Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia a Francúzsko začnú s výmenou migrantov podľa nového modelu

Spojené kráľovstvo začne už čoskoro vracať niektorých migrantov späť do Francúzska, čím spúšťa dohodu oznámenú britským premiérom Keirom Starmerom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Ide o systém „jeden za jedného“ – za každého vráteného migranta bez dokladov, ktorého do Británie doplavil čln z Francúzska, prijme Londýn žiadateľa o azyl s rodinnými väzbami.

Opatrenie má byť súčasťou tvrdšej stratégie voči pašeráckym sieťam. Len tento rok prekročilo Lamanš viac ako 25-tisíc ľudí.

Premiér Starmer čelí rastúcemu politickému tlaku, keďže jeho popularita klesá a strana Reform UK vedená Nigelom Farageom ho v prieskumoch dobieha.

Britská vláda odhaduje, že vráti približne 50 migrantov týždenne. Kritici tvrdia, že ide o symbolické čísla. Ministerka vnútra Yvette Cooperová však pripomína, že dohoda je len jednou časťou širšieho plánu a už získala podporu Európskej únie.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Kyjev tvrdí, že ruské drony obsahujú komponenty vyrobené v Indii

Ukrajina uviedla, že v ruských útočných dronoch objavila komponenty vyrobené v Indii. Podľa Andrija Jermaka, šéfa kancelárie prezidenta Zelenského, ide o ďalší dôkaz, že Rusko sa naďalej spolieha na dodávky zo zahraničia, aby mohlo viesť vojnu proti Ukrajine.

Jermak zároveň apeloval na krajiny, aby zastavili vývoz technológií do Ruska, čím by prispeli k obmedzeniu jeho vojenskej kapacity.

Ukrajinská strana tvrdí, že tieto drony používajú nielen proti vojenským cieľom, ale aj civilistom. Zatiaľ však nie je jasné, či sú tvrdenia Kyjeva podložené nezávislými dôkazmi.

Do diania vstúpil aj prezident USA Donald Trump, ktorý kritizoval Indiu za nákupy ruskej ropy a pohrozil zvýšením ciel na indický tovar. Tento krok nadväzuje na predchádzajúce opatrenia, ktorými už uvalil 25-percentné clá na indické produkty.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Švecovo hnutie podalo ústavnú sťažnosť pre nevypísanie referenda

Slovenské hnutie obrody (SHO) podalo ústavnú sťažnosť za to, že prezident Peter Pellegrini odmietol vypísať referendum o neuplatňovaní sankcií voči Rusku.

Podľa hnutia tým porušil Ústavu SR, keďže organizátori petície splnili zákonný limit 350-tisíc podpisov. Referendum sa malo týkať otázky, či má Slovensko prestať uplatňovať sankcie, ktoré podľa SHO poškodzujú občanov a podnikateľov.

Ústavný súd potvrdil, že sťažnosť doručili 1. augusta a zatiaľ ju predbežne neprerokovali. Prípad pridelili sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi.

Predseda hnutia Róbert Švec tvrdí, že prezident mohol dať otázku preskúmať Ústavnému súdu, ale nemal právo sám referendum zablokovať.

Prezident však argumentuje, že referendum nemohol vyhlásiť, keďže návrh otázky podľa neho nespĺňal ústavné a zákonné podmienky a bol nejasný. Vylúčil zároveň kompetenciu vyhlásiť referendum, ak nie je splnený celý právny rámec.

(tasr, max)

Minúta  |  

Duffy chce reaktor na Mesiaci, NASA má plán spustiť ho už v roku 2030

Dočasný šéf NASA Sean Duffy, ktorý je zároveň ministrom dopravy a bývalým moderátorom Fox News, oznámil ambiciózny plán – výstavbu jadrového reaktora na Mesiaci do roku 2030.

Podľa portálu Politico má tento krok posilniť postavenie USA v „druhých vesmírnych pretekoch“ a reaguje aj na plánovaný mesačný program Číny. Smernica vyzýva na 100-kilowattový reaktor, čo je výrazný posun oproti predchádzajúcim plánom NASA.

Projekt prichádza v čase rozpočtových škrtov, no ukazuje snahu amerického prezidenta Donalda Trumpa investovať do vesmírnych letov s ľudskou posádkou. Zároveň pripravujú aj komerčnú náhradu Medzinárodnej vesmírnej stanice – cieľom je jej štart do roku 2030.

Duffy čelí tlaku pre vedenie dvoch významných agentúr, no tieto iniciatívy naznačujú jeho snahu aktívne formovať budúcnosť NASA. Prvé krajiny s jadrovou technológiou vo vesmíre môžu totiž získať rozhodujúci geopolitický vplyv.

(politico, lup)

Minúta  |  

ISD: Slovensko ignoruje zákaz prístupu k webom proruských médií

Britský think tank Inštitút pre strategický dialóg (ISD) upozorňuje, že Slovensko ako jediný z analyzovaných štátov EÚ nijako neobmedzuje prístup k sankcionovaným ruským médiám. Hoci Únia už pred viac ako tromi rokmi zakázala 27 proruských médií, ich weby sú na Slovensku stále voľne dostupné.

ISD kritizuje aj Európsku komisiu za nedostatočné usmernenia – neexistuje presný zoznam adries, ktoré by mali členské štáty blokovať.

Slovensko skončilo na poslednom mieste v rebríčku šiestich krajín. Naopak, najlepšie obstáli Nemecko a Francúzsko.

Podľa ISD je hlavným problémom nedostatočná politická vôľa a legislatívne kroky, ktoré by zákaz podporili. Pripomína, že slovenský Národný bezpečnostný úrad síce v roku 2022 niektoré weby dočasne zablokoval, no zákaz vypršal bez ďalšej právnej podpory.

Správa varuje, že ruské štátne médiá zostávajú silným nástrojom propagandy aj v online priestore a predstavujú výzvu pre západné demokracie.

(tasr, lup)

Minúta  |  

EÚ a USA finalizujú colnú dohodu. Brusel čaká na krok Washingtonu

Európska únia a USA finalizujú spoločné vyhlásenie o clách, ktoré nadväzuje na dohodu z konca júla. Podľa vysokého predstaviteľa Únie je text už pripravený a čakajú len na odpoveď Washingtonu.

Brusel považuje dohodnutú 15-percentnú sadzbu za „najlepšie dostupné riešenie“, keďže sa vzťahuje bez kvót na väčšinu tovarov vrátane áut a autodielov. Výnimky zatiaľ tvoria oceľ a hliník.

Po dohode EÚ pozastaví plánované odvetné clá na šesť mesiacov. Trumpova administratíva však zatiaľ neudelila výnimky na liehoviny ani neukončila vyšetrovanie farmaceutických výrobkov či polovodičov. Očakávajú sa preto ďalšie exekutívne kroky.

Európska únia zároveň pracuje na zozname tovarov, ktoré budú oslobodené od ciel. Hoci colný rámec ponecháva viaceré otázky otvorené, Brusel verí, že ide o výhodnejšiu dohodu než tie, ktoré USA uzavreli s inými krajinami.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.