Preskočiť na obsah
  |  

Nigéria obžalovala päticu mužov za krvavý útok na katolícky kostol v Owo

Nigerijskí prokurátori v pondelok obžalovali piatich mužov obvinených z krvavého útoku islamistických militantov na katolícky kostol v meste Owo v juhozápadnom štáte Ondo, pri ktorom v roku 2022 zahynulo najmenej 50 veriacich a viac než 100 ďalších utrpelo zranenia.

Všetci obvinení vyhlásili, že sú nevinní, a sudca nariadil ich ponechanie vo väzbe Štátnej bezpečnostnej služby (DSS).

Sudca Emeka Nwite odročil začiatok procesu na 19. augusta. Podľa súdnych dokumentov sa muži v roku 2021 údajne pridali k východoafrickej teroristickej skupine a plánovali útok pri verejnej škole v strednej Nigérii a pri mešite asi 30 kilometrov od Kostola sv. Františka v Owo.

Skupina Al Shabaab sa k júnovému útoku z roku 2022 neprihlásila a jej prítomnosť v Nigérii nebola potvrdená.

Úrady spočiatku obviňovali Islamský štát v provincii západná Afrika (ISWAP), ktorý spolu s Boko Haram vedie dlhodobé povstanie na severovýchode krajiny, no ani ISWAP zodpovednosť neprevzal.

(reuters, red)

  |  

Blanár chýba na Rade Únie, Korčok hovorí o odklone k Moskve

Na mimoriadnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí Európskej únie, ktoré sa koná v pondelok online, Slovensko zastupuje štátny tajomník Rastislav Chovanec namiesto ministra Juraja Blanára (Smer).

Hlavnými témami sú vojna na Ukrajine v kontexte plánovaného piatkového samitu prezidentov USA a Ruska na Aljaške a situácia v pásme Gazy po rozhodnutí Izraela rozšíriť vojenskú operáciu.

Absenciu Blanára ostro kritizoval opozičný politik Ivan Korčok (PS), ktorý tvrdí, že Blanár sa z medzinárodných rokovaní vytráca systematicky: "Dovolenkuje? Alebo má niečo dôležitejšie na práci, ako zastupovať Slovensko?"

"Kedy, ak nie teraz, má náš minister jasne povedať, že o našom susedovi sa nesmie rozhodovať bez neho? Toto je základný slovenský záujem," podotkol Korčok.

Ministrovu neúčasť označil za signál, že vláda sa odkláňa od európskych partnerov a približuje k Moskve.

(tasr, max)

  |  

Ruský generálmajor Putilov dostal osem a pol roka väzenia za úplatky

Ruský vojenský súd odsúdil generálmajora Denisa Putilova na osem a pol roka väzenia za prijímanie úplatkov pri štátnych zákazkách.

Trest si má odpykať v zariadení s prísnym režimom. Okrem toho ho zbavili hodnosti a po prepustení mu bude šesť rokov zakázané zastávať vysoké štátne funkcie. Obrana avizovala odvolanie.

Podľa prokuratúry v rokoch 2023 až 2024 ministerstvo obrany uzavrelo zmluvy v hodnote vyše 140 miliónov rubľov (1,19 milióna eur) so súkromným podnikateľom Chudinovom na opravu a servis vojenských vozidiel.

Putilov, ktorý dohody zastrešoval, mal od neho prijať úplatok desať miliónov rubľov (85 324 eur). Vyšetrovatelia tvrdia, že zmluvy neboli nikdy splnené, čo spôsobilo značné škody štátu.

Generála zadržali v septembri 2024, len štyri mesiace po tom, čo ho prezident Vladimir Putin povýšil.

Ide najmenej o ôsmeho vysokopostaveného dôstojníka odsúdeného v rámci rozsiahlej protikorupčnej kampane, ktorá od minulého roka zasiahla ruské vojenské vedenie po odvolaní ministra obrany Sergeja Šojgua.

(tasr, red)

  |  

Lipavský: Česko nevzdá podporu Ukrajine, varuje pred ústupkami Rusku

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský pricestoval na svoju šiestu návštevu Ukrajiny s odkazom, že Praha podporu Kyjevu v boji proti Rusku nevzdá.

Pripomenul, že Európa nesie hlavnú ťarchu vojenskej pomoci, a má preto nárok spolurozhodovať o budúcnosti konfliktu.

Lipavský chce počas návštevy podporiť zapojenie českých firiem do povojnovej obnovy a presadzovať integráciu Ukrajiny do EÚ a NATO. V Zborove si zároveň uctil československých legionárov.

V článku pre eurointegration.com zdôraznil, že nejde len o sporné územia, ale o stret demokratického Západu s imperiálnym režimom. Varoval, že Kyjev bráni podstatu európskej civilizácie.

Medzitým sa chystá stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina na Aljaške, čo vyvoláva obavy v Kyjeve aj Bruseli, že by mohlo dôjsť k dohode o trvalom odstúpení časti ukrajinského územia.

(tasr, lup)

  |  

Nemecko zvoláva lídrov EÚ a NATO, témou je tlak na Rusko pre Ukrajinu

Nemecko v stredu zvoláva virtuálne rokovanie európskych lídrov s cieľom prediskutovať, ako pritlačiť na Rusko, aby ukončilo vojnu na Ukrajine.

Stretnutie sa uskutoční ešte pred plánovaným spoločným hovorením s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, uviedol v pondelok vládny hovorca.

Na rokovaní sa má zúčastniť ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, predstavitelia EÚ a NATO, ako aj lídri Nemecka, Fínska, Francúzska, Británie, Talianska a Poľska, dodal hovorca.

Tento blok rozhovorov predchádza plánovanému piatkovému stretnutiu Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške, kde majú rokovať o ukončení vojny na Ukrajine.

Trump uviedol, že strany konfliktu sú blízko dohody, ktorá by mohla vyriešiť tri a pol roka trvajúci konflikt.

(reuters, red)

  |  

SHMÚ: Západ Slovenska bez sucha, časti juhu trápia extrémne suchá

Západné Slovensko je momentálne bez rizika sucha alebo zaznamenáva len jeho začiatok. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sa mierne až výrazné sucho v povrchovej vrstve vyskytuje lokálne na strednom a východnom Slovensku, pričom v hlbších vrstvách pretrváva výrazné až extrémne sucho najmä v južnej polovici krajiny.

Odborníci uvádzajú, že v Above, na Zemplíne, v Košickej kotline a Banskobystrickom kraji je intenzita sucha miestami až výnimočná.

V povrchovej vrstve klesá nasýtenie pôdy pod desať percent lokálne v Above a na Gemeri, na väčšine územia sa pohybuje okolo 50 percent. V hlbších vrstvách je situácia nepriaznivá – nasýtenie pod desať percent je lokálne v Cerovej vrchovine, Above a na Zemplíne, pričom 84 percent územia má nasýtenie pod 50 percent.

Deficit pôdnej vlahy dosahuje -40 až -80 milimetrov v Above, na Horehroní, Spiši, Orave a Hornom Zemplíne. Naopak, západ krajiny má miestami nadbytok vlahy, najmä Záhorie. Zrážky minulý týždeň padli najviac na Gemeri, Hornom Zemplíne a Horehroní (20 – 30 mm).

(tasr, red)