Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael nedodržiava dohodu o zvýšení humanitárnej pomoci pre Pásmo Gazy

Izrael podľa dokumentu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS) nedodržal dohodu s EÚ o zvýšení humanitárnej pomoci pre civilistov v Pásme Gazy. Napriek júlovej dohode o zvýšení dodávok zostáva pomoc blokovaná a počet kamiónov, ktoré vstúpili do Gazy medzi 29. júlom a 4. augustom, bol nižší, než sa dohodlo.

Dokument síce spomína aj pozitívne kroky – ako obnovenie dodávok paliva či otvorenie humanitárnych trás cez Egypt, Jordánsko a priechod Zikim – no zároveň varuje pred hroziacim hladomorom pre dva milióny Palestínčanov.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) hlási od začiatku roka 99 úmrtí v dôsledku podvýživy, vrátane 29 detí. Skutočný počet môže byť vyšší.

Organizácia Lekári bez hraníc (MSF) zároveň kritizuje Humanitárnu nadáciu pre Gazu (GHF), ktorú podporujú USA a Izrael. Označuje jej fungovanie za chaotické a nebezpečné – na jej distribučných miestach zranili izraelské útoky 1 380 ľudí, z toho 71 detí.

MSF vyzvala na zastavenie činnosti GHF, podobne ako OSN experti, ktorí varujú pred zneužívaním pomoci na vojenské účely izraelských síl.

(tasr, est)

Minúta  |  

Szijjártó: Keď existuje dialóg medzi USA a Ruskom, svet je bezpečnejší

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uviedol, že osobné stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa by mohlo prispieť k väčšej globálnej bezpečnosti.

Na Facebooku reagoval na správu Kremľa o ich blížiacom sa rokovaní a označil dialóg medzi Moskvou a Washingtonom za kľúčový najmä pre strednú Európu.

Zdôraznil, že Maďarsko v posledných rokoch udržiavalo komunikačné kanály otvorené, aj napriek tlaku zvonka i zvnútra.

Stretnutie Putina so špeciálnym americkým emisárom Stevom Witkoffom označil za náznak možného diplomatického pokroku.

Szijjártó verí, že vojna na Ukrajine sa neskončí na bojisku, ale za rokovacím stolom – ak budú USA a Rusko schopné nájsť spoločnú reč.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Kambodžský premiér navrhol Trumpa na Nobelovu cenu za mier

Kambodžský premiér Hun Manet oficiálne nominoval Donalda Trumpa na Nobelovu cenu za mier.

Podľa Maneta zohral Trump kľúčovú úlohu pri ukončení krvavého pohraničného sporu medzi Kambodžou a Thajskom, ktorý si v júli vyžiadal 43 obetí a vyhnal státisíce ľudí z domovov.

Trump podľa neho využil diplomatický tlak a podmienil pokračovanie obchodných rokovaní riešením konfliktu. Prímerie sprostredkovali Malajzia a Čína a obe krajiny sa 28. júla dohodli na bezpodmienečnom ukončení bojov.

V liste Nobelovmu výboru Manet označil Trumpovu diplomaciu za „vizionársku a inovatívnu“.

Americký prezident už čelil viacerým podobným nomináciám – okrem Kambodže ho tento rok navrhol aj Pakistan, izraelský premiér Netanjahu a americký republikán Buddy Carter.

Trump dlhodobo tvrdí, že jeho diplomatické zásluhy sú prehliadané a v tomto smere vyzdvihuje najmä ním vyrokované abrahámovské dohody či snahy o udržanie mieru medzi Egyptom a Etiópiou.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Rusko a India vyzdvihujú „strategické partnerstvo“ po Trumpovom zvýšení ciel

India a Rusko vo štvrtok v Moskve počas bezpečnostných rokovaní zdôraznili svoj záväzok k „strategickému partnerstvu“. Stretnutie sa konalo deň potom, čo americký prezident Donald Trump oznámil 25-percentné clo na indické výrobky v reakcii na nákupy ruskej ropy zo strany Indie.

Indický poradca pre národnú bezpečnosť Ajit Doval sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ako aj s tajomníkom ruskej Bezpečnostnej rady Sergejom Šojgu. Ten vyhlásil, že cieľom oboch krajín je spravodlivejší svetový poriadok a dodržiavanie medzinárodného práva.

Trumpovo clo, ktoré nadobudne účinnosť 28. augusta, je zatiaľ najvážnejším narušením americko-indických vzťahov od jeho návratu do úradu. Washington zároveň kritizuje krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, pričom India a Čína patria medzi jej najväčších odberateľov.

Doval v Moskve riešil aj spoluprácu v oblasti obrany vrátane dodávok ruských systémov S-400, ktorých dodanie mešká. India sa pritom snaží znižovať závislosť od ruských zbraní a obracia sa čoraz viac na západných dodávateľov.

(reuters, est)

Minúta  |  

USA navrhli Libanonu plán na odzbrojenie Hizballáhu a stiahnutie Izraela

Spojené štáty predložili Libanonu podrobný plán na odzbrojenie Hizballáhu do konca roka 2025.

Návrh, ktorý kabinet diskutoval vo štvrtok, zahŕňa aj ukončenie izraelských vojenských operácií a postupný odchod izraelských síl z juhu Libanonu.

Dokument, ktorý do Bejrútu doručil emisár prezidenta Trumpa Tom Barrack, načrtáva štyri fázy: záväzok vlády odzbrojiť Hizballáh, začiatok implementácie a nasadenie armády, izraelské stiahnutie a prepustenie väzňov a nakoniec likvidáciu ťažkých zbraní.

Súčasťou záverečnej fázy je aj medzinárodná ekonomická konferencia na obnovu krajiny.

Reakcia Hizballáhu bola zamietavá – jeho ministri spolu so šíitskymi spojencami z rokovania odišli.

(reuters, red.)

Minúta  |  

Ukrajinskí verbovači budú musieť nosiť kamery, nariadil Šmyhaľ

Ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ nariadil, aby všetci zamestnanci zodpovední za mobilizáciu brancov nosili od 1. septembra telesné kamery.

Opatrenie má zvýšiť transparentnosť pri doručovaní povolaniek a kontrole dokladov a zároveň chrániť práva brancov aj pracovníkov náborových centier.

V prípade nedodržania pravidiel hrozí disciplinárne konanie.

Rozhodnutie prichádza v čase napätia s Maďarskom po tom, čo ukrajinské úrady odmietli vyšetrovať smrť Józsefa Sebestyéna, príslušníka maďarskej menšiny, ktorého sestra tvrdí, že bol obeťou násilia počas mobilizácie.

Ukrajina to popiera a tvrdí, že muž zomrel na pľúcnu embóliu bez známok fyzického násilia.

Maďarský minister zahraničia Szijjártó obvinil Kyjev zo štátom schválenej praxe násilných odvodov.

(tasr, red.)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.