostrelectva a rastúcej presily, uvádzajú analytici a miestni predstavitelia.

Z ukrajinskej strany zatiaľ neprišlo formálne potvrdenie úplnej straty mesta. Podľa vojenských hlásení však ukrajinské sily vytlačili z hlavných častí mesta na západnejšie pozície. Analytický projekt Deep State uviedol, že Ukrajinci stále kontrolujú západnú časť mesta.

(tradingview, tass, sie)

Minúta  |  

Spolupáchateľka Jeffreyho Epsteina žiada o milosť výmenou za svedectvo

Ghislaine Maxwellová, bývalá partnerka zosnulého finančníka a pedofila Jeffreyho Epsteina, ktorá si odpykáva 20-ročný trest vo floridskom väzení, požiadala o milosť výmenou za svoje svedectvo pred americkým Kongresom.

Jej právnici uviedli, že sú ochotní spolupracovať, ak sa nájde „spravodlivá a bezpečná cesta“ pre jej výpovede.

Predseda Výboru pre dohľad a reformu Snemovne reprezentantov James Comer požiadal Maxwellovú o výpoveď, lebo by to podľa neho prispelo k zlepšeniu federálnych opatrení v boji proti obchodovaniu s ľuďmi.

Maxwellovú minulý týždeň vypočúval zástupca generálneho prokurátora Todd Blanche a pri vypočúvaní získala obmedzenú imunitu, ktorá chráni jej odpovede pred použitím v ďalších trestných konaniach.

Prezident Donald Trump potvrdil, že má právomoc udeliť jej milosť, avšak zatiaľ ho nikto o ňu nepožiadal a považuje za nevhodné o tom diskutovať.

Táto situácia vyvoláva politické napätie. FBI a ministerstvo spravodlivosti vydali začiatkom tohto mesiaca správu, podľa ktorej neexistuje „zoznam klientov“ Epsteina a žiadny „dôveryhodný dôkaz“, že zločinec „vydieral významné osoby“. To predstavuje odklon od Trumpovho predvolebného sľubu zverejniť spisy spojené s Epsteinom, ktorý zomrel vo väzení v roku 2019.

(financialtimes, sie)

Minúta  |  

EÚ tvrdí, že neustúpila, ale USA chystajú tlak na jej technologickú autonómiu

Nedávna rámcová obchodná dohoda medzi EÚ a USA síce nepriniesla žiadne explicitné ústupky Bruselu v oblasti technológií, no podľa mnohých analytikov ponechala dvere otvorené pre ďalšie americké útoky na pravidlá Únie pre technológie.

Kým EÚ zdôrazňuje, že jej predpisy v oblasti digitálnych trhov (DMA), digitálnych služieb (DSA) a umelej inteligencie zostali mimo rokovaní, Washington si ponecháva priestor na ďalšiu kritiku. Americký minister obchodu Howard Lutnick už avizoval, že otázka regulácie veľkých technologických firiem „zostáva na stole“.

Dohoda obsahuje neurčité pasáže týkajúce sa „necolných bariér“, čo administratíva prezidenta Trumpa vykladá aj ako možnosť otvoriť diskusiu o digitálnych reguláciách.

Vyjadrenia amerických politikov, napríklad republikána Jima Jordana, naznačujú, že legislatívy ako DSA môžu byť predmetom ďalších rokovaní.

Biely dom navyše uviedol, že EÚ nebude pokračovať v zavedení sieťových poplatkov pre veľké platformy, čo Komisii komplikuje situáciu v ďalšom vývoji telekomunikačnej legislatívy.

Výsledkom je neistota: hoci EÚ deklaruje autonómiu v digitálnej regulácii, súčasné znenie dohody umožňuje USA posilniť tlak na zmeny, ktoré vyhovujú americkým technologickým gigantom.

(politico, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.