Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kamala Harrisová vydá knihu a popíše prezidentskú kampaň

„Verím, že má zmysel podeliť sa o to, čo som videla, čo som sa naučila a čo viem, že bude potrebné na to, aby sme sa posunuli vpred,“ uviedla bývalá viceprezidentka a minuloročná demokratická kandidátka na post hlavy štátu.

„Pri písaní tejto knihy ma neustále prenasledovala jedna pravda: niekedy ten boj trvá dlhšie.“

V stredu Harrisová oznámila, že sa budúci rok nebude uchádzať o post guvernérky Kalifornie, no zároveň nevylúčila kandidatúru v roku 2028.

Kniha s názvom 107 dní, ktorá má vyjsť 23. septembra, sa zameria na to, ako politička viedla najkratšiu prezidentskú volebnú kampaň v modernej histórii – len niečo vyše troch mesiacov.

(politico, est)

Minúta  |  

Riaditelia NASA a Roskosmosu sa dohodli na prevádzkovaní ISS do roku 2028

Riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Bakanov vo štvrtok uviedol, že sa s americkým ministrom dopravy ako úradujúcim šéfom amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Seanom Duffym dohodli na predĺžení prevádzky Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) do roku 2028.

„Na probléme jej stiahnutia z obežnej dráhy budeme pracovať do roku 2030,“ citovala ruská agentúra TASS Bakanova.

Šéfovia ruskej a americkej vesmírnej agentúry viedli prvé osobné rokovania od roku 2018. Okrem ISS preberali aj prípadný spoločný prieskum Mesiaca a hlbokého vesmíru či pokračovanie spolupráce na ďalších vesmírnych projektoch.

Bakanov pricestoval do Spojených štátov ešte v utorok a pozrieť si mal aj štart misie Crew-11 spoločnosti SpaceX, ktorú vo štvrtok pre husté mraky na poslednú chvíľu odložili. Členom posádky je aj ruský kozmonaut Oleg Platonov.

ISS je na obežnej dráhe od 20. novembra 1998. Na projekte sa okrem Ruska a USA podieľajú aj Kanada, Japonsko a desať štátov Európskej vesmírnej agentúry (ESA) - Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Španielsko, Švédsko a Švajčiarsko.

(tasr, afp, tass)

Minúta  |  

Trump tlačí na 17 farmaceutických firiem, aby znížili ceny liekov v USA

Donald Trump sa pustil do boja proti vysokým cenám liekov v USA. Poslal listy, ktoré generálnym riaditeľom 17 farmaceutických gigantov, ako Eli Lilly, Sanofi, AstraZeneca či Johnson & Johnson.

Prezident žiada, aby firmy znížili ceny liekov, rozšírili cenové výhody aj na Medicaid (vládny program pomoci pre ľudí s nízkym príjmom) a vrátili prebytočné zisky americkým pacientom.

Odpoveď očakáva do 29. septembra. Listy zverejnil na svojom účte na sieti Truth Social.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová upozornila, že Američania platia za lieky až trojnásobne viac než obyvatelia iných rozvinutých štátov.

Administratíva preto plánuje využiť všetky dostupné prostriedky proti „zneužívajúcim praktikám“. Zatiaľ však neponúkla konkrétne detaily, ako by malo zníženie cien prebehnúť.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Prvý uhlíkovo neutrálny štát na svete? Vatikán rozbieha veľký projekt

Taliansko dalo zelenú ambicióznemu plánu Vatikánu, ktorý chce postaviť obrovskú solárnu elektráreň severne od Ríma. Projekt s rozlohou 430 hektárov má zabezpečiť všetku energiu pre najmenší štát sveta a zároveň z neho spraviť prvú uhlíkovo neutrálnu krajinu.

Dohodu už podpísal vatikánsky predstaviteľ Paul Gallagher a taliansky veľvyslanec Francesco Di Nitto, no finálne slovo bude mať ešte taliansky parlament.

Solárnu farmu navrhol ešte pápež František a jej potenciál vyzdvihol aj jeho nástupca Lev XIV. Ten verí, že môže inšpirovať ďalšie krajiny.

Miesto výstavby, Santa Maria Galeria, však vyvoláva otázniky. V minulosti tu stáli kontroverzné veže vatikánskeho rozhlasu, ktoré podľa miestnych obyvateľov spôsobovali zdravotné problémy.

Vatikán tieto obvinenia odmieta, no prenosy v oblasti obmedzil.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Ruská kyberšpionáž zasahuje diplomaciu, tvrdí Microsoft

Ruská tajná služba FSB podľa spoločnosti Microsoft aktívne využíva kybernetickú špionáž voči zahraničným veľvyslanectvám v Moskve. S pomocou miestnych poskytovateľov internetu inštaluje škodlivé malvéry do ich počítačových sietí.

Microsoft po prvýkrát potvrdil, že tieto útoky sú organizované priamo v rámci ruského územia, čo predstavuje nové zistenie o rozsahu a metódach FSB.

Znepokojivé zistenia prichádzajú v čase, keď USA tlačia na Moskvu z dôvodu prímeria na Ukrajine a NATO zvažuje zvýšenie obranných výdavkov.

Firma neuviedla, ktoré veľvyslanectvá boli konkrétne cieľom, no tvrdí, že útočníci získavajú prístup k údajom a pripravujú pôdu pre ďalšie škodlivé aktivity.

Hackerská skupina Turla, patriaca pod FSB, má podľa USA za sebou už takmer dve dekády kybernetických útokov na vlády po celom svete.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Dieťa potrebuje otca aj matku, potvrdila štúdia z Cornellovej univerzity

Deti, ktoré vyrastajú s oboma biologickými rodičmi – otcom aj matkou –, majú v priemere lepšie predpoklady pre zdravý vývoj. Dokázala to rozsiahla štúdia z Cornellovej univerzity, ktorá analyzovala údaje z viac než 20-tisíc amerických domácností.

Ako píše portál CNA, výskum ukázal, že deti z takýchto rodín dosahovali lepšie výsledky v škole, vykazovali nižšiu mieru depresie, menej často sa zapájali do rizikového správania a mali vyššiu emocionálnu stabilitu.

Odborníci pritom zdôrazňujú, že nejde len o ekonomické výhody, ale najmä o prítomnosť dvoch odlišných rodičovských rolí – materskej a otcovskej.

Hoci výskumníci nepopierajú, že aj iné rodinné formy môžu fungovať harmonicky, na úrovni populácie poskytuje model s otcom a matkou deťom stabilnejšie zázemie.

Podľa autorov by sa mala spoločenská diskusia o rodine viac opierať o empirické dáta než ideologické postoje.

(cna, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.