Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruský generálmajor Putilov dostal osem a pol roka väzenia za úplatky

Ruský vojenský súd odsúdil generálmajora Denisa Putilova na osem a pol roka väzenia za prijímanie úplatkov pri štátnych zákazkách.

Trest si má odpykať v zariadení s prísnym režimom. Okrem toho ho zbavili hodnosti a po prepustení mu bude šesť rokov zakázané zastávať vysoké štátne funkcie. Obrana avizovala odvolanie.

Podľa prokuratúry v rokoch 2023 až 2024 ministerstvo obrany uzavrelo zmluvy v hodnote vyše 140 miliónov rubľov (1,19 milióna eur) so súkromným podnikateľom Chudinovom na opravu a servis vojenských vozidiel.

Putilov, ktorý dohody zastrešoval, mal od neho prijať úplatok desať miliónov rubľov (85 324 eur). Vyšetrovatelia tvrdia, že zmluvy neboli nikdy splnené, čo spôsobilo značné škody štátu.

Generála zadržali v septembri 2024, len štyri mesiace po tom, čo ho prezident Vladimir Putin povýšil.

Ide najmenej o ôsmeho vysokopostaveného dôstojníka odsúdeného v rámci rozsiahlej protikorupčnej kampane, ktorá od minulého roka zasiahla ruské vojenské vedenie po odvolaní ministra obrany Sergeja Šojgua.

(tasr, red)

Minúta  |  

Lipavský: Česko nevzdá podporu Ukrajine, varuje pred ústupkami Rusku

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský pricestoval na svoju šiestu návštevu Ukrajiny s odkazom, že Praha podporu Kyjevu v boji proti Rusku nevzdá.

Pripomenul, že Európa nesie hlavnú ťarchu vojenskej pomoci, a má preto nárok spolurozhodovať o budúcnosti konfliktu.

Lipavský chce počas návštevy podporiť zapojenie českých firiem do povojnovej obnovy a presadzovať integráciu Ukrajiny do EÚ a NATO. V Zborove si zároveň uctil československých legionárov.

V článku pre eurointegration.com zdôraznil, že nejde len o sporné územia, ale o stret demokratického Západu s imperiálnym režimom. Varoval, že Kyjev bráni podstatu európskej civilizácie.

Medzitým sa chystá stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina na Aljaške, čo vyvoláva obavy v Kyjeve aj Bruseli, že by mohlo dôjsť k dohode o trvalom odstúpení časti ukrajinského územia.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Nemecko zvoláva lídrov EÚ a NATO, témou je tlak na Rusko pre Ukrajinu

Nemecko v stredu zvoláva virtuálne rokovanie európskych lídrov s cieľom prediskutovať, ako pritlačiť na Rusko, aby ukončilo vojnu na Ukrajine.

Stretnutie sa uskutoční ešte pred plánovaným spoločným hovorením s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, uviedol v pondelok vládny hovorca.

Na rokovaní sa má zúčastniť ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, predstavitelia EÚ a NATO, ako aj lídri Nemecka, Fínska, Francúzska, Británie, Talianska a Poľska, dodal hovorca.

Tento blok rozhovorov predchádza plánovanému piatkovému stretnutiu Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške, kde majú rokovať o ukončení vojny na Ukrajine.

Trump uviedol, že strany konfliktu sú blízko dohody, ktorá by mohla vyriešiť tri a pol roka trvajúci konflikt.

(reuters, red)

Minúta  |  

SHMÚ: Západ Slovenska bez sucha, časti juhu trápia extrémne suchá

Západné Slovensko je momentálne bez rizika sucha alebo zaznamenáva len jeho začiatok. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sa mierne až výrazné sucho v povrchovej vrstve vyskytuje lokálne na strednom a východnom Slovensku, pričom v hlbších vrstvách pretrváva výrazné až extrémne sucho najmä v južnej polovici krajiny.

Odborníci uvádzajú, že v Above, na Zemplíne, v Košickej kotline a Banskobystrickom kraji je intenzita sucha miestami až výnimočná.

V povrchovej vrstve klesá nasýtenie pôdy pod desať percent lokálne v Above a na Gemeri, na väčšine územia sa pohybuje okolo 50 percent. V hlbších vrstvách je situácia nepriaznivá – nasýtenie pod desať percent je lokálne v Cerovej vrchovine, Above a na Zemplíne, pričom 84 percent územia má nasýtenie pod 50 percent.

Deficit pôdnej vlahy dosahuje -40 až -80 milimetrov v Above, na Horehroní, Spiši, Orave a Hornom Zemplíne. Naopak, západ krajiny má miestami nadbytok vlahy, najmä Záhorie. Zrážky minulý týždeň padli najviac na Gemeri, Hornom Zemplíne a Horehroní (20 – 30 mm).

(tasr, red)

Minúta  |  

Merz pod tlakom: Vlna firemných bankrotov v Nemecku láme rekordy

V Nemecku v júli prudko vzrástol počet firemných bankrotov, najviac od októbra 2024. Podľa predbežných údajov Destatis zaznamenali súdy medziročne o 19,2 percent viac prípadov platobnej neschopnosti.

Ukazuje sa, že snahy kancelára Friedricha Merza o oživenie ekonomiky zatiaľ neprinášajú výsledky.

Po májovom krátkom poklese bankroty v júni opäť stúpli. „Hospodárska kríza pokračuje, vlna platobných neschopností rastie,“ uviedol Jupp Zenzen z DIHK, ktorý ako hlavné príčiny spomenul vysoké ceny energií a byrokraciu. Vyžaduje si to rýchle reformy.

Podľa združenia konkurzných správcov VID však firmy často reagujú príliš neskoro na štrukturálne zmeny vo svojich odvetviach. Predseda VID Christoph Niering upozornil, že reštrukturalizácie bývajú oneskorené alebo nedostatočné.

Analýza IWH ukázala, že v júli bolo 1 588 bankrotov – o 13 percent viac ako vlani a o 64 percent viac ako pred pandémiou.

Väčšinou išlo o malé firmy, takže počet ohrozených pracovných miest bol relatívne nízky.

(tasr, red)

Minúta  |  

Macron: Plán Izraela pre Gazu hrozí katastrofou a trvalou vojnou

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok ostro odsúdil plán Izraela vojensky obsadiť mesto Gaza, ktorý označil za „bezprecedentnú katastrofu“ a cestu k „trvalej vojne“.

Zdôraznil, že konflikt sa musí skončiť okamžitým a trvalým prímerím.

Plán čelil kritike aj na nedeľňajšom mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. Zástupcovia piatich európskych krajín – Veľkej Británie, Dánska, Francúzska, Grécka a Slovinska – vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom krok Izraela odsúdili a vyzvali ho, aby rozhodnutie nerealizoval.

Izrael tieto výhrady odmietol s tým, že nejde o trvalú okupáciu, ale o „oslobodenie Gazy od brutálneho teroristického režimu“ militantného hnutia Hamas. Podľa izraelských predstaviteľov je zásah nevyhnutný pre bezpečnosť regiónu.

Na zasadnutí OSN USA tradične podporili Izrael, pričom neprejavili ochotu prijať výzvy na okamžité prímerie. Situácia tak zostáva napätá, keďže medzinárodné spoločenstvo sa nedokáže zhodnúť na jednotnom postupe.

Plán izraelskej armády sa podľa viacerých analytikov môže stať zdrojom dlhodobej nestability a zhoršiť už aj tak kritickú humanitárnu situáciu v Pásme Gazy, kde civilné obyvateľstvo čelí akútnemu nedostatku potravín, vody a zdravotnej pomoci.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.