Preskočiť na obsah
  |  

Orbán: EÚ zaspala, Macron a Merz mali ísť do Moskvy rokovať s Putinom

Maďarský premiér Viktor Orbán skritizoval prístup EÚ k mierovým rokovaniam o Ukrajine. V rozhovore pre Kossuth Rádió vyhlásil, že Európa „zaspala“ a lídri Francúzska a Nemecka – Emmanuel Macron a Friedrich Merz – mali spoločne navštíviť Moskvu, aby rokovali s prezidentom Vladimirom Putinom.

Podľa neho sa vojna odohráva v Európe, no rozhodujúce kroky robia iní.

Orbán pozitívne hodnotil oznámenie o blížiacom sa stretnutí Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a zdôraznil, že prímerie môže vzniknúť iba ich dohodou. Upozornil však, že ak EÚ nezareaguje, zostane v mieri len na vedľajšej koľaji.

Preto navrhol zvolať samit Únie ešte pred rusko-americkým rokovaním alebo krátko po ňom.

Kritizoval pasívny postoj Bruselu, ktorý podľa neho nemôže „sedieť doma ako urazené dieťa“, ale musí aktívne hľadať riešenie konfliktu.

(tasr, lup)

  |  

Žilinka nariadil preveriť tender na záchranky pre podozrenie z trestného činu

Generálny prokurátor Maroš Žilinka dal preveriť medializované informácie o dvojmiliardovom tendri na obsadenie staníc záchraniek.

Dôvodom je možné podozrenie z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

V tendri sa súťaží o prevádzkovanie 344 pozemných staníc a siedmich ambulancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.

Kritizovala ho opozícia aj koaličná SNS, jeho nesúlad s právom Európskej únie vyslovil i Úrad pre verejné obstarávanie.

Prezident Peter Pellegrini požiadal šéfa rezortu zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas), aby pri súťaži dodržal zákon. V prípade pochybností je aj premiér Robert Fico (Smer) naklonený tender zrušiť a vyhlásiť nový.

Zo súťaže medzičasom odstúpila Penta Hospitals, ktorá to odôvodnila netransparentnosťou tendra.

(tasr, max)

  |  

Šeparnev si zvyšok trestu za postrelenie študentky odpyká doma

Bývalý pedagóg Akadémie Policajného zboru Vladimír Šeparnev si zvyšok jednoročného trestu za postrelenie študentky odpyká v domácom väzení. Rozhodnutie Mestského súdu Bratislava I je právoplatné.

Zdržiavať sa spolu s elektronickým náramkom musí vo svojom obydlí, pričom ho môže opustiť len vo výnimočných prípadoch so súhlasom probačného a mediačného úradníka.

Sudca skonštatoval, že išlo o nedbanlivostný trestný čin, za ktorý Šeparneva právoplatne uznal súd vinným a skutok oľutoval.

Senát Krajského súdu v Bratislave mu vlani v októbri uložil ročný nepodmienečný trest odňatia slobody za prečin ublíženia na zdraví, spolu so zákazom vykonávať pedagogickú a obdobnú činnosť a zákazom držania zbrane na päť rokov. Do výkonu trestu nastúpil v januári tohto roka.

Návrh na premenu zvyšku trestu na domáce väzenie podal riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave.

Študentka prvého ročníka policajnej akadémie bola postrelená v marci 2023 počas streleckého krúžku. Udalosť sa stala v Bratislave v priestoroch streleckého polygónu.

(tasr, max)

  |  

Penta Hospitals odstupuje z tendra na záchranky, hovorí o netransparentnosti

Sieť Penta Hospitals oznámila, že odstupuje z výberového konania na prevádzku ambulancií záchrannej zdravotnej služby (ZZS).

Dôvodom je podľa nej netransparentný priebeh tendra, ktorý Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) označil za rozporný s právom Európskej únie.

Rozhodnutie padlo ešte pred vyhodnotením súťaže a pred doručením rozhodnutí zo strany ministerstva zdravotníctva.

Generálny riaditeľ Penta Hospitals Slovakia Radoslav Čuha podotkol, že spoločnosť pôvodne žiadala o povolenie na prevádzku 29 ambulancií – osem rýchlej lekárskej pomoci a 21 rýchlej zdravotnej pomoci.

Išlo o lokality na západnom Slovensku v blízkosti nemocníc v Boroch, Galante, Dunajskej Strede a Topoľčanoch.

Podľa Čuhu je na Slovensku priestor na skutočnú cenovú konkurenciu v prevádzke záchraniek, čo by mohlo šetriť verejné zdroje, ak by si uchádzači mohli konkurovať aj ponúkanou cenou. Zdôraznil však, že musí ísť o súťaž pri dodržaní vopred definovaných kvalitatívnych parametrov.

Výberové konanie sa týka prevádzkovania 344 pozemných staníc ZZS a siedmich vrtuľníkových ambulancií.

Ministra zdravotníctva vyzval na zákonnosť tendra aj prezident Peter Pellegrini, opozícia volá po jeho odvolaní.

(tasr, max)

  |  

Zahraničný obchod Slovenska v prebytku, no oproti vlaňajšku slabne

Slovensko zaznamenalo v júni 2025 prebytok zahraničného obchodu vo výške 334 miliónov eur, čo je druhý najvyšší mesačný výsledok roka.

Export sa medziročne zvýšil o 0,9 percenta na 9,16 miliardy eur, zatiaľ čo dovoz stúpol o 3,9 percenta na 8,82 miliardy eur.

Hlavným ťahúňom dovozu bol nárast súčiastok pre automobilový priemysel. Na strane vývozu rástlo deväť z desiatich obchodovaných tried, najviac priemyselné výrobky (o 13 percent).

Pokles zaznamenali len stroje a prepravné zariadenia vrátane áut, a to o 2,7 percenta.

Obchod s krajinami EÚ skončil s prebytkom takmer 1,1 miliardy eur, mimo EÚ, naopak, so schodkom 722 miliónov eur.

V prvom polroku vývoz stúpol o 3,9 percenta a dovoz o 7,5 percenta, čo prinieslo aktívne saldo vyše 1 miliardy eur.

V rovnakom období minulého roka však prebytok dosiahol takmer 2,8 miliardy eur, čo naznačuje oslabovanie obchodnej bilancie.

Medzi januárom a májom vývoz rástol o 4,4 percenta a dovoz o 8,3 percenta, saldo sa tak znížilo na 670 miliónov eur, oproti 2,2 miliarde v minulom roku.

(tasr, red)

  |  

Priemysel klesá tretí mesiac po sebe. Výrobu ťahá len segment áut

Slovenský priemysel v júni 2025 pokračoval v útlme – medziročne klesol o 3,6 percenta, pričom oproti máju sa výkon znížil o ďalších 1,8 percenta.

Údaje Štatistického úradu potvrdzujú, že ide už o tretí mesiac poklesu v rade. Za negatívnym vývojom stojí najmä oslabenie v kľúčových odvetviach – najvýraznejšie sa prepadla výroba kovov (takmer mínus 12 percent), dodávka elektriny a plynu (takmer mínus 15 percent) a chemický priemysel (viac než mínus 22 percent).

Ani rast v produkcii automobilov a ropných produktov, ktorý dosiahol až 66 percent, nedokázal tento trend zvrátiť.

Pozitívny vývoj v segmente ropných výrob však súvisí s nízkou porovnávacou základňou.

V prvom polroku 2025 tak priemysel celkovo oslabil o 1,8 percenta.

Z 15 sledovaných odvetví vykázalo medziročný pokles až sedem, pričom najvýznamnejším ťahúňom zostáva sektor výroby dopravných prostriedkov, ktorý si polepšil o takmer 8 percent.

(tasr, red)