Preskočiť na obsah
  |  

Katz: Izraelské jednotky zostanú na Západnom brehu aspoň do konca roka

Izraelské jednotky zostanú v častiach okupovaného Západného brehu Jordánu najmenej do konca tohto roka, oznámil minister obrany Jisrael Katz. Na sieti X napísal, že utečenecké tábory Džanín, Túlkarm a Núr Šams boli „ohniskami terorizmu“ podporovanými Iránom, no po rozsiahlej vojenskej operácii v nich „už dnes nie je teror“.

Izraelská armáda tento rok spustila najväčšiu ofenzívu proti palestínskym militantom na severe Západného brehu za posledné desaťročia. Operácia si však vyžiadala množstvo civilných obetí a spôsobila masové vysídľovanie desaťtisícov Palestínčanov.

OSN a Európska únia ju kritizovali, pričom Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva vo februári upozornil na „bezprecedentný rozsah vysídľovania“.

Násilie v Predjordánsku eskalovalo po vypuknutí vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas v Pásme Gazy pred viac ako dvoma rokmi, a to najmä zo strany izraelských osadníkov. Izrael okupuje Západný breh od roku 1967 a podľa medzinárodného práva sú izraelské osady na tomto území nezákonné.

Koncom júla Katz a minister spravodlivosti Jariv Levin vyhlásili, že nastal „ideálny čas“ na anexiu Západného brehu.

(dpa, tasr, sab)

  |  

Jordánsko zvoláva trojstranné rokovania o obnove Sýrie

Jordánsko v utorok usporiada spoločné jordánsko-sýrsko-americké rokovania o možnostiach podpory obnovy Sýrie. Oznámilo to v nedeľu jordánske ministerstvo zahraničných vecí.

Podľa vyhlásenia sa na stretnutí zúčastní sýrsky minister zahraničných vecí Asaad Hassan Šibání a americký veľvyslanec v Turecku a osobitný vyslanec USA pre Sýriu v jednej osobe Thomas Barrack.

Rokovania sa budú zameriavať na praktické kroky, ktoré by mohli pomôcť pri povojnovej rekonštrukcii sýrskej infraštruktúry a ekonomiky, ako aj na humanitárnu pomoc pre obyvateľstvo.

Téma obnovy Sýrie je dlhodobo predmetom diskusií na regionálnej i medzinárodnej úrovni, pričom kľúčovými otázkami zostávajú financovanie projektov a podmienky spolupráce s vládou v Damasku.

Jordánsko má so Sýriou spoločnú hranicu a patrí medzi štáty, ktoré už roky hostia státisíce sýrskych utečencov. Podľa diplomatov by utorkové rokovania mohli naznačiť, či sa Washington a regionálni partneri pokúsia o koordinovanejší prístup k obnoveniu krajiny po viac než desaťročí konfliktu.

(reuters, sab)

  |  

Ukrajina potrebuje diplomatické riešenie, vyhlásil Kličko

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko sa v rozhovore pre nemecký denník Bild vyslovil za diplomatické riešenie vojny na Ukrajine. Vyjadrenie prišlo pred piatkovým samitom amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Každý v našej krajine je už unavený z tejto vojny,“ povedal bývalý profesionálny boxer. Pripomenul vysokú cenu konfliktu – tisíce mŕtvych vojakov a civilistov, zničené stovky miest a rozsiahle územia pod ruskou okupáciou.

K otázke územných ústupkov uviedol, že na takéto rokovania je „príliš skoro“, no priamo nevylúčil ani túto možnosť. Zdôraznil, že rozhodnutie je na prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom, ktorý teraz čelí „ťažkým rozhodnutiam“. Dodal, že časť Ukrajincov nikdy neprijme odovzdanie územia Rusku.

Zelenskyj v posledných dňoch telefonoval s viacerými sponzormi po návšteve amerického vyslanca Stevea Witkoffa v Moskve a po oznámení samitu Trump–Putin. Rokovania lídrov sú naplánované na 15. augusta na Aljaške.

V Kyjeve aj Bruseli panujú obavy, že stretnutie by mohlo viesť k dohode o trvalom odstúpení časti ukrajinského územia.

(dpa, tasr, sab)

  |  

V Srbsku vandali poškodili slovenskú výstavu. Tá zachytávala protivládne protesty

V Báčskom Petrovci na severe Srbska sa v sobotu dostali do konfliktu miestni etnickí Slováci s predstaviteľmi a sympatizantmi vládnej Srbskej pokrokovej strany (SNS). Dôvodom bola výstava fotografií pred miestnou knižnicou, ktorá zobrazovala študentské protesty proti vláde a prezidentovi Aleksandarovi Vučićovi.

Výstavu v rámci Slovenských národných slávností zorganizovali neformálne skupiny Slovákov z Bačky, Banátu a Sriemu, ktoré deväť mesiacov zbierali snímky z protestov vo Vojvodine.

Organizátor Ivan Batroš opísal, že krátko pred incidentom sa v okolí výrazne zvýšila prítomnosť polície vrátane zásahovej jednotky so štítmi. „Z jednej strany prichádzali policajti, z druhej členovia SNS a bitkári. Spoločne nám začali ničiť výstavu,“ uviedol pre portál N1.

Batroš tvrdí, že polícia namiesto zásahu proti útočníkom stála na ich strane a bránila organizátorom chrániť exponáty. Medzi prítomnými mali byť aj starostka obce, predseda obecného zastupiteľstva a štátny tajomník Goran Đaković.

Organizátori avizujú, že fotografie opäť vystavia. Podporu im prišli vyjadriť aj vojnoví veteráni.

Študentské protesty boli reakciou na tragédiu v hlavnom meste Slovákmi obývanej Vojvodiny – v Novom Sade spadol 1. novembra 2024 betónový prístrešok vlakovej stanice, ktorý si vyžiadal 16 životov.

(n1, sab)

  |  

V Gaze za posledných 24 hodín zomrelo na hlad ďalších päť ľudí

Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy v nedeľu oznámilo ďalších päť úmrtí v dôsledku hladu a podvýživy, medzi nimi aj dve deti. Od začiatku vojny tak na tieto príčiny zomrelo 217 Palestínčanov, z toho 100 detí.

Izrael od marca na 11 týždňov zablokoval prísun všetkej pomoci do Gazy a blokádu uvoľnil až v máji po tlaku medzinárodného spoločenstva. Spojenými národmi podporovaná analýza IPC varovala, že izraelská ofenzíva a blokáda viedli k „najhoršiemu možnému scenáru hladomoru“ pre dva milióny obyvateľov enklávy.

Pomoc aktuálne distribuuje Humanitárna nadácia pre Gazu (GHF) podporovaná USA a Izraelom, no proces sprevádzajú incidenty. Od 27. mája zahynulo najmenej 1 400 ľudí pri distribučných miestach či pozdĺž trás konvojov, viacerých zastrelili izraelskí vojaci.

OSN zároveň kritizuje zhadzovanie potravín z lietadiel ako neefektívne a nebezpečné – naposledy takto zahynul 14-ročný chlapec, na ktorého spadol balík.

V nedeľu sa má zísť Bezpečnostná rada OSN, aby prerokovala izraelský plán vojensky obsadiť mesto Gaza. Podľa denníka Guardian by tým Izrael kontroloval 85 percent územia Pásma Gazy.

(guardian, tasr, sab)

  |  

Čína zadržala vysokopostaveného diplomata, ktorý spolupracoval s USA

Vysokopostaveného čínskeho diplomata menom Liu Ťian-čchao, ktorého mnohí považovali za možného budúceho ministra zahraničia, zadržali čínske úrady na výsluch po jeho návrate z pracovnej cesty do zahraničia koncom júla. Dôvod zadržania nie je známy.

Liu, 61-ročný veterán čínskej diplomacie, v minulosti pôsobil aj ako stranícky vyšetrovateľ korupcie. Donedávna viedol Medzinárodný odbor Komunistickej strany Číny, ktorý zodpovedá za vzťahy so zahraničnými politickými stranami a socialistickými štátmi. Napriek jeho absencii ho webová stránka odboru stále uvádza ako predstaviteľa.

Jeho posledné oficiálne cesty smerovali do Singapuru, Južnej Afriky a Alžírska. Rezort diplomacie ani disciplinárna komisia strany prípad nekomentovali.

Podľa znalcov diania v Pekingu by Liuova neprítomnosť mohla oslabiť diplomatické zázemie krajiny, keďže prezident Si Ťin-pching pri obsadzovaní kľúčových postov čoraz viac uprednostňuje politickú lojalitu. Ide o vyšetrovanie najvyššie postaveného čínskeho diplomata od odvolania ministra zahraničia Čchina Kanga v roku 2023.

(wall street journal, sab)