Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump chce viac raketových štartov, uvoľní pravidlá pre vesmírny priemysel

Donald Trump podpísal výkonné nariadenie na zjednodušenie federálnych pravidiel pre komerčné štarty rakiet v USA s cieľom výrazne zvýšiť ich počet do roku 2030. Tento krok má podporiť konkurenčný trh a posilniť americkú pozíciu vo vesmíre.

Nové pravidlá by mohli najviac prospieť spoločnosti Elona Muska SpaceX, ktorá už teraz dominuje globálnemu trhu – v roku 2024 uskutočnila viac ako 130 štartov, hoci nie všetky bez problémov.

Trumpov plán zahŕňa aj urýchlenie alebo odstránenie posudzovania environmentálnych vplyvov, čo vyvolalo ostrú kritiku ochranárov, ktorí varujú pred poškodením chránených druhov.

Musk, ktorý dlhodobo presadzuje dereguláciu vesmírneho priemyslu, bol donedávna Trumpovým poradcom, no po májovom odchode z funkcie sa dvojica v júni dostala do konfliktu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

BBC: Severokórejčania pracujú v Rusku ako otroci, väčšina zárobku ide štátu

Do Ruska prichádzajú tisíce mužov zo Severnej Kórey, aby zaplnili nedostatok pracovnej sily po začiatku vojny na Ukrajine. Podľa BBC väčšina pracuje v stavebníctve, ďalší v odevných továrňach a IT centrách.

Pracovný režim trvá aj 18 hodín denne, voľno majú približne dva dni v roku. Robotníci sú údajne ubytovaní v kontajneroch alebo nedokončených budovách, často bez primeraného osvetlenia a ochranného vybavenia. Ich pohyb kontrolujú severokórejskí bezpečnostní agenti.

Väčšina zárobku smeruje priamo do štátneho rozpočtu v Pchjongjangu, na osobné použitie zostáva pracujúcim sto až dvesto dolárov mesačne, vyplatených až po návrate domov.

V roku 2024 vstúpilo do Ruska viac ako 13-tisíc Severokórejčanov, čo je 12-násobný nárast oproti predchádzajúcemu roku. Očakáva sa, že tento rok ich počet presiahne 50-tisíc.

Nasadenie tejto pracovnej sily je v rozpore so sankciami OSN z roku 2019, ktoré zakazujú zamestnávanie občanov Severnej Kórey v zahraničí. Údaje naznačujú, že časť pracovníkov môže byť presunutá aj do oblastí zasiahnutých bojmi na Ukrajine.

(lup)

Minúta  |  

Trump chce Putinovi ponúknuť za mier nerasty a ropu, píše Telegraph

Prezident USA Donald Trump plánuje na piatkovom samite v aljašskom Anchorage predstaviť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi ponuku, ktorá by mohla zásadne ovplyvniť priebeh vojny na Ukrajine.

Podľa denníka Telegraph chce americký prezident motivovať Moskvu sériou ekonomických stimulov, v centre ktorých sú nerasty vzácnych zemín.

Putin by získal prístup nielen k lítiu a ďalším strategickým surovinám z okupovaných častí Ukrajiny, ale aj k prírodným bohatstvám Aljašky, ako je ropa (odhadom 13 percent svetovej ropy) a plyn v Beringovom prielive.

Ukrajina vlastní približne 10 percent svetových zásob lítia – kovu kľúčového pre výrobu batérií –, pričom dve najväčšie ložiská sú v súčasnosti pod kontrolou ruských síl. Washington už v máji podpísal s Kyjevom dohodu o využívaní týchto zdrojov, no ich ťažba by sa podľa návrhu mohla urýchliť spoluprácou s Ruskom.

Ďalšie stimuly zahŕňajú zrušenie sankcií voči ruskému leteckému sektoru, čo by otvorilo cestu k obnoveniu exportu amerických náhradných dielov.

Trump chce po prvom rokovaní zorganizovať aj trojstranné stretnutie s Volodymyrom Zelenským. Európski lídri oceňujú snahu o mier, no varujú pred dojmom, že ide o ústupky Rusku.

(lup)

Minúta  |  

Srbsko zachvátili násilné potýčky medzi odporcami a stúpencami vlády

Srbsko zažíva ďalšiu vlnu napätia po stredajších potýčkach medzi odporcami a stúpencami vlády. Najvážnejšie incidenty sa odohrali v Novom Sade, kde bolo podľa prezidenta Aleksandara Vučića zranených 64 civilistov a päť vojenských policajtov.

Protesty trvajú už deväť mesiacov a vypukli po tragédii na železničnej stanici, ktorá si vyžiadala 16 obetí. Mnohí Srbi ju spájajú s korupciou a zanedbaním bezpečnosti.

Vučić označil demonštrantov za „gangsterov“ a avizoval ich vytlačenie z miest, aby zabránil „občianskej vojne“. K násilným stretom došlo v niekoľkých mestách, pričom v Novom Sade prívrženci vládnej SNS útočili svetlicami a petardami na demonštrantov.

Protesty boli reakciou na incidenty z predchádzajúceho dňa vo Vrbase a ďalších lokalitách, kde údajne vláde naklonení ľudia napadli aktivistov. Opozícia požaduje predčasné parlamentné voľby a odvolanie ministra vnútra Ivicu Dačića.

(tasr, lup)

Minúta  |  

OSN: Civilné obete na Ukrajine dosiahli v júli rekord za posledné tri roky

Počet civilných obetí na Ukrajine v júli dosiahol najvyššiu úroveň od mája 2022, uvádza Misia OSN na monitorovanie ľudských práv.

Zomrelo 286 ľudí, ďalších 1 388 bolo zranených, pričom výrazný nárast zaznamenali v oblastiach kontrolovaných Kyjevom pozdĺž frontovej línie.

Podľa organizácie to odráža intenzívne snahy ruských síl o postup. Takmer 40 percent obetí spôsobili útoky raketami a dronmi. Najtragickejší bol 31. júl, keď zásah do budovy v Kyjeve pripravil o život 31 ľudí vrátane piatich detí.

Od začiatku invázie prišlo o život najmenej 13 883 civilistov a viac než 35-tisíc utrpelo zranenia. Počet obetí v roku 2025 rastie, za prvých sedem mesiacov je o 48 percent vyšší než vlani.

Vedúca Misie OSN Danielle Bellová varovala, že civilisti sú v neustálom ohrození, bez ohľadu na vzdialenosť od frontu.

Správa prichádza tesne pred samitom Trumpa a Putina na Aljaške, kde sa má diskutovať o mierovom riešení vojny.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Odvolací súd povolil Trumpovi pokračovať v škrtoch zahraničnej pomoci

Americký federálny odvolací súd rozhodol, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa môže pokračovať v miliardových škrtoch v zahraničnej pomoci, čím zrušil rozhodnutie nižšieho súdu.

Ten predtým nariadil obnoviť financovanie programov humanitárnej pomoci, ktoré ešte za vlády Joea Bidena schválil Kongres.

Sudkyňa Karen Hendersonová uviedla, že žalobu podali príjemcovia grantov bez právnej spôsobilosti, preto pôvodný verdikt neobstál.

Po nástupe do funkcie Trump zmrazil miliardy dolárov určených na medzinárodnú pomoc a začal obmedzovať činnosť Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj, ktorá pôsobí v približne 120 krajinách a je kľúčovým nástrojom USA na distribúciu humanitárnej podpory.

Verdikt odvolacieho súdu tak otvára cestu k ďalšiemu obmedzovaniu týchto programov aj napriek tomu, že nižší súd pod vedením sudcu Amira Aliho sa ich snažil zachrániť zákazom pozastavenia financovania na rok 2024.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.