Občanov rozdeľuje politika
Fico ozrejmil, že ako predseda vlády pozná detaily incidentu. „Informácia potvrdzuje, že občania Srbska slovenskej národnosti sú podobne ako aj iní občania Srbska politicky rozdelení do viacerých táborov,“ skonštatoval.
Dodal, že rozdielne pohľady na vládnu a opozičnú politiku v Srbsku vytvárajú priestor na politické konflikty rôzneho rozsahu a intenzity. "Nemusíme chodiť ďaleko po príklady, pretože obdobná situácia je aj na Slovensku," doplnil premiér.
Opozičné PS a SaS kritizujú slovenskú vládu pre nečinnosť v prípade víkendového incidentu na Slovenských národných slávnostiach v srbskom meste Báčsky Petrovec vo Vojvodine. SaS žiada, aby vláda okamžite konala a predvolala si srbského veľvyslanca, ktorý by mal vysvetliť všetky okolnosti a tiež to, ako prebieha vyšetrovanie.
Hodnotná kultúra našich krajanov v Báčskom Petrovci ako opozično-koaličné bojisko
Na situáciu reagoval aj šéf slovenskej diplomacie. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár uviedol, že slovenská diplomacia ani Zastupiteľský úrad SR v Belehrade nebudú komentovať či zasahovať do vnútropolitickej situácie v Srbsku.
Víkendové kultúrne podujatie v Báčskom Petrovci podľa neho podnietilo pokusy o politizáciu prostredníctvom zverejňovania fotografií z protivládnych protestov. Podľa ministra tieto aktivity neboli súčasťou oficiálneho programu slávností a neboli ani povolené políciou.
Blanár kritizoval Ivana Korčoka (PS), ktorý na tlačovej konferencii vyjadril nespokojnosť s tým, že Slovensko nepodporilo osoby, ktoré chceli tieto fotografie zverejniť.
Minister zdôraznil, že ide o prejav politizácie zo strany progresívne orientovaných kruhov, ktorá presahuje hranice Slovenska, a že Korčok sa v snahe zaujať rozhodol podporiť protest odporujúci cieľom organizátorov apolitického kultúrneho podujatia.
„Hodnotná kultúrna tradícia našich krajanov z Báčskeho Petrovca bola takto zneužitá na vytvorenie opozično-koaličného sporu, ktorý nemá nič spoločné ani so Slovákmi, ani s charakterom samotných slávností. Slúži len na vyhrocovanie vnútropolitickej konfrontácie,“ skonštatoval.
Zároveň odmietol tvrdenia, že by ministerstvo alebo veľvyslanectvo podujatie ignorovali. Podľa jeho slov rezort diplomacie aj slovenské veľvyslanectvo v Belehrade situáciu pozorne sledujú a sú v priebežnom kontakte s predstaviteľmi slovenských krajanských organizácií v Srbsku.
Významnú úlohu zohrali študenti
Protestné hnutie v Srbsku je dlhodobým javom, ktorý sa začal ešte koncom roka 2024 po sérii udalostí vrátane tragického zrútenia stanice v Novom Sade. Táto udalosť vyvolala masové protivládne demonštrácie, v ktorých zohrali výraznú úlohu aj študenti.
Protesty postupne prerástli do širšieho hnutia namiereného proti vláde prezidenta Vučića a jeho Srbskej pokrokovej strany. V priebehu mesiacov dochádzalo k blokádam ulíc, zrážkam s políciou a opakovaným zásahom bezpečnostných zložiek, pričom mnohých demonštrantov zadržali.
Slovenská menšina v Srbsku sa do tohto diania zapojila najmä prostredníctvom kultúrnych podujatí a občianskych aktivít, ktoré sa niekedy stávali platformou na vyjadrenie kritiky vlády. Už v máji 2025 došlo v Báčskom Petrovci k fyzickému konfliktu počas volieb predsedu Matice slovenskej.
Tento incident bol prejavom politického rozdelenia v rámci slovenskej komunity, kde sa časť občanov stotožňuje s opozíciou a časť podporuje vládnu politiku Srbska.
Udalosti z augusta 2025, teda útok na výstavu fotografií dokumentujúcich študentské protesty, zapadajú do tohto kontextu. Konflikty medzi podporovateľmi a odporcami vlády tak neprebiehajú len na celoštátnej úrovni, ale prenikajú aj do menšinových komunít.
Báčsky Petrovec sa pritom stal opakovaným dejiskom stretov, ktoré odrážajú celkovú polarizáciu srbskej spoločnosti.
(tasr, pm)
