Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tomáš: Na obnovu hradov šlo už 11 miliónov, prácu našli stovky ľudí

Na obnovu 31 slovenských hradov vyčlenilo ministerstvo práce za posledné dva roky 11,5 milióna eur z eurofondov, pričom už bolo vyčerpaných 11 miliónov.

Šéf rezortu Erik Tomáš (Hlas) zároveň oznámil, že s projektmi ako „Ľudia a hrady“ plánuje pokračovať aj budúci rok.

Rekonštrukcie zamestnávajú 450 dlhodobo nezamestnaných, z toho 60 percent tvorí rómske obyvateľstvo. Mzdy pracovníkov financuje rezort zo zdrojov EÚ, pričom výška príspevku sa pohybuje od 1 100 do 2 000 eur.

Projekt, ktorý pôvodne odštartoval v roku 2011 Daniel Krajcer, dnes jeho poradca, výrazne prispel k oživeniu hradov – mnohé sú opäť centrami návštev a kultúrnych podujatí. Minister Tomáš tvrdí, že návštevnosť stúpla až desaťnásobne.

Minister cestovného ruchu Rudolf Huliak vyzdvihol spoluprácu rezortov a oznámil možnosť čerpať až 500-tisíc eur na infraštruktúru hradov. Podporené budú chodníky, lavičky, osvetlenie či značenie.

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško ocenil, že projekt dal prácu mnohým Rómom a zároveň pomáha rozvoju cestovného ruchu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Blanár obvinil PS z miešania sa do vnútorných záležitostí Srbska

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár kritizoval hnutie Progresívne Slovensko (PS) za údajné zasahovanie do vnútorných záležitostí Srbska.

Reagoval tak na návštevu predsedu PS Michala Šimečku, ktorý sa po útoku na výstavu fotografií o srbských protivládnych protestoch stretol s krajanmi v Báčskom Petrovci.

Výstava sa konala popri Slovenských národných slávnostiach a bola terčom útoku priaznivcov srbského režimu. Šimečka vyjadril obavy krajanov z ďalšieho násilia a vyzval premiéra Fica na diplomatické riešenie.

Blanár však tvrdí, že PS len využíva situáciu na politické body, a upozornil, že Šimečka sa nestretol s oficiálnymi predstaviteľmi komunity.

Zároveň obvinil organizátorov výstavy z narušenia apolitického charakteru podujatia. Kritiku politizácie slávností vyslovila aj slovenská národnostná rada v Srbsku.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Meta AI čelí kritike. Četboty mohli flirtovať s deťmi a šíriť lži

Interný dokument spoločnosti Meta, ktorý získala agentúra Reuters, odhaľuje kontroverzné pravidlá pre správanie AI četbotov používaných na platformách ako Facebook, Instagram či WhatsApp.

Dokument definoval prípustné odpovede a správanie AI, pričom umožňoval aj znepokojujúce interakcie s deťmi.

Četbotom bolo napríklad dovolené zapojiť sa do „romantických“ či „zmyselných“ rozhovorov s maloletými, hoci nie explicitne sexuálnych.

Okrem toho mohla Meta AI generovať nepravdivé zdravotné či právne informácie, ako aj rasovo nevhodné vyjadrenia – napríklad tvrdenie, že černosi sú menej inteligentní ako bieli –, ak to bolo označené ako „fikcia“.

Hoci Meta po zverejnení reagovala úpravou niektorých pasáží, odmietla zverejniť novú verziu dokumentu. Spoločnosť tvrdí, že niektoré prípady boli v rozpore s jej zásadami a boli odstránené.

Odborníci upozorňujú, že takéto štandardy odhaľujú etickú a právnu nejasnosť pri vývoji AI nástrojov.

Dokument zároveň ukazuje, že četboty Meta mohli generovať nevhodné obrázky známych osôb či násilné scény, čo vyvoláva ďalšie otázky o kontrole obsahu a zodpovednosti za jeho šírenie. Meta tvrdí, že systém prechádza revíziou.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Poľský vicepremiér: Kyberútok na vodárne sme zastavili v poslednej chvíli

Poľsko v poslednej chvíli odvrátilo kybernetický útok, ktorý mohol spôsobiť odstávku vody vo veľkom meste. Uviedol to vicepremiér a minister pre digitálne záležitosti Krzysztof Gawkowski v rozhovore pre portál Onet.

Neprezradil, o ktoré mesto išlo ani kto bol za útokom. Zdôraznil však, že incident sa podarilo zastaviť včas a služby systém včas uzavreli.

Podľa Gawkowského je Poľsko hlavným cieľom ruských kyberútokov medzi krajinami NATO najmä pre svoju kľúčovú úlohu v pomoci Ukrajine.

Minister tvrdí, že Poľsko dokáže odraziť až 99 percent takýchto útokov.

Po minuloročnom útoku na štátnu tlačovú agentúru PAP vláda prisľúbila investíciu vo výške viac 800 miliónov dolárov do kybernetickej bezpečnosti. Podľa PAP bol za útok pravdepodobne zodpovedný ruský aktér.

Medzitým bol zadržaný aj 17-ročný Ukrajinec, obvinený z účasti na sabotáži v prospech cudzej rozviedky – vrátane poškodenia pamätníka obetiam ukrajinských nacionalistov a písania urážlivých nápisov.

(reuters, red)

Minúta  |  

Orbán predlžuje núdzový stav. V Maďarsku platí už takmer desať rokov

Maďarská vláda opäť predĺži krízový stav vyhlásený pre masovú migráciu – tentoraz do 7. marca 2026.

Aktuálne platné opatrenie sa malo skončiť 6. septembra. Kabinet Viktora Orbána stav núdze predlžuje nepretržite od marca 2016, keď bol prvýkrát vyhlásený.

Okrem toho krajina od mája 2022 čelí aj takzvanému vojnovému stavu núdze pre konflikt na Ukrajine.

Formálne slúžia tieto režimy na rýchle riešenie mimoriadnych situácií. Podľa kritikov ich však vláda využíva na to, aby mohla obchádzať bežný legislatívny proces.

Ľudskoprávna organizácia TASZ upozorňuje, že vláda si vďaka stavu núdze prispôsobuje pravidlá podľa vlastných potrieb a obchádza parlament.

Niektoré vládne dekréty údajne nemajú priame opodstatnenie ani v migrácii, ani v rusko-ukrajinskom konflikte.

Podľa servera telex.hu tak pokračuje trend, keď sa z výnimočných opatrení stáva dlhodobý nástroj vládnutia.

(tasr, red)

Minúta  |  

Ukrajinské drony zasiahli Družbu. Dodávky ruskej ropy do EÚ sa zastavili

Preprava ropy cez ropovod Družba do Maďarska a na Slovensko sa zastavila po tom, ako ukrajinské drony zasiahli strategickú čerpaciu stanicu v ruskom meste Uneča, uvádza na sociálnej sieti Karel Hirman (Demokrati).

Táto stanica zabezpečuje tok ropy cez južnú vetvu Družby, čo je momentálne jediná významná trasa ruského exportu do EÚ.

Ukrajinská armáda informovala, že útok v noci na 13. augusta vyvolala masívne výbuchy a požiar, ktoré zasiahli aj priľahlé ropné rezervoáre. Výbuchy zdokumentovali aj miestni obyvatelia na sociálnych sieťach.

Stanica sa nachádza blízko ukrajinských hraníc v Brianskej oblasti a zohráva kľúčovú úlohu v zásobovaní rafinérií MOL a Slovnaft. Detaily o škodách zatiaľ neboli zverejnené.

Situácia môže mať vplyv na dodávky ruskej ropy do EÚ, ktoré už teraz tvoria len zlomok pôvodného objemu – približne šesť percent z celkového exportu.

(lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.