Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Výdavky rástli, príjmy stagnovali. Rusku sa rozpadá rozpočtový plán

Rusko za prvých sedem mesiacov tohto roka prekročilo plánovaný rozpočtový schodok o viac než 25 percent, keď vykázalo deficit 4,9 bilióna rubľov alebo 52,77 miliardy eur čo predstavuje 2,2 % HDP.

Pritom cieľ stanovený na celý rok počítal len s rozpočtovým schodkom 1,7 %. Tento plánovaný schodok bol pritom už raz zvýšený – pôvodne sa počítalo len s 0,5 %.

Pod zhoršenie prognózy sa podpísali nízke ceny ropy a obchodná politika USA.

Výdavky štátu medziročne vzrástli o viac než pätinu, zatiaľ čo príjmy len mierne.

Podľa denníka Vedomosti sa očakáva ďalšia revízia rozpočtu na jeseň. Medzitým ruská ekonomika zápasí s defláciou, čo vytvára priestor pre ďalšie zníženie kľúčových úrokových sadzieb zo strany centrálnej banky.

Tá ich už znížila v júli o výrazných 200 bázických bodov. Ak sa zníženie zopakuje aj v septembri, môže to stimulovať vlažný hospodársky rast.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Nie boje, ale rokovania. Podpora vojny na Ukrajine dosiahla nové minimum

Väčšina Ukrajincov si želá ukončenie vojny s Ruskom prostredníctvom rokovaní. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry Gallup, podľa ktorého 69 percent respondentov podporuje mierové riešenie, kým len 24 percent je za pokračovanie bojov až do víťazstva.

Tento výsledok predstavuje výrazný posun oproti roku 2022, keď pokračovanie bojov podporovalo až 73 percent Ukrajincov.

Zároveň väčšina Ukrajincov neverí v skoré ukončenie aktívnych bojov – len štvrtina verí, že sa tak stane do roka, kým 68 percent považuje takýto vývoj za nepravdepodobný.

Skepsa sa šíri aj v otázkach členstva v NATO a Európskej únii. Vstup do Severoatlantickej aliancie považuje za reálny len 32 percent Ukrajincov (čo je o polovicu menej ako pred tromi rokmi), kým 33 percent neverí, že Ukrajina bude niekedy prijatá.

Pri vstupe do Únie je situácia o niečo optimistickejšia – 52 percent očakáva členstvo v priebehu najbližšej dekády. Vlani to bolo 61 percent.

Výrazne klesla aj dôvera k USA. Zatiaľ čo v roku 2022 americkú vládu podporovalo 66 percent Ukrajincov, dnes je to len 16 percent. Napriek tomu väčšina stále považuje USA (70 percent), štáty Európskej únie (75 percent) a Spojené kráľovstvo (71 percent) za kľúčových hráčov pri hľadaní mieru.

(tasr, max)

Minúta  |  

V Gaze trpí podvýživou 12-tisíc detí, situácia sa prudko zhoršuje

Situácia v Pásme Gazy je čoraz vážnejšia – až 12-tisíc detí mladších ako päť rokov tam trpí akútnou podvýživou, z toho 2 500 veľmi ťažko. Podľa údajov WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a UNICEF (Detský fond OSN) počet prípadov prudko stúpol, pričom od júna do júla sa takmer zdvojnásobil.

Úmrtí v dôsledku hladu pribúda, od začiatku roka zomrelo najmenej 99 ľudí vrátane 35 detí, z ktorých väčšina bola veľmi malá.

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus varoval, že ide o najvyšší zaznamenaný počet akútne podvyživených detí v Gaze. Pomoc je podľa neho kriticky nedostatočná – výživových centier je málo, zásoby dojčenskej výživy mizerné.

WHO apeluje na rýchle a masívne zásobenie trhu potravinami a výživou. Humanitárna situácia sa zhoršuje aj podľa OSN – spotreba jedla dosiahla najnižšiu úroveň od začiatku vojny, pričom 81 percent domácností hlási nedostatok potravín.

(reutres, lup)

Minúta  |  

Putin: Stretnutie so Zelenským je možné, no zatiaľ chýbajú podmienky

Ruský prezident Vladimir Putin označil Spojené arabské emiráty (SAE) za prijateľné miesto na osobné stretnutie s Donaldom Trumpom.

Zároveň naznačil, že nemá námietky ani voči stretnutiu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, no podľa neho zatiaľ neexistujú vhodné podmienky. Tie sú podľa Putina nevyhnutné a ich vytvorenie je stále v nedohľadne.

Poradca Kremľa Jurij Ušakov potvrdil, že Moskva a Washington sa v zásade dohodli na blížiacom samite Putin – Trump.

Do úvah sa dostala aj možnosť trojstranného stretnutia za účasti lídrov USA, Ruska a Ukrajiny.

Putin však pripomenul, že rozhovory so Zelenským sú možné len v záverečnej fáze mierových rokovaní o ukončení vojny.

Putin SAE pochválil ako vhodného sprostredkovateľa a ocenil ochotu ich vedenia podieľať sa na organizácii podobných diplomatických stretnutí.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Peripetie po výbuchu bytovky v Prešove sú zrejme zažehnané, našiel sa kupec

Na mieste tragédie na Mukačevskej ulici v Prešove, kde na Mikuláša v roku 2019 pri výbuchu plynu zahynulo osem ľudí, má opäť vyrásť bytovka. Píšu tvnoviny.sk.

Panelák po výbuchu zbúrali pre narušenú statiku a jeho obyvatelia sa rozptýlili. Len desiatka pôvodných vlastníkov plánovala návrat a vítala myšlienku znovupostavenia bytovky.

Cesta k výstavbe však bola zdĺhavá. Najprv museli odkúpiť podiely pozemku od spoluvlastníkov, pripraviť projekt a získať stavebné povolenie, čo trvalo tri roky. Plánovaná bola moderná osemposchodová bytovka s pätnástimi bytmi.

Po výbere stavebnej firmy však narazili na zásadný problém – nečakané navýšenie cien stavebných materiálov. Pozemok s projektom sa tak rozhodli predať. Kupca našli až po roku.

Nový investor už pozemok oplotil a spustil prípravné práce. Výstavba má vychádzať zo zachovaných základov, pričom ukončenie stavby sa očakáva do dvoch rokov.

Z pôvodných obyvateľov má ale o byt záujem zatiaľ len jedna žena, a to len ak jej bude ponúknutá zvýhodnená cena.

(max)

Minúta  |  

EÚ zavádza pravidlá na ochranu médií, niektoré štáty ich zatiaľ ignorujú

Nariadenie EÚ o slobode médií (EMFA), ktoré vstupuje do platnosti 8. augusta, má posilniť nezávislosť, pluralitu a ochranu médií v celej Únii.

Ide o priamu reakciu na rastúce obavy z politizácie verejnoprávnych médií, odhaľovania zdrojov novinárov či koncentrácie mediálneho vlastníctva.

Hoci je EMFA právne záväzné, jeho implementácia viazne – najmä kvôli chýbajúcej politickej vôli. Podľa Reportérov bez hraníc niektoré štáty nemajú pripravené ani základné legislatívne návrhy.

Slovensko je spomenuté ako príklad krajiny s politizovaným menovaním šéfov verejnoprávnych médií. Európska komisia preto zvažuje konania voči štátom, ktoré meškajú.

Podpredsedníčka europarlamentu Sabine Verheyenová pripomenula, že sloboda médií je základom demokracie, nie predmetom kompromisov.

Podľa organizácie Liberties je situácia vážna – médiá čelia tlakom, novinári zastrašovaniu a vlastníctvo je netransparentné. EMFA má byť protiváhou týchto trendov.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.