Preskočiť na obsah
  |  

Šeparnev si zvyšok trestu za postrelenie študentky odpyká doma

Bývalý pedagóg Akadémie Policajného zboru Vladimír Šeparnev si zvyšok jednoročného trestu za postrelenie študentky odpyká v domácom väzení. Rozhodnutie Mestského súdu Bratislava I je právoplatné.

Zdržiavať sa spolu s elektronickým náramkom musí vo svojom obydlí, pričom ho môže opustiť len vo výnimočných prípadoch so súhlasom probačného a mediačného úradníka.

Sudca skonštatoval, že išlo o nedbanlivostný trestný čin, za ktorý Šeparneva právoplatne uznal súd vinným a skutok oľutoval.

Senát Krajského súdu v Bratislave mu vlani v októbri uložil ročný nepodmienečný trest odňatia slobody za prečin ublíženia na zdraví, spolu so zákazom vykonávať pedagogickú a obdobnú činnosť a zákazom držania zbrane na päť rokov. Do výkonu trestu nastúpil v januári tohto roka.

Návrh na premenu zvyšku trestu na domáce väzenie podal riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave.

Študentka prvého ročníka policajnej akadémie bola postrelená v marci 2023 počas streleckého krúžku. Udalosť sa stala v Bratislave v priestoroch streleckého polygónu.

(tasr, max)

  |  

Penta Hospitals odstupuje z tendra na záchranky, hovorí o netransparentnosti

Sieť Penta Hospitals oznámila, že odstupuje z výberového konania na prevádzku ambulancií záchrannej zdravotnej služby (ZZS).

Dôvodom je podľa nej netransparentný priebeh tendra, ktorý Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) označil za rozporný s právom Európskej únie.

Rozhodnutie padlo ešte pred vyhodnotením súťaže a pred doručením rozhodnutí zo strany ministerstva zdravotníctva.

Generálny riaditeľ Penta Hospitals Slovakia Radoslav Čuha podotkol, že spoločnosť pôvodne žiadala o povolenie na prevádzku 29 ambulancií – osem rýchlej lekárskej pomoci a 21 rýchlej zdravotnej pomoci.

Išlo o lokality na západnom Slovensku v blízkosti nemocníc v Boroch, Galante, Dunajskej Strede a Topoľčanoch.

Podľa Čuhu je na Slovensku priestor na skutočnú cenovú konkurenciu v prevádzke záchraniek, čo by mohlo šetriť verejné zdroje, ak by si uchádzači mohli konkurovať aj ponúkanou cenou. Zdôraznil však, že musí ísť o súťaž pri dodržaní vopred definovaných kvalitatívnych parametrov.

Výberové konanie sa týka prevádzkovania 344 pozemných staníc ZZS a siedmich vrtuľníkových ambulancií.

Ministra zdravotníctva vyzval na zákonnosť tendra aj prezident Peter Pellegrini, opozícia volá po jeho odvolaní.

(tasr, max)

  |  

Zahraničný obchod Slovenska v prebytku, no oproti vlaňajšku slabne

Slovensko zaznamenalo v júni 2025 prebytok zahraničného obchodu vo výške 334 miliónov eur, čo je druhý najvyšší mesačný výsledok roka.

Export sa medziročne zvýšil o 0,9 percenta na 9,16 miliardy eur, zatiaľ čo dovoz stúpol o 3,9 percenta na 8,82 miliardy eur.

Hlavným ťahúňom dovozu bol nárast súčiastok pre automobilový priemysel. Na strane vývozu rástlo deväť z desiatich obchodovaných tried, najviac priemyselné výrobky (o 13 percent).

Pokles zaznamenali len stroje a prepravné zariadenia vrátane áut, a to o 2,7 percenta.

Obchod s krajinami EÚ skončil s prebytkom takmer 1,1 miliardy eur, mimo EÚ, naopak, so schodkom 722 miliónov eur.

V prvom polroku vývoz stúpol o 3,9 percenta a dovoz o 7,5 percenta, čo prinieslo aktívne saldo vyše 1 miliardy eur.

V rovnakom období minulého roka však prebytok dosiahol takmer 2,8 miliardy eur, čo naznačuje oslabovanie obchodnej bilancie.

Medzi januárom a májom vývoz rástol o 4,4 percenta a dovoz o 8,3 percenta, saldo sa tak znížilo na 670 miliónov eur, oproti 2,2 miliarde v minulom roku.

(tasr, red)

  |  

Priemysel klesá tretí mesiac po sebe. Výrobu ťahá len segment áut

Slovenský priemysel v júni 2025 pokračoval v útlme – medziročne klesol o 3,6 percenta, pričom oproti máju sa výkon znížil o ďalších 1,8 percenta.

Údaje Štatistického úradu potvrdzujú, že ide už o tretí mesiac poklesu v rade. Za negatívnym vývojom stojí najmä oslabenie v kľúčových odvetviach – najvýraznejšie sa prepadla výroba kovov (takmer mínus 12 percent), dodávka elektriny a plynu (takmer mínus 15 percent) a chemický priemysel (viac než mínus 22 percent).

Ani rast v produkcii automobilov a ropných produktov, ktorý dosiahol až 66 percent, nedokázal tento trend zvrátiť.

Pozitívny vývoj v segmente ropných výrob však súvisí s nízkou porovnávacou základňou.

V prvom polroku 2025 tak priemysel celkovo oslabil o 1,8 percenta.

Z 15 sledovaných odvetví vykázalo medziročný pokles až sedem, pričom najvýznamnejším ťahúňom zostáva sektor výroby dopravných prostriedkov, ktorý si polepšil o takmer 8 percent.

(tasr, red)

  |  

Britská politička rezignovala po zvýšení nájomného vo vlastnom dome

Britská politička Rushanara Aliová, zodpovedná na ministerstve pre bývanie za agendu bezdomovectva, odstúpila po odhalení sporného postupu pri prenájme vlastného domu.

Denník I-Paper priniesol informáciu, že dala výpoveď štyrom nájomníkom s odôvodnením plánovaného predaja nehnuteľnosti, no krátko nato ju znovu prenajala za vyššiu cenu (700 libier).

Tento krok vyvolal ostrú kritiku organizácií bojujúcich proti bezdomovectvu aj opozície, keďže Aliová sama dlhodobo presadzovala ochranu nájomníkov pred neetickými praktikami prenajímateľov.

V liste premiérovi Keirovi Starmerovi tvrdila, že postupovala v súlade so zákonom, no priznala, že jej prítomnosť by zbytočne odvádzala pozornosť od práce vlády. Starmer jej poďakoval a ocenil jej snahu o zrušenie zákona o tuláctve z roku 1824, ktorý kriminalizuje spanie na ulici a žobranie.

Hoci bol zákon viackrát terčom kritiky aj neúspešných pokusov o zrušenie, v Anglicku a Walese je stále formálne platný.

(tasr, lup)

  |  

Plán 171 lietadiel sa zmenil na 21. Ruská výroba sa rúti do slepej uličky

Ruský letecký priemysel čelí hlbokej kríze. Tento rok sa podarilo dodať len jedno z plánovaných 15 komerčných lietadiel, pričom sankcie po invázii na Ukrajinu prerušili prístup k zahraničným dielom a technológiám.

Výrobcovia zápasia s nedostatkom komponentov, technológií aj odborníkov, čo komplikuje snahy o sebestačnosť. Vláda opakovane znižuje výrobné ciele. Pre roky 2024 až 2025 klesli zo 171 strojov na 21 a ďalšie revízie sú na spadnutie.

Nové modely ako MC-21 či SJ-100 bojujú s technickými problémami a posunutými termínmi výroby. Ruské aerolínie sú nútené udržiavať staré stroje, čo zvyšuje riziko havárií, a využívajú komplikované reťazce paralelného dovozu cez tretie krajiny.

Neschopnosť pokryť domácu potrebu lietadiel tlačí ceny leteniek nahor a Rusko dokonca žiada zahraničné aerolínie z Kazachstanu či Uzbekistanu o prevádzku vnútroštátnych liniek.

(reuters, lup)