Preskočiť na obsah
  |  

Putin ocenil syna zástupkyne CIA, ktorý bojoval a padol na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin tento týždeň odovzdal najúspešnejšiemu osobitnému vyslancovi USA Steveovi Witkoffovi Leninov rád.

Vyznamenanie bolo podľa portálu Welt určené pre Julianu Gallinu Glossovú, zástupkyňu riaditeľa CIA pre digitálne inovácie.

Jej syn, 21-ročný Michael Gloss, zahynul v roku 2024 na Ukrajine, kde bojoval na strane Ruska. Michael sa do Ruska dostal v roku 2023 po tom, ako opustil vysokú školu a začal cestovať.

Počas pobytu v Moskve podpísal zmluvu s ruským ministerstvom obrany, absolvoval výcvik a pripojil sa k 137. výsadkovému pluku. Na fronte pôsobil od decembra 2023, zomrel 4. apríla 2024.

CBS News uvádza, že Putinovo gesto mohlo mať symbolický alebo psychologický rozmer, keďže chcel poukázať na to, že syn vysokej predstaviteľky CIA bojoval na strane Ruska.

Kremeľ aj ruské ministerstvo zahraničia vyznamenanie nepotvrdili a popreli, že by Michaela verbovali.

(lup)

  |  

India tvrdí, že v máji zostrelila šesť pakistanských vojenských lietadiel

India prvýkrát oficiálne priznala, že počas májového konfliktu s Pakistanom zostrelila šesť jeho vojenských lietadiel – päť stíhačiek a jedno väčšie lietadlo, pravdepodobne prieskumné. Podľa veliteľa indických vzdušných síl išlo o najväčší zaznamenaný zásah typu zem–vzduch.

Väčšina cieľov bola zničená ruským protilietadlovým systémom. Predstaviteľ indickej armády neuviedol typ zostrelených stíhačiek, no povedal, že letecké údery zasiahli aj „niekoľko stíhačiek F-16“ v hangároch na dvoch leteckých základniach na juhovýchode Pakistanu

Islamabad tieto tvrdenia odmieta a tvrdí, že počas bojov od 7. do 10. mája naopak zostrelil šesť indických lietadiel vrátane francúzskeho Rafale.

India priznáva určité straty, no popiera, že prišla o šesť strojov.

Francúzsky veliteľ letectva uviedol, že má dôkazy o zničení troch indických stíhačiek. Pakistan prevádzkuje najmä stroje čínskej výroby a americké F-16.

(tasr, lup)

  |  

NATO víta mierovú dohodu Arménska a Azerbajdžanu z Bieleho domu

NATO označilo piatkovú mierovú dohodu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, podpísanú v Bielom dome, za významný krok k stabilite regiónu. Dokument, ktorý sprostredkovali Spojené štáty, má ukončiť desaťročia trvajúci konflikt o Náhorný Karabach.

Súčasťou sú aj bilaterálne dohody s USA v oblasti energetiky, obchodu a technológií.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan ju nazval historickou a spolu s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom ocenili úlohu Washingtonu. Obaja sa zhodli, že prezident USA Donald Trump by si za sprostredkovanie zaslúžil Nobelovu cenu za mier.

Dokument počíta aj so zriadením 32-kilometrového tranzitného koridoru „Trumpova trasa“ cez južné Arménsko, spájajúce Azerbajdžan s exklávou Nachičevan. Exkluzívne právo na jeho rozvoj pripadne USA.

Konflikt, ktorý sa začal po rozpade Sovietskeho zväzu, vyústil do niekoľkých vojen a úplného vysťahovania arménskeho obyvateľstva z Karabachu po ofenzívach v rokoch 2020 a 2023.

Dohodu privítali aj lídri EÚ, Británie a Iránu.

(tasr, lup)

  |  

Lipavský: Putin Ukrajinu neporazil, hranice nemožno meniť vydieraním

Český minister zahraničia Jan Lipavský (ODS) v reakcii na ohlásené stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina na Aljaške vyhlásil, že Ukrajina sa nevzdá a svoj osud si určí sama. „Putin Ukrajinu neporazil ani za tri dni, ani za tri roky,“ uviedol na sieti X.

Ako doplnil, dôvodom je „podpora Ukrajiny, sankcie a ukrajinská odvaha“.

Lipavský varoval, že „hranice štátu nemožno posúvať nátlakom a vydieraním“ a zdôraznil, že rozhodnutie o členstve Ukrajiny v EÚ či NATO patrí výlučne členským krajinám, nie Rusku.

„Česko chce mier, ale s jeho podobou vždy musí súhlasiť v prvom rade Ukrajina,“ dodal minister, pričom zopakoval, že Praha stojí pevne na strane Kyjeva.

Dňa 6. augusta poslal americký prezident Donald Trump do Moskvy svojho zatiaľ najúspešnejšieho osobitného vyslanca Stevea Witkoffa, investora bez diplomatických skúseností povereného riešením situácie na Blízkom východe. Witkoff bol schopný tlmočiť ruské požiadavky Američanom a v Kremli je údajne obľúbený.

Výsledkom jeho návštevy bolo ohlásenie priamych rozhovorov medzi Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom 15. augusta, ktoré majú vyvrcholiť prizvaním ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského do trojstranného formátu.

(lup)

  |  

Irán zadržal 20 osôb podozrivých zo špionáže pre izraelský Mosad

Irán v uplynulých mesiacoch zadržal 20 ľudí podozrivých zo špionáže pre izraelskú rozviedku Mosad.

Zástupca súdnictva v sobotu oznámil, že v prípade preukázania viny nebudú zhovievaví a chcú z nich urobiť odstrašujúci príklad, uviedla agentúra Reuters.

Hovorca Ašgar Džahángír dodal, že obvinenia voči niektorým podozrivým už stiahli a prepustili ich, počet nešpecifikoval. Podrobnosti o zatknutých zverejnia po vyšetrovaní.

Počet popráv za špionáž pre Izrael tento rok prudko stúpol, pričom bolo vykonaných najmenej osem trestov smrti.

V stredu popravili aj jadrového vedca, ktorý odovzdával citlivé informácie kolegovi zabitému pri izraelskom nálete v júni.

Irán je podľa ľudskoprávnych organizácií po Číne druhý na svete v počte popráv – v prvom polroku ich bolo najmenej 614, viac než dvojnásobok oproti vlaňajšku.

Konflikt medzi Iránom a Izraelom sa začal 13. júna izraelskými leteckými útokmi na ciele v Iráne s cieľom zabrániť vývoju jadrovej zbrane.

Po raketových útokoch Iránu a bombardovaní jadrových zariadení USA oznámil Donald Trump po 12 dňoch prímerie.

(tasr, red)

  |  

Začína sa najdlhšia vlna horúčav tohto leta, varuje SHMÚ

V nedeľu (10. 8.) bude veľmi teplo, teploty dosiahnu 30 až 36 °C. V pondelok (11. 8.) sa ochladí asi o päť stupňov, no od utorka (12. 8.) sa opäť oteplí.

Od polovice budúceho týždňa budú maximá väčšinou 29 až 35 °C, na juhu postupne až 37 °C, informoval SHMÚ.

Podľa ústavu vrcholí prílev veľmi teplého vzduchu od juhozápadu pred príchodom studeného frontu, ktorý prejde v nedeľu popoludní a večer.

Za ním bude od severozápadu krátkodobo prúdiť chladnejší vzduch. Následne sa tlaková výš presunie nad východnú Európu a opäť prinesie veľmi teplý, tropický vzduch od juhu a juhozápadu.

Ochladenie od 17. augusta je zatiaľ nejasné, no podľa SHMÚ sa práve teraz začína najdlhšie súvislé obdobie horúčav tohto leta – aj napriek pondelkovému a čiastočne utorkovému prerušeniu.

Zrážok bude málo, väčšina dní bude suchá. Prehánky či búrky sa očakávajú najmä v nedeľu na východe Slovenska.

(tasr, red)