Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecký kancelár predpokladá, že Zelenskyj sa zapojí do samitu Trumpa a Putina

Nemecký kancelár Friedrich Merz nalieha na to, aby bol do rozhovorov amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom zapojený aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Avizoval, že o tom chce v nedeľu telefonovať s Trumpom.

„Na európskej úrovni sa spolu s americkou vládou intenzívne pripravujeme na toto stretnutie,“ povedal Merz v televízii ARD. Podľa vlastných slov očakáva, že Zelenskyj sa na rokovaní zúčastní. Vyjadril zároveň nádej, že na samite sa rozhodne aj o prímerí.

Európania podľa neho nesmú akceptovať, aby Rusko a Amerika rozhodovali o územných otázkach bez ich vedomia, ako aj pomimo Ukrajincov. Dodáva, že nemôžu byť „divákmi“, keď ide o kľúčovú strategickú otázku pre budúcnosť Európy.

Trump a Putin budú v piatok 15. augusta hovoriť v americkom štáte Aljaška o možnom mierovom riešení tri a pol roka trvajúcej vojny Ruska proti Ukrajine. Zelenskyj, ktorý zatiaľ nie je pozvaný, sa rovnako obáva, že o Ukrajine sa rozhodne bez jej účasti.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Osem európskych štátov odsúdilo plán Izraela obsadiť mesto Gaza

Osem európskych krajín v nedeľu spoločne odsúdilo plán izraelskej vlády vojensky obsadiť mesto Gaza. Ministri zahraničných vecí Španielska, Írska, Luxemburska, Malty, Islandu, Nórska, Portugalska a Slovinska vo vyhlásení upozornili, že tento krok môže viesť k smrti množstva civilistov a k vysídleniu takmer milióna Palestínčanov.

Izraelský bezpečnostný kabinet schválil návrh premiéra Benjamina Netanjahua v noci na piatok, napriek varovaniam armády, že operácia ohrozí životy zostávajúcich rukojemníkov a môže spôsobiť humanitárnu katastrofu.

Plán vyvolal odpor nielen v zahraničí, ale aj v Izraeli. V Tel Avive v sobotu protestovali desaťtisíce ľudí vrátane rodín rukojemníkov unesených Hamasom, ktoré sa obávajú o ich bezpečie.

Podľa európskych ministrov by izraelská ofenzíva ešte viac prehĺbila humanitárnu krízu a znemožnila pokrok smerom k dvojštátnemu riešeniu, ktoré považujú za jedinú cestu k trvalému mieru.

Agentúra AFP uvádza, že viaceré mocnosti vrátane izraelských spojencov tlačia na Tel Aviv, aby zabezpečil prímerie a prepustenie rukojemníkov. Netanjahu však trvá na realizácii vojenskej operácie.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Palestínsky islamský džihád vypálil rakety na izraelské kibuce

Militantné hnutie Palestínsky islamský džihád (PIJ) oznámilo, že jeho Brigády al-Kuds v nedeľu vypálili rakety na izraelské kibuce Nachal Oz a Sa’ad. Izraelská armáda potvrdila, že zaznamenala dve strely, ktoré pravdepodobne vypálili z Pásma Gazy, a pokúsila sa ich zneškodniť protiraketovými systémami.

Jednu raketu sa podľa portálu Ynet News podarilo zachytiť, zatiaľ čo druhá zasiahla hospodársku budovu s dobytkom v kibuci Sa’ad. Izraelská armáda neskôr uviedla, že projektily dopadli v otvorených oblastiach a nehlásili sa žiadne zranenia. Výsledky pokusov o zachytenie rakiet sú predmetom preskúmania.

Od začiatku vojny v Pásme Gazy pred viac ako dvoma rokmi vypálili palestínske militantné skupiny na Izrael tisíce rakiet. Intenzita útokov však v posledných mesiacoch citeľne klesla, hoci občasné incidenty stále vyvolávajú napätie na hraniciach.

Izrael dlhodobo obviňuje Islamský džihád a Hamas zo zodpovednosti za raketové útoky, pričom tvrdí, že sú koordinované s podporou Iránu.

(reuters, dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Netanjahu: Nemáme na výber, len pokračovať vo vojne

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že vzhľadom na odmietnutie Hamasu zložiť zbrane nemá Izrael inú možnosť, než dokončiť vojenskú operáciu a definitívne poraziť toto hnutie. Uviedol, že nová ofenzíva v Pásme Gazy sa zameria na posledné dve významné bašty militantov a očakáva, že plán bude uzavretý „pomerne rýchlo“.

Podľa Netanjahua armáda dostala pokyn umožniť vstup väčšieho počtu zahraničných novinárov do Gazy. Dodal, že vláda hľadá „kreatívne spôsoby“, ako oslobodiť rukojemníkov, zatiaľ čo postupuje proti Hamasu. Zároveň zdôraznil, že nechce vojnu predlžovať, pretože v takom prípade by „mnohí z rukojemníkov mohli zomrieť hladom“.

Premiér tiež oznámil zámer zvýšiť počet distribučných miest humanitárnej pomoci v Gaze. Izraelská vláda podľa neho diskutuje o krokoch, ktoré by zlepšili prístup civilistov k potravinám a základným potrebám, aj keď vojenské operácie pokračujú.

Netanjahu opakovane tvrdí, že konečný cieľ operácie je úplná eliminácia Hamasu a vytvorenie podmienok, aby sa hnutie nemohlo v Gaze opäť upevniť.

Hamas naposledy odmietol odzbrojenie s tým, že tak neučiní až do momentu, keď Palestínčania získajú svoju štátnosť.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Vedci zo Stanfordu: Očkovanie proti covidu zachránilo menej životov, než sa predpokladalo

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 zachránilo podstatne menej životov, než uvádzali pôvodné odhady Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), tvrdí nová analýza vedcov zo Stanfordovej univerzity a Talianska.

WHO odhadovala, že vakcíny zabránili 14,4 milióna úmrtí v prvom roku pandémie, niektoré štúdie uvádzali až 20 miliónov. Nový model však počet zachránených odhaduje na približne 2,5 milióna počas celej pandémie.

Podľa výskumu bolo 90 percent zachránených osôb starších ako 60 rokov. V skupine mladších ako 30 rokov bolo potrebných až 100-tisíc dávok na záchranu jedného života, kým celosvetový priemer bol 5 400 dávok. Autori kritizovali „agresívne povinné očkovanie“ a odporúčali cielený prístup na rizikové skupiny.

Profesor John Ioannidis zo Stanfordu uviedol, že skoršie odhady vychádzali z nereálnych parametrov a nadhodnoteného účinku vakcín. Tím odhadol, že vakcíny zachránili 14,8 milióna „rokov života“, pričom väčšina prínosu sa týkala ľudí nad 70 rokov.

Výskumníci tvrdia, že hoci očkovanie malo výrazný vplyv na úmrtnosť, prínos bol „najmä obmedzený na staršiu populáciu“. Výsledky zverejnili vo vedeckom časopise JAMA Health.

(telegraph, sab)

Minúta  |  

Katz: Izraelské jednotky zostanú na Západnom brehu aspoň do konca roka

Izraelské jednotky zostanú v častiach okupovaného Západného brehu Jordánu najmenej do konca tohto roka, oznámil minister obrany Jisrael Katz. Na sieti X napísal, že utečenecké tábory Džanín, Túlkarm a Núr Šams boli „ohniskami terorizmu“ podporovanými Iránom, no po rozsiahlej vojenskej operácii v nich „už dnes nie je teror“.

Izraelská armáda tento rok spustila najväčšiu ofenzívu proti palestínskym militantom na severe Západného brehu za posledné desaťročia. Operácia si však vyžiadala množstvo civilných obetí a spôsobila masové vysídľovanie desaťtisícov Palestínčanov.

OSN a Európska únia ju kritizovali, pričom Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva vo februári upozornil na „bezprecedentný rozsah vysídľovania“.

Násilie v Predjordánsku eskalovalo po vypuknutí vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas v Pásme Gazy pred viac ako dvoma rokmi, a to najmä zo strany izraelských osadníkov. Izrael okupuje Západný breh od roku 1967 a podľa medzinárodného práva sú izraelské osady na tomto území nezákonné.

Koncom júla Katz a minister spravodlivosti Jariv Levin vyhlásili, že nastal „ideálny čas“ na anexiu Západného brehu.

(dpa, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.