Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Palestínsky islamský džihád vypálil rakety na izraelské kibuce

Militantné hnutie Palestínsky islamský džihád (PIJ) oznámilo, že jeho Brigády al-Kuds v nedeľu vypálili rakety na izraelské kibuce Nachal Oz a Sa’ad. Izraelská armáda potvrdila, že zaznamenala dve strely, ktoré pravdepodobne vypálili z Pásma Gazy, a pokúsila sa ich zneškodniť protiraketovými systémami.

Jednu raketu sa podľa portálu Ynet News podarilo zachytiť, zatiaľ čo druhá zasiahla hospodársku budovu s dobytkom v kibuci Sa’ad. Izraelská armáda neskôr uviedla, že projektily dopadli v otvorených oblastiach a nehlásili sa žiadne zranenia. Výsledky pokusov o zachytenie rakiet sú predmetom preskúmania.

Od začiatku vojny v Pásme Gazy pred viac ako dvoma rokmi vypálili palestínske militantné skupiny na Izrael tisíce rakiet. Intenzita útokov však v posledných mesiacoch citeľne klesla, hoci občasné incidenty stále vyvolávajú napätie na hraniciach.

Izrael dlhodobo obviňuje Islamský džihád a Hamas zo zodpovednosti za raketové útoky, pričom tvrdí, že sú koordinované s podporou Iránu.

(reuters, dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Netanjahu: Nemáme na výber, len pokračovať vo vojne

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že vzhľadom na odmietnutie Hamasu zložiť zbrane nemá Izrael inú možnosť, než dokončiť vojenskú operáciu a definitívne poraziť toto hnutie. Uviedol, že nová ofenzíva v Pásme Gazy sa zameria na posledné dve významné bašty militantov a očakáva, že plán bude uzavretý „pomerne rýchlo“.

Podľa Netanjahua armáda dostala pokyn umožniť vstup väčšieho počtu zahraničných novinárov do Gazy. Dodal, že vláda hľadá „kreatívne spôsoby“, ako oslobodiť rukojemníkov, zatiaľ čo postupuje proti Hamasu. Zároveň zdôraznil, že nechce vojnu predlžovať, pretože v takom prípade by „mnohí z rukojemníkov mohli zomrieť hladom“.

Premiér tiež oznámil zámer zvýšiť počet distribučných miest humanitárnej pomoci v Gaze. Izraelská vláda podľa neho diskutuje o krokoch, ktoré by zlepšili prístup civilistov k potravinám a základným potrebám, aj keď vojenské operácie pokračujú.

Netanjahu opakovane tvrdí, že konečný cieľ operácie je úplná eliminácia Hamasu a vytvorenie podmienok, aby sa hnutie nemohlo v Gaze opäť upevniť.

Hamas naposledy odmietol odzbrojenie s tým, že tak neučiní až do momentu, keď Palestínčania získajú svoju štátnosť.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Vedci zo Stanfordu: Očkovanie proti covidu zachránilo menej životov, než sa predpokladalo

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 zachránilo podstatne menej životov, než uvádzali pôvodné odhady Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), tvrdí nová analýza vedcov zo Stanfordovej univerzity a Talianska.

WHO odhadovala, že vakcíny zabránili 14,4 milióna úmrtí v prvom roku pandémie, niektoré štúdie uvádzali až 20 miliónov. Nový model však počet zachránených odhaduje na približne 2,5 milióna počas celej pandémie.

Podľa výskumu bolo 90 percent zachránených osôb starších ako 60 rokov. V skupine mladších ako 30 rokov bolo potrebných až 100-tisíc dávok na záchranu jedného života, kým celosvetový priemer bol 5 400 dávok. Autori kritizovali „agresívne povinné očkovanie“ a odporúčali cielený prístup na rizikové skupiny.

Profesor John Ioannidis zo Stanfordu uviedol, že skoršie odhady vychádzali z nereálnych parametrov a nadhodnoteného účinku vakcín. Tím odhadol, že vakcíny zachránili 14,8 milióna „rokov života“, pričom väčšina prínosu sa týkala ľudí nad 70 rokov.

Výskumníci tvrdia, že hoci očkovanie malo výrazný vplyv na úmrtnosť, prínos bol „najmä obmedzený na staršiu populáciu“. Výsledky zverejnili vo vedeckom časopise JAMA Health.

(telegraph, sab)

Minúta  |  

Katz: Izraelské jednotky zostanú na Západnom brehu aspoň do konca roka

Izraelské jednotky zostanú v častiach okupovaného Západného brehu Jordánu najmenej do konca tohto roka, oznámil minister obrany Jisrael Katz. Na sieti X napísal, že utečenecké tábory Džanín, Túlkarm a Núr Šams boli „ohniskami terorizmu“ podporovanými Iránom, no po rozsiahlej vojenskej operácii v nich „už dnes nie je teror“.

Izraelská armáda tento rok spustila najväčšiu ofenzívu proti palestínskym militantom na severe Západného brehu za posledné desaťročia. Operácia si však vyžiadala množstvo civilných obetí a spôsobila masové vysídľovanie desaťtisícov Palestínčanov.

OSN a Európska únia ju kritizovali, pričom Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva vo februári upozornil na „bezprecedentný rozsah vysídľovania“.

Násilie v Predjordánsku eskalovalo po vypuknutí vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas v Pásme Gazy pred viac ako dvoma rokmi, a to najmä zo strany izraelských osadníkov. Izrael okupuje Západný breh od roku 1967 a podľa medzinárodného práva sú izraelské osady na tomto území nezákonné.

Koncom júla Katz a minister spravodlivosti Jariv Levin vyhlásili, že nastal „ideálny čas“ na anexiu Západného brehu.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Jordánsko zvoláva trojstranné rokovania o obnove Sýrie

Jordánsko v utorok usporiada spoločné jordánsko-sýrsko-americké rokovania o možnostiach podpory obnovy Sýrie. Oznámilo to v nedeľu jordánske ministerstvo zahraničných vecí.

Podľa vyhlásenia sa na stretnutí zúčastní sýrsky minister zahraničných vecí Asaad Hassan Šibání a americký veľvyslanec v Turecku a osobitný vyslanec USA pre Sýriu v jednej osobe Thomas Barrack.

Rokovania sa budú zameriavať na praktické kroky, ktoré by mohli pomôcť pri povojnovej rekonštrukcii sýrskej infraštruktúry a ekonomiky, ako aj na humanitárnu pomoc pre obyvateľstvo.

Téma obnovy Sýrie je dlhodobo predmetom diskusií na regionálnej i medzinárodnej úrovni, pričom kľúčovými otázkami zostávajú financovanie projektov a podmienky spolupráce s vládou v Damasku.

Jordánsko má so Sýriou spoločnú hranicu a patrí medzi štáty, ktoré už roky hostia státisíce sýrskych utečencov. Podľa diplomatov by utorkové rokovania mohli naznačiť, či sa Washington a regionálni partneri pokúsia o koordinovanejší prístup k obnoveniu krajiny po viac než desaťročí konfliktu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Ukrajina potrebuje diplomatické riešenie, vyhlásil Kličko

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko sa v rozhovore pre nemecký denník Bild vyslovil za diplomatické riešenie vojny na Ukrajine. Vyjadrenie prišlo pred piatkovým samitom amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Každý v našej krajine je už unavený z tejto vojny,“ povedal bývalý profesionálny boxer. Pripomenul vysokú cenu konfliktu – tisíce mŕtvych vojakov a civilistov, zničené stovky miest a rozsiahle územia pod ruskou okupáciou.

K otázke územných ústupkov uviedol, že na takéto rokovania je „príliš skoro“, no priamo nevylúčil ani túto možnosť. Zdôraznil, že rozhodnutie je na prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom, ktorý teraz čelí „ťažkým rozhodnutiam“. Dodal, že časť Ukrajincov nikdy neprijme odovzdanie územia Rusku.

Zelenskyj v posledných dňoch telefonoval s viacerými sponzormi po návšteve amerického vyslanca Stevea Witkoffa v Moskve a po oznámení samitu Trump–Putin. Rokovania lídrov sú naplánované na 15. augusta na Aljaške.

V Kyjeve aj Bruseli panujú obavy, že stretnutie by mohlo viesť k dohode o trvalom odstúpení časti ukrajinského územia.

(dpa, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.