Preskočiť na obsah
  |  

Bratislavské letisko v júli prelomilo rekord cestujúcich aj nákladnej prepravy

Letisko M. R. Štefánika v Bratislave zaznamenalo v júli historický rekord – odbavilo 358 898 cestujúcich, čo je najviac za jediný mesiac od jeho vzniku.

Prekonalo tak hranicu 350-tisíc pasažierov, ktorá doteraz nebola prekonaná.

Generálny riaditeľ Dušan Novota pripomenul, že rekordné čísla padali aj v máji a júni, no júlový výsledok je absolútnou špičkou. Najobľúbenejšími destináciami bola turecká Antalya, Londýn, Burgas, Larnaka a egyptská Hurgada.

V priebehu mesiaca letisko zaznamenalo 3 391 letov a 50-percentný medziročný nárast leteckej nákladnej dopravy na 1 568 ton.

Doterajší rekord pochádzal z júla 2018, keď sa odbavilo 349 720 cestujúcich. Od začiatku roka do konca júla letisko vybavilo vyše 1,23 milióna pasažierov, čo je o 16 percent viac než vlani.

Počet vzletov a pristátí dosiahol 16 290 a preprava carga medziročne stúpla o 65 percent na 10 729 ton.

(tasr)

  |  

Spor o Národný futbalový štadión prevzal rezort Huliaka, ústupky odmieta

Ministerstvo cestovného ruchu prevzalo od Úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy agendu sporu so spoločnosťou Národný futbalový štadión (NFŠ).

Minister Rudolf Huliak (nom. Smeru) odmieta, aby štát prišiel o peniaze aj o štadión. Nesúhlasí, aby spor riešili právnici podpredsedu vlády Petra Kmeca (Hlas).

Úrad podpredsedu vlády tvrdí, že kompetenciu právneho zastupovania prevzal už v roku 2020 a nechal vypracovať nezávislú analýzu i znalecký posudok vzhľadom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ.

Navrhoval mimosúdne rokovania na zníženie finančných rizík pre Slovensko, no koaličná zhoda na takomto postupe zatiaľ neexistuje.

Medzi štátom a NFŠ sú živé štyri súdne spory. V jednom z nich štát žiada vrátenie dotácie 27,2 milióna eur.

Výstavba NFŠ na Tehelnom poli začala v roku 2016 na základe memoranda z roku 2013 bez súťaže. Štát sa zaviazal dostavať a odkúpiť nekomerčnú časť štadióna i poskytnúť dotáciu.

V roku 2020 však vláda od kúpy ustúpila a žiada vrátenie dotácie. NFŠ požaduje zmluvnú pokutu a náhradu škôd.

(tasr, max)

  |  

Šaško tender na záchranky zrušil, odvolal sa na výsledky prvých analýz

Tender na záchranky bude zákonným spôsobom zrušený. Potvrdil to minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas).

Tvrdí, že podľa prvých výsledkov analýz, o ktoré požiadal minulý týždeň Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR, existovala právna neistota, ktorá mohla umožniť rozdielny výklad zákonnej úpravy prebiehajúceho tendra.

Zároveň tak podľa neho mohla byť ohrozená transparentnosť celého procesu.

Medzičasom na pozícii riaditeľa operačného strediska záchraniek rezignoval riaditeľ Marián Povolný.

Do veci zasiahol aj generálny prokurátor, ktorý nariadil tender prešetriť pre možné spáchanie trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Kritizovala ho opozícia aj koaličná SNS, jeho nesúlad s právom Európskej únie vyslovil i Úrad pre verejné obstarávanie.

Prezident Peter Pellegrini požiadal šéfa rezortu zdravotníctva, aby pri súťaži dodržal zákon. Premiér Robert Fico (Smer) súhlasí s vyhlásením nového tendra.

(tasr, max)

  |  

Nigéria obžalovala päticu mužov za krvavý útok na katolícky kostol v Owo

Nigerijskí prokurátori v pondelok obžalovali piatich mužov obvinených z krvavého útoku islamistických militantov na katolícky kostol v meste Owo v juhozápadnom štáte Ondo, pri ktorom v roku 2022 zahynulo najmenej 50 veriacich a viac než 100 ďalších utrpelo zranenia.

Všetci obvinení vyhlásili, že sú nevinní, a sudca nariadil ich ponechanie vo väzbe Štátnej bezpečnostnej služby (DSS).

Sudca Emeka Nwite odročil začiatok procesu na 19. augusta. Podľa súdnych dokumentov sa muži v roku 2021 údajne pridali k východoafrickej teroristickej skupine a plánovali útok pri verejnej škole v strednej Nigérii a pri mešite asi 30 kilometrov od Kostola sv. Františka v Owo.

Skupina Al Shabaab sa k júnovému útoku z roku 2022 neprihlásila a jej prítomnosť v Nigérii nebola potvrdená.

Úrady spočiatku obviňovali Islamský štát v provincii západná Afrika (ISWAP), ktorý spolu s Boko Haram vedie dlhodobé povstanie na severovýchode krajiny, no ani ISWAP zodpovednosť neprevzal.

(reuters, red)

  |  

Blanár chýba na Rade Únie, Korčok hovorí o odklone k Moskve

Na mimoriadnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí Európskej únie, ktoré sa koná v pondelok online, Slovensko zastupuje štátny tajomník Rastislav Chovanec namiesto ministra Juraja Blanára (Smer).

Hlavnými témami sú vojna na Ukrajine v kontexte plánovaného piatkového samitu prezidentov USA a Ruska na Aljaške a situácia v pásme Gazy po rozhodnutí Izraela rozšíriť vojenskú operáciu.

Absenciu Blanára ostro kritizoval opozičný politik Ivan Korčok (PS), ktorý tvrdí, že Blanár sa z medzinárodných rokovaní vytráca systematicky: "Dovolenkuje? Alebo má niečo dôležitejšie na práci, ako zastupovať Slovensko?"

"Kedy, ak nie teraz, má náš minister jasne povedať, že o našom susedovi sa nesmie rozhodovať bez neho? Toto je základný slovenský záujem," podotkol Korčok.

Ministrovu neúčasť označil za signál, že vláda sa odkláňa od európskych partnerov a približuje k Moskve.

(tasr, max)

  |  

Ruský generálmajor Putilov dostal osem a pol roka väzenia za úplatky

Ruský vojenský súd odsúdil generálmajora Denisa Putilova na osem a pol roka väzenia za prijímanie úplatkov pri štátnych zákazkách.

Trest si má odpykať v zariadení s prísnym režimom. Okrem toho ho zbavili hodnosti a po prepustení mu bude šesť rokov zakázané zastávať vysoké štátne funkcie. Obrana avizovala odvolanie.

Podľa prokuratúry v rokoch 2023 až 2024 ministerstvo obrany uzavrelo zmluvy v hodnote vyše 140 miliónov rubľov (1,19 milióna eur) so súkromným podnikateľom Chudinovom na opravu a servis vojenských vozidiel.

Putilov, ktorý dohody zastrešoval, mal od neho prijať úplatok desať miliónov rubľov (85 324 eur). Vyšetrovatelia tvrdia, že zmluvy neboli nikdy splnené, čo spôsobilo značné škody štátu.

Generála zadržali v septembri 2024, len štyri mesiace po tom, čo ho prezident Vladimir Putin povýšil.

Ide najmenej o ôsmeho vysokopostaveného dôstojníka odsúdeného v rámci rozsiahlej protikorupčnej kampane, ktorá od minulého roka zasiahla ruské vojenské vedenie po odvolaní ministra obrany Sergeja Šojgua.

(tasr, red)