Preskočiť na obsah
  |  

Netanjahu: Nemecko zastavením dodávok zbraní odmeňuje Hamas

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu obvinil Nemecko, že čiastočným zastavením dodávok zbraní pre Izrael vlastne "odmeňuje" palestínske militantné hnutie Hamas.

Toto sklamanie vyjadril Netanjahu v rozhovore so spolkovým kancelárom Friedrichom Merzom. Nemecko totiž oznámilo dočasný zákaz exportu vojenského vybavenia, ktoré by sa mohlo použiť v konflikte v Pásme Gazy, ako reakciu na plán Izraela prevziať kontrolu nad mestom Gaza.

Kancelár Merz uviedol, že je čoraz ťažšie porozumieť, ako by izraelský plán mohol napomôcť dosiahnutiu legitímnych cieľov.

Preto nemecká vláda zakázala export vojenskej techniky do Izraela, ktorá by mohla byť použitá v Pásme Gazy, a to až do odvolania.

Izraelský bezpečnostný kabinet v piatok schválil plán prevziať kontrolu nad mestom Gaza.

Premiér Netanjahu pre americkú televíziu Fox News uviedol, že cieľom Izraela je oslobodiť Pásmo Gazy od Hamasu a neskôr odovzdať správu oblasti alternatívnej civilnej vláde, bez trvalej okupácie tejto oblasti.

(tasr, sie)

  |  

OSN zvoláva mimoriadne zasadnutie bezpečnostnej rady k situácii v Gaze

Generálny tajomník OSN António Guterres označil plán Izraela vojensky obsadiť mesto Gaza za „nebezpečnú eskaláciu“, ktorá by mohla ešte zhoršiť životné podmienky miliónov Palestínčanov.

Guterresov hovorca vo vyhlásení uviedol, že toto rozhodnutie predstavuje veľké riziko pre už aj tak katastrofálnu situáciu v pásme Gazy.

Na sobotu o 21.00 SELČ je naplánované mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, ktoré sa uskutoční na žiadosť viacerých krajín.

Podľa palestínskeho veľvyslanca pri OSN Rijáda Mansúra o zasadnutie požiadalo viacero štátov, ktoré chcú situáciu riešiť na medzinárodnej úrovni.

Izraelský bezpečnostný kabinet v noci na piatok schválil návrh premiéra Benjamina Netanjahua na prevzatie kontroly nad mestom Gaza, ktoré je veľmi husto osídlené.

Proti tomuto kroku varovala izraelská armáda, ktorá poukázala na riziko ohrozenia životov rukojemníkov a možnú humanitárnu katastrofu.

(tasr, sie)

  |  

Trump a Putin sa majú stretnúť koncom budúceho týždňa

Schôdzka medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom je predbežne naplánovaná na koniec budúceho týždňa.

Miesto stretnutia zatiaľ nie je definitívne potvrdené, spomínajú sa viaceré lokality vrátane Spojených arabských emirátov, Švajčiarska, Maďarska či talianskeho Ríma, hoci podľa niektorých zdrojov Taliansko neprichádza do úvahy.

Podrobnosti a logistika stretnutia sú stále nejasné a nestále, rovnako nie je jasné, či sa na samite zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

USA a Rusko tento týždeň oficiálne oznámili dohodu o usporiadaní stretnutia na najvyššej úrovni po rokovaní vyslanca Stevea Witkoffa s Putinom v Kremli. Americký prezident následne potvrdil, že sa s Putinom pravdepodobne čoskoro osobne stretne.

Pred samitom sa podľa agentúry Bloomberg americkí a ruskí predstavitelia snažia pripraviť dohodu o zastavení bojov na Ukrajine, ktorá by umožnila Moskve si ponechať územia obsadené počas invázie.

Biely dom však tieto správy označil za špekulácie a snaží sa získať podporu Ukrajiny a európskych spojencov, ktorí odmietajú vzdanie sa území.

Trump krátko pred stretnutím skrátil ultimátum Putinovi na ukončenie vojny, ktoré vypršalo 8. augusta, pričom v prípade jeho nedodržania pohrozil uvalením 100-percentných ciel na obchodných partnerov Ruska.

Zatiaľ nie je jasné, či sankcie nadobudnú platnosť alebo budú zmenené v dôsledku očakávaného samitu.

(tasr, sie)

  |  

Robert Fico vyzýva na zrušenie kontroverzného tendra na záchranky

Premiér Robert Fico v reakcii na pretrvávajúce kontroverzie okolo tendra na záchranky zdôraznil potrebu zrušenia tendra, ktorý sa podľa neho spája s mnohými nezodpovedanými otázkami a pochybnosťami.

Fico vyzýva ministra zdravotníctva Kamila Šaška, aby v pondelok prijal všetky nevyhnutné opatrenia vedúce k zrušeniu tendra a zapríčineným problémom odzvonilo.

Premiér tiež napísal aj o komunikačnom prístupe ministerstva: „tender na záchranky sa dostal do tejto situácie vďaka amatérskej komunikácii so strany MZ SR a jeho podriadených zložiek".

Podľa neho by vládne hnutie Hlas-SD a celá koalícia namiesto riešenia britského škandálu mali byť v politickej obrane voči tlakom opozície, no namiesto toho čelia vážnym útokom aj požiadavkám na odvolanie ministra.

Fico pritom vyjadruje presvedčenie, že ak minister Šaško naozaj krokmi zruší tender, nie je dôvod na ďalšie vyvodzovanie politickej zodpovednosti za predošlé komunikačné chyby v rezorte zdravotníctva.

(sie)

  |  

Brazília konfrontovala diplomaciu USA pre obvinenie sudcu

Brazílska vláda v piatok vyjadrila americkému veľvyslanectvu „hlboké rozhorčenie“ za príspevok na sociálnych sieťach namierený proti sudcovi najvyššieho súdu v prípade exprezidenta Jaira Bolsonara. To na sociálnych sieťach obvinilo sudcu najvyššieho súdu Alexandra de Moraesa zo „zjavného porušovania ľudských práv“.

Sudca vedie súdny proces s bývalým prezidentom Jairom Bolsonarom, obvineným zo sprisahania a pokusu o štátny prevrat po voľbách v roku 2022. Ten všetky obvinenia odmieta.

Brazílčania si predvolali amerického chargé d'affaires Gabriela Escobara a odsúdili „výhrážky úradom demokratickej krajiny“ vyplývajúce z amerického nátlaku na sudcu Moraesa.

USA minulý mesiac uvalili sankcie na Moraesa vrátane zmrazenia jeho majetku a zákazu vstupu do krajiny, pričom ho označili za architekta cenzúry a prenasledovania prívržencov Bolsonara.

V pozadí sú ostré politické spory, keďže Bolsonaro, ktorý v prezidentských voľbách v roku 2022 prehral s Luizom Ináciom Lulu da Silvom, je stíhaný za pokus o zvrhnutie vlády prostredníctvom plánovanej revolty.

Stúpenci bývalého prezidenta 8. januára 2023 násilne vtrhli do vládnych budov a spôsobili škody na inštitúciách, čo vyvolalo rozsiahle vyšetrovacie procesy.

Brazília odmieta cudzie zásahy do svojej justície a trvá na zachovaní suverenity a nezávislosti demokratických inštitúcií.

(tasr, sie)

  |  

Súd nariadil väzbu pre muža plánujúceho atentát na Viktora Orbána

Budínsky ústredný obvodný súd rozhodol o vzatí do vyšetrovacej väzby muža podozrivého z prípravy atentátu na maďarského premiéra Viktora Orbána.

Muž, ktorý je vysokoškolsky vzdelaný, nezamestnaný a žije s rodičmi, sa podľa prokuratúry zaregistroval na zahraničnom serveri s požiadavkou nájsť niekoho, kto by za úplatu spáchal atentát na Orbána.

Polícia ho zadržala a prehľadala jeho byt.

Podľa vyhlásenia súdu sa podozrivý od roku 2018 lieči na psychiatrii a počas vypočutia priznal trestný čin, za ktorý hrozí obvinenie z prípravy vraždy. Muž čelí väzbe až do 8. septembra z dôvodu rizika recidívy.

Vyšetrovacia prokuratúra spolupracovala na prípade s Národným vyšetrovacím úradom Pohotovostnej polície a Protiteroristickým centrom.

Prípady týkajúce sa výziev k násiliu na sociálnych sieťach v Maďarsku sú prísne postihované, pričom od roku 2025 hrozí za agresiu v online priestore trest odňatia slobody až na jeden rok.

(tasr, sie)