Preskočiť na obsah
Minúta  |  

ČD na Slovensko nasadia modernejšie vlaky, bude rozsiahla výluka

České dráhy (ČD) pripravujú od decembra viaceré novinky, ktoré sa dotknú aj Slovenska.

Na vybraných spojoch do Bratislavy sa zvýši komfort pre cestujúcich, keďže namiesto klasických súprav kategórie EuroCity budú nasadené moderné jednotky railjet a ComfortJet.

Tieto vlaky ponúknu vyššiu úroveň pohodlia a budú jazdiť pod novou kategóriou railjet. Naopak, klasické súpravy ZSSK zostanú naďalej v kategórii EuroCity.

Vlaky Pendolino Košičan by sa mali po modernizácii vrátiť na tradičnú trasu z Prahy do Košíc.

Od februára 2026 sa však cestujúci na trase cez Hornú Lideč musia pripraviť na výluku, ktorá potrvá do konca platnosti grafikonu – úsek medzi Vsetínom a Púchovom bude obsluhovaný náhradnou autobusovou dopravou.

Novinkami budú aj nové reštauračné vozne a rozšírenie kapacity na linke do Ostravy, predĺženie spojov do Villachu, Kodane či Hamburgu.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Zelenskyj rokuje s MMF o novom balíku pomoci pre Ukrajinu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok oznámil, že s riaditeľkou Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalinou Georgievovou diskutoval o novom programe finančnej pomoci pre Ukrajinu.

Cieľom je posilniť krajinu nielen počas prebiehajúcej vojny, ale aj v povojnovom období.

Zelenskyj uviedol, že ukrajinská vláda je pripravená rýchlo prijať potrebné kroky.

Aktuálny program MMF vo výške 15,5 miliardy dolárov trvá do roku 2027, no jeho časť je zameraná na obnovu krajiny, ktorej potreby sa podľa ukrajinských predstaviteľov zásadne zmenili v dôsledku pokračujúcich bojov.

Analytici varujú, že ak Rusko nezmierni svoje útoky a Ukrajina nebude napĺňať reformné podmienky zahraničných veriteľov, rozpočtová medzera sa môže už budúci rok výrazne prehĺbiť.

(reuters, red.)

Minúta  |  

Izrael nedodržiava dohodu o zvýšení humanitárnej pomoci pre Pásmo Gazy

Izrael podľa dokumentu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS) nedodržal dohodu s EÚ o zvýšení humanitárnej pomoci pre civilistov v Pásme Gazy. Napriek júlovej dohode o zvýšení dodávok zostáva pomoc blokovaná a počet kamiónov, ktoré vstúpili do Gazy medzi 29. júlom a 4. augustom, bol nižší, než sa dohodlo.

Dokument síce spomína aj pozitívne kroky – ako obnovenie dodávok paliva či otvorenie humanitárnych trás cez Egypt, Jordánsko a priechod Zikim – no zároveň varuje pred hroziacim hladomorom pre dva milióny Palestínčanov.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) hlási od začiatku roka 99 úmrtí v dôsledku podvýživy, vrátane 29 detí. Skutočný počet môže byť vyšší.

Organizácia Lekári bez hraníc (MSF) zároveň kritizuje Humanitárnu nadáciu pre Gazu (GHF), ktorú podporujú USA a Izrael. Označuje jej fungovanie za chaotické a nebezpečné – na jej distribučných miestach zranili izraelské útoky 1 380 ľudí, z toho 71 detí.

MSF vyzvala na zastavenie činnosti GHF, podobne ako OSN experti, ktorí varujú pred zneužívaním pomoci na vojenské účely izraelských síl.

(tasr, est)

Minúta  |  

Szijjártó: Keď existuje dialóg medzi USA a Ruskom, svet je bezpečnejší

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uviedol, že osobné stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa by mohlo prispieť k väčšej globálnej bezpečnosti.

Na Facebooku reagoval na správu Kremľa o ich blížiacom sa rokovaní a označil dialóg medzi Moskvou a Washingtonom za kľúčový najmä pre strednú Európu.

Zdôraznil, že Maďarsko v posledných rokoch udržiavalo komunikačné kanály otvorené, aj napriek tlaku zvonka i zvnútra.

Stretnutie Putina so špeciálnym americkým emisárom Stevom Witkoffom označil za náznak možného diplomatického pokroku.

Szijjártó verí, že vojna na Ukrajine sa neskončí na bojisku, ale za rokovacím stolom – ak budú USA a Rusko schopné nájsť spoločnú reč.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Kambodžský premiér navrhol Trumpa na Nobelovu cenu za mier

Kambodžský premiér Hun Manet oficiálne nominoval Donalda Trumpa na Nobelovu cenu za mier.

Podľa Maneta zohral Trump kľúčovú úlohu pri ukončení krvavého pohraničného sporu medzi Kambodžou a Thajskom, ktorý si v júli vyžiadal 43 obetí a vyhnal státisíce ľudí z domovov.

Trump podľa neho využil diplomatický tlak a podmienil pokračovanie obchodných rokovaní riešením konfliktu. Prímerie sprostredkovali Malajzia a Čína a obe krajiny sa 28. júla dohodli na bezpodmienečnom ukončení bojov.

V liste Nobelovmu výboru Manet označil Trumpovu diplomaciu za „vizionársku a inovatívnu“.

Americký prezident už čelil viacerým podobným nomináciám – okrem Kambodže ho tento rok navrhol aj Pakistan, izraelský premiér Netanjahu a americký republikán Buddy Carter.

Trump dlhodobo tvrdí, že jeho diplomatické zásluhy sú prehliadané a v tomto smere vyzdvihuje najmä ním vyrokované abrahámovské dohody či snahy o udržanie mieru medzi Egyptom a Etiópiou.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Rusko a India vyzdvihujú „strategické partnerstvo“ po Trumpovom zvýšení ciel

India a Rusko vo štvrtok v Moskve počas bezpečnostných rokovaní zdôraznili svoj záväzok k „strategickému partnerstvu“. Stretnutie sa konalo deň potom, čo americký prezident Donald Trump oznámil 25-percentné clo na indické výrobky v reakcii na nákupy ruskej ropy zo strany Indie.

Indický poradca pre národnú bezpečnosť Ajit Doval sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ako aj s tajomníkom ruskej Bezpečnostnej rady Sergejom Šojgu. Ten vyhlásil, že cieľom oboch krajín je spravodlivejší svetový poriadok a dodržiavanie medzinárodného práva.

Trumpovo clo, ktoré nadobudne účinnosť 28. augusta, je zatiaľ najvážnejším narušením americko-indických vzťahov od jeho návratu do úradu. Washington zároveň kritizuje krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, pričom India a Čína patria medzi jej najväčších odberateľov.

Doval v Moskve riešil aj spoluprácu v oblasti obrany vrátane dodávok ruských systémov S-400, ktorých dodanie mešká. India sa pritom snaží znižovať závislosť od ruských zbraní a obracia sa čoraz viac na západných dodávateľov.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.