Preskočiť na obsah
  |  

Meta: Rusko chce umlčať WhatsApp, bráni sa proti zásahom do súkromia

WhatsApp obvinil Rusko zo snahy blokovať jeho služby, pričom ako dôvod uviedol odpor vlády voči šifrovanej komunikácii. Podľa aplikácie, ktorú vlastní americká spoločnosť Meta, ide o útok na právo ľudí bezpečne si vymieňať správy.

Ruské úrady už začali obmedzovať niektoré hovory cez WhatsApp a Telegram a tvrdia, že zahraničné platformy odmietajú poskytovať údaje potrebné pri vyšetrovaní podvodov či terorizmu.

WhatsApp vo vyhlásení zdôraznil, že jeho služby sú šifrované „end-to-end“ a odolávajú tlakom na porušenie súkromia.

Aplikácia tvrdí, že práve táto neústupnosť je dôvodom, prečo sa ju Moskva snaží zablokovať pre viac ako 100 miliónov ruských používateľov.

Zároveň prisľúbila, že bude pokračovať v úsilí zabezpečiť dostupnosť šifrovanej komunikácie pre ľudí na celom svete vrátane Ruska aj napriek rastúcemu napätiu medzi technologickými firmami a ruskými úradmi.

(reuters, lup)

  |  

Pre stretnutie Trumpa a Putina USA krátkodobo zrušili časť ruských sankcií

Americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív dočasne uvoľnil niektoré sankcie voči ruským predstaviteľom, aby umožnil ich účasť na piatkovom samite medzi prezidentom USA Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

Opatrenie platné do 20. augusta má uľahčiť logistiku a prípravy na rokovania, ktoré sa uskutočnia na najväčšej vojenskej základni Elmendorf-Richardson v Anchorage.

Hovorca ministerstva financií uviedol, že väčšina sankcionovaných Rusov už disponovala cestovnými povoleniami z minulosti.

Washington v posledných rokoch uvalil na ruských predstaviteľov a firmy rozsiahle sankcie, predovšetkým v reakcii na ruskú agresiu proti Ukrajine. Tieto opatrenia by inak mohli skomplikovať prítomnosť ruských vyjednávačov na samite.

Podľa CNN ide o mimoriadny krok, ktorý zdôrazňuje politický význam stretnutia. Samit sa odohrá v prostredí prísne kontrolovaného vojenského areálu, kde žije asi desať percent populácie Anchorage.

(tasr, lup)

  |  

Moskva tvrdí, že zničila ukrajinské továrne na rakety aj systémy Patriot

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že jeho sily počas júla zasiahli viacero ukrajinských priemyselných objektov spojených s výrobou rakiet, zbraní a raketového paliva.

Útoky uskutočnené raketami a dronmi podľa Moskvy zničili aj niekoľko západných systémov protivzdušnej obrany – vrátane odpaľovacích zariadení Patriot a radarov v Dnepropetrovskej a Sumskej oblasti.

Tieto systémy boli údajne nasadené na ochranu strategických závodov.

Ruské ministerstvo tvrdí, že cieľom Kyjeva bolo v spolupráci so západnými partnermi spustiť výrobu rakiet schopných zasiahnuť ciele hlboko na území Ruska, no tento plán bol podľa Moskvy zmarený.

(tasr, lup)

  |  

Trump chce viac raketových štartov, uvoľní pravidlá pre vesmírny priemysel

Donald Trump podpísal výkonné nariadenie na zjednodušenie federálnych pravidiel pre komerčné štarty rakiet v USA s cieľom výrazne zvýšiť ich počet do roku 2030. Tento krok má podporiť konkurenčný trh a posilniť americkú pozíciu vo vesmíre.

Nové pravidlá by mohli najviac prospieť spoločnosti Elona Muska SpaceX, ktorá už teraz dominuje globálnemu trhu – v roku 2024 uskutočnila viac ako 130 štartov, hoci nie všetky bez problémov.

Trumpov plán zahŕňa aj urýchlenie alebo odstránenie posudzovania environmentálnych vplyvov, čo vyvolalo ostrú kritiku ochranárov, ktorí varujú pred poškodením chránených druhov.

Musk, ktorý dlhodobo presadzuje dereguláciu vesmírneho priemyslu, bol donedávna Trumpovým poradcom, no po májovom odchode z funkcie sa dvojica v júni dostala do konfliktu.

(tasr, lup)

  |  

BBC: Severokórejčania pracujú v Rusku ako otroci, väčšina zárobku ide štátu

Do Ruska prichádzajú tisíce mužov zo Severnej Kórey, aby zaplnili nedostatok pracovnej sily po začiatku vojny na Ukrajine. Podľa BBC väčšina pracuje v stavebníctve, ďalší v odevných továrňach a IT centrách.

Pracovný režim trvá aj 18 hodín denne, voľno majú približne dva dni v roku. Robotníci sú údajne ubytovaní v kontajneroch alebo nedokončených budovách, často bez primeraného osvetlenia a ochranného vybavenia. Ich pohyb kontrolujú severokórejskí bezpečnostní agenti.

Väčšina zárobku smeruje priamo do štátneho rozpočtu v Pchjongjangu, na osobné použitie zostáva pracujúcim sto až dvesto dolárov mesačne, vyplatených až po návrate domov.

V roku 2024 vstúpilo do Ruska viac ako 13-tisíc Severokórejčanov, čo je 12-násobný nárast oproti predchádzajúcemu roku. Očakáva sa, že tento rok ich počet presiahne 50-tisíc.

Nasadenie tejto pracovnej sily je v rozpore so sankciami OSN z roku 2019, ktoré zakazujú zamestnávanie občanov Severnej Kórey v zahraničí. Údaje naznačujú, že časť pracovníkov môže byť presunutá aj do oblastí zasiahnutých bojmi na Ukrajine.

(lup)

  |  

Trump chce Putinovi ponúknuť za mier nerasty a ropu, píše Telegraph

Prezident USA Donald Trump plánuje na piatkovom samite v aljašskom Anchorage predstaviť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi ponuku, ktorá by mohla zásadne ovplyvniť priebeh vojny na Ukrajine.

Podľa denníka Telegraph chce americký prezident motivovať Moskvu sériou ekonomických stimulov, v centre ktorých sú nerasty vzácnych zemín.

Putin by získal prístup nielen k lítiu a ďalším strategickým surovinám z okupovaných častí Ukrajiny, ale aj k prírodným bohatstvám Aljašky, ako je ropa (odhadom 13 percent svetovej ropy) a plyn v Beringovom prielive.

Ukrajina vlastní približne 10 percent svetových zásob lítia – kovu kľúčového pre výrobu batérií –, pričom dve najväčšie ložiská sú v súčasnosti pod kontrolou ruských síl. Washington už v máji podpísal s Kyjevom dohodu o využívaní týchto zdrojov, no ich ťažba by sa podľa návrhu mohla urýchliť spoluprácou s Ruskom.

Ďalšie stimuly zahŕňajú zrušenie sankcií voči ruskému leteckému sektoru, čo by otvorilo cestu k obnoveniu exportu amerických náhradných dielov.

Trump chce po prvom rokovaní zorganizovať aj trojstranné stretnutie s Volodymyrom Zelenským. Európski lídri oceňujú snahu o mier, no varujú pred dojmom, že ide o ústupky Rusku.

(lup)