Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kríza v Gaze dosiahla „nepredstaviteľnú úroveň“, Západ tlačí na Izrael

Humanitárna kríza v Pásme Gazy podľa 24 krajín, vrátane Británie, Kanady, Austrálie a viacerých európskych spojencov, dosiahla „nepredstaviteľnú úroveň“.

Ministri zahraničných vecí v spoločnom vyhlásení upozornili, že „pred našimi očami sa rozvíja hladomor“ a vyzvali Izrael na okamžité otvorenie neobmedzeného prístupu humanitárnej pomoci.

Žiadajú, aby izraelská vláda povolila všetky dodávky medzinárodných mimovládnych organizácií a odstránila prekážky pre kľúčových humanitárnych aktérov.

Podľa vyhlásenia treba využiť všetky prechody a trasy na „zaplavenie“ Gazy potravinami, výživovými doplnkami, prístreškami, palivom, čistou vodou, liekmi a zdravotníckym materiálom.

Izrael odmieta zodpovednosť za šíriaci sa hlad a tvrdí, že pomoc kradnú militanti Hamasu, čo Hamas popiera.

Pod tlakom medzinárodnej kritiky Izrael koncom minulého mesiaca oznámil kroky na zvýšenie dodávok – vrátane dočasného zastavenia bojov počas dňa a vytvorenia chránených trás pre konvoje. Západné štáty však tvrdia, že objem pomoci je stále nedostatočný.

Pod vyhlásenie sa podpísali aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová a dvaja členovia Európskej komisie. Niektoré krajiny EÚ, vrátane Nemecka a Maďarska, sa k nemu nepridali.

(reuters, red)

Minúta  |  

Prechodná vláda Sýrie chce návrat ruských hliadok na juh krajiny

Prechodná vláda Sýrie, vedená prezidentom Ahmedom al-Šaraom, prejavila záujem, aby sa ruská vojenská polícia vrátila k hliadkovaniu v južných provinciách krajiny, ako to bolo pred pádom režimu Bašára al-Asada 8. decembra 2024.

O tomto záujme informoval ruský denník Kommersant.

O zámere obnoviť ruskú prítomnosť sa začalo diskutovať krátko po návšteve sýrskeho ministra zahraničných vecí Assada al-Šaibaniho v Moskve koncom júla.

O niekoľko dní neskôr boli ruské hliadky spozorované pri meste Kámišlí na severovýchode Sýrie – prvýkrát od pádu Asadovho režimu.

Rusko si aj po zmene moci v Damasku udržalo námorné logistické centrum v provincii Tartús, leteckú základňu Hmeimím v Latákii a vojenské letisko v Kámišlí.

Podľa expertov ruské hliadky v južnej Sýrii v minulosti vyhovovali aj Izraelu, keďže mali brániť rozmiesťovaniu proiránskych skupín, hoci táto úloha bola zložitá pre nejasné definovanie týchto síl.

Izrael je dnes podľa Kommersantu hlavnou vonkajšou silou v južnej Sýrii a presadzuje demilitarizáciu územia až po predmestia Damasku.

Podľa izraelských zdrojov bude postoj vlády v Izraeli k návratu ruských hliadok závisieť od dohôd medzi Moskvou, Izraelom a novou sýrskou vládou.

(sie)

Minúta  |  

EÚ nevie, kedy USA znížia clá na autá, dohoda z júla sa zatiaľ hýbe pomaly

Európska únia zatiaľ nevie povedať, kedy s USA vydá spoločné vyhlásenie o clách, ani kedy Biely dom zníži dovozné clá na európske autá.

Rámcovú obchodnú dohodu obe strany uzavreli koncom júla, no zatiaľ nadobudlo účinnosť iba 15-percentné základné clo na európsky export, platné od minulého týždňa.

Podľa dohody má Washington znížiť clo na autá a súčiastky z EÚ z 27,5 percent na 15 percent. Očakávajú sa aj ďalšie výnimky, napríklad strop 15 percent na clá na lieky a polovodiče, aj keby po vyšetrovaní vzrástli.

EÚ a USA zároveň stále finalizujú zoznam produktov, na ktoré sa budú vzťahovať nulové clá, napríklad na lietadlá, a pripravujú zníženie ciel na iné tovary. Na jeseň sa majú otvoriť rokovania o sadzbách na liehoviny a víno.

Na oceľ a hliník z EÚ naďalej platia 50-percentné clá, kým sa nezavedie kvótový systém a „kovová aliancia“ na ich zníženie. Medzitým sú európske huty pod tlakom, keďže americké clá vyvolali zvýšený vývoz ich hlavného vstupu – šrotu – do USA.

(reuters, red)

Minúta  |  

Svedok Suchobu v kauze Mýtnik pred súdom spochybnil znalecký posudok

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici v utorok pokračovalo pojednávanie v kauze Mýtnik s podnikateľom Michalom Suchobom.

Kauza sa týka podozrení z predražených IT tendrov na finančnej správe, z ktorých mala profitovať jeho firma Allexis.

V rámci obhajoby vypovedal informatik a bývalý predseda predstavenstva spoločnosti, ktorá pôsobila ako subdodávateľ Allexisu.

Svedok ozrejmil, že ceny za dodané plnenia boli primerané trhovým podmienkam a zodpovedali rozsahu prác.

Tým spochybnil závery znaleckého posudku z prípravného konania. "Ten je neprípustným dôkazom, pretože za posudok bola znaleckému ústavu Žilinskej univerzity uložená pokuta ministerstvom spravodlivosti za správny delikt," skonštatoval obhajca obžalovaného Michal Bouška.

Jeho klient čelí obžalobe z pokračovacieho zločinu machinácií pri verejnom obstarávaní, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Tvrdí, že je stíhaný nedôvodne.

Pojednávanie bude pokračovať v stredu čítaním listinných dôkazov. V procese sa ešte očakáva výpoveď aj guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra, ktorý bol vtedy ministrom financií.

(tasr, max)

Minúta  |  

Opozičný poslanec Hadházy zverejnil fotografie údajného Orbánovho sídla

V Maďarsku vypukla nová kauza po tom, čo nezávislý poslanec Ákos Hadházy zverejnil fotografie nedokončeného sídla premiéra Viktora Orbána v Hatvanpuszta.

Zábery ukazujú luxusné prvky ako palmovú záhradu, súkromnú zoologickú záhradu, podzemný tehlový tunel či vykurovanú dlažbu v parku.

Orbán tvrdí, že ide o farmu jeho otca, stále vo výstavbe, no podľa Hadházyho ide o luxusný barokový kaštieľ s knižnicou, kaplnkou, promenádou, solárnou elektrárňou a fontánami.

Hadházy uviedol, že pracovníkom na stavbe sa zabavujú mobilné telefóny a čelia hrozbám. Počas organizovanej prehliadky si tisíce ľudí prišli pozrieť prísne strážený areál a exotické zvieratá vrátane zebier či antilop.

Opozičný líder Péter Magyar sľúbil, že v prípade volebného víťazstva dá vyšetrovať majetok všetkých bývalých vládnych predstaviteľov, vrátane Orbánovej rodiny.

(pravda.ua, red)

Minúta  |  

EÚ chystá zákaz výrobkov z odlesnených oblastí, hrozí zdraženie

Európska únia pripravuje výrazné opatrenie, ktoré môže spotrebiteľom a podnikom priniesť citeľný cenový šok.

Ako upozornil nemecký denník Bild, od 30. decembra 2025 začne platiť nové nariadenie EÚ o výrobkoch bez odlesňovania.

Zakáže dovoz potravín a produktov – napríklad kávy, kakaa, palmového oleja, sóje, hovädzieho mäsa, dreva či kaučuku – ak pochádzajú z oblastí, kde po 31. decembri 2020 došlo k odlesneniu.

Opatrenie sa nebude týkať len surovín, ale aj spracovaných výrobkov – od čokolád a kožených doplnkov až po drevotrieskové dosky.

Firmy budú musieť presne doložiť pôvod surovín, dokonca pomocou GPS súradníc. Bez týchto údajov im hrozia vysoké pokuty, zákaz dovozu či zabavenie tovaru.

Podľa ekonóma z Commerzbanky je najväčším problémom pre podniky rozsiahla byrokracia. Nemecké maloobchodné siete EDEKA a REWE varujú, že administratívne bremeno môže výrazne zvýšiť ceny.

Medzinárodná certifikačná organizácia Fairtrade, ktorá podporuje spravodlivý obchod s výrobcami v rozvojových krajinách, upozorňuje, že nové normy môžu narušiť dodávateľské reťazce a pôsobiť ako „neo-koloniálny“ tlak na tamojších producentov.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.