Preskočiť na obsah
  |  

Infineon stavia v Drážďanoch novú továreň na čipy s vládnou podporou

Nemecko a Európska únia musia výrazne posilniť svoju pozíciu na globálnom trhu s polovodičmi, vyhlásila v pondelok nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reicheová počas návštevy staveniska novej továrne spoločnosti Infineon v Drážďanoch.

Výroba čipov je podľa nej kľúčová pre ekonomickú odolnosť a konkurencieschopnosť krajiny.

Európa tvorí približne osem percent celosvetovej výroby polovodičov, no jej dopyt dosahuje 20 percent. Infineon stavia v Drážďanoch závod s investíciou päť miliárd eur, z čoho nemecká vláda poskytla podporu jednu miliardu eur.

Výroba sa plánuje spustiť v druhej polovici roka 2026 a čipy budú určené najmä pre automobilový priemysel a obnoviteľnú energiu.

Reicheová kritizovala predchádzajúcu vládu za odstúpenie amerického výrobcu Intel od miliardového projektu v Magdeburgu, ktorý mal byť čiastočne financovaný štátom sumou takmer 10 miliárd eur.

Zdôraznila potrebu starostlivého a rozumného prideľovania verejných financií v budúcnosti v záujme zabezpečenia dôležitých investícií.

(tasr, sie)

  |  

Drevo z TANAP-u v Rumunsku? Minister Taraba hovorí o nezáujme tunajších

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) odmieta obvinenia z drancovania slovenských lesov a tvrdí, že Slovensko zaostáva v ich aktívnom manažmente.

Zatiaľ čo v Škandinávii sa ročne vyťaží až 90 percent prírastku dreva, na Slovensku je to len 63 percent.

Starnúce a choré stromy dusia podľa Tarabu mladé porasty, preto je aktívna ťažba nevyhnutná. Kritiku opozičných politikov a médií považuje za hystériu a "bludy" o nedostatku dreva vyvracia tvrdením, že lokálne píly majú prednosť.

Vysvetlil aj situáciu, kedy drevo z Tatranského národného parku skončilo v Rumunsku. Po kritike, že v rámci Európy by envirorezort drevo predal za vyššiu cenu, otvoril podľa ministra súťaž "celej Európe".

Minister v tejto súvislosti upozornil, že Lesy SR márne hľadajú záujemcov, ktorí by prijali aj nekvalitnejšiu surovinu.

Taraba obhajuje ťažbu aj v národných parkoch, ktorú podľa neho vyžadujú samotné okresné úrady kvôli zlému stavu lesov. Podotkol, že aktívna údržba je kľúčová, inak budú slovenské lesy čeliť ešte väčšej ekologickej kríze.

(tasr, max)

  |  

Úlohu údajne zohrala nevera. Žena strieľala vzduchovkou na priateľa

Zrejme nečakaný výbuch emócií viedol k dramatickému incidentu v Dubnici nad Váhom. V nedeľu popoludní tam podľa portálu tvnoviny.sk 37-ročná žena opakovane vystrelila zo vzduchovky na svojho partnera.

Strely zasiahli 31-ročného muža do hrudníka, chrbta aj ruky a spôsobili mu vážne zranenia, s ktorými musel byť hospitalizovaný.

Incident sa stal krátko pred pol štvrtou popoludní. Páchateľku podľa zdroja citovaného portálu zadržali a umiestnili do cely policajného zaistenia.

Podľa dostupných informácií mohol byť motívom útoku partnerský konflikt, konkrétne podozrenie z nevery.

(max)

  |  

Kremeľ vyzýva na opatrnosť v jadrovej rétorike po spore Trump – Medvedev

Kremeľ v pondelok zdôraznil potrebu veľkej opatrnosti v diskusiách o jadrových zbraniach po tom, ako americký prezident Donald Trump oznámil presun dvoch jadrových ponoriek k ruskému pobrežiu.

Toto opatrenie bolo reakciou na provokatívne vyjadrenia podpredsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva, ktorý varoval pred možnou vojnou medzi Ruskom a USA.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko venuje značnú pozornosť nešíreniu jadrových zbraní a že Trumpove oznámenia nepovažuje za eskaláciu napätia, ale priznal, že ide o veľmi citlivé a emocionálne vnímané témy.

Medvedev na Trumpove slová reagoval, že nervózna reakcia amerického prezidenta naznačuje správnosť ruskej politiky, a potvrdil pokračovanie ruského postupu.

Peskov zároveň privítal plánovanú návštevu Trumpovho osobitného vyslanca Steva Witkoffa v Moskve, označujúc takéto diplomatické kontakty za dôležité. Návšteva sa môže uskutočniť ešte tento týždeň.

Trump taktiež potvrdil desaťdňové ultimátum Rusku na ukončenie vojny na Ukrajine, po ktorom hrozí zavedenie stopercentného cla na obchodných partnerov Ruska.

(tasr, sie)

  |  

Saar: Rukojemníci v Gaze musia byť hlavnou témou svetovej politiky

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar vo vyhlásení z pondelka vyzval, aby otázka rukojemníkov držaných v Pásme Gazy bola na poprednom mieste svetovej politiky.

Saar plánuje túto tému prezentovať aj na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku, ktoré sa uskutoční 5. augusta.

Palestínske militantné hnutie Hamas pri útoku zo 7. októbra 2023 unieslo 251 rukojemníkov, z ktorých sa 49 stále nachádza v Pásme Gazy, hoci izraelská armáda predpokladá, že 27 z nich môže byť mŕtvych.

Videá ukazujúce vychudnutých rukojemníkov vyvolali v Izraeli silné pobúrenie a zvýšili tlak na prímerie a dohodu o prepustení zadržiavaných osôb.

Ozbrojené krídlo Hamasu tvrdí, že rukojemníci majú rovnakú stravu ako bojovníci, a zhoršený stav pripisuje izraelským blokádnym opatreniam, ktoré minimalizujú humanitárnu pomoc.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu požiadal Medzinárodný výbor Červeného kríža o sprostredkovanie potravinovej pomoci výmenou za prístup k rukojemníkom.

(tasr, sie)

  |  

V Moskve začal proces s 19 obžalovanými za krvavý útok na Crocus City Hall

V Moskve sa začal proces s 19 osobami obžalovanými v súvislosti s marcovým teroristickým útokom na Crocus City Hall, pri ktorom zomrelo 149 ľudí a vyše 500 utrpelo zranenia.

Útočníci vtrhli do budovy tesne pred koncertom skupiny Piknik, spustili streľbu a založili požiar. Vyšetrovanie ukazuje, že mnohí zomreli na následky udusenia, nie strelných zranení.

K útoku sa prihlásila odnož Islamského štátu pôsobiaca v Afganistane, no Kremeľ obvinil Ukrajinu, čo Kyjev rázne odmieta ako absurdné.

Medzi obžalovanými sú štyria občania Tadžikistanu ako údajní vykonávatelia útoku a ďalších 15 podozrivých z napomáhania.

Proces prebieha za zatvorenými dverami, prítomných bolo aj približne 30 preživších.

(tasr, lup)