Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Srbské mestá opäť zažili potýčky protestujúcich s políciou

Protivládni demonštranti sa v sobotu opäť dostali do potýčok s políciou vo viacerých srbských mestách, vrátane Belehradu, Nového Sadu a Valjeva.

Niekoľko tisíc ľudí protestovalo proti prezidentovi Vučičovi a jeho vládnucej strane SNS aj proti policajnej brutalite, ktorú vyvolal videozáznam zachytávajúci surový zákrok vo Valjeve.

Pokojný protest tam narušila skupina mladých maskovaných mužov, ktorá zapálila kancelárie SNS. Polícia na mieste použila slzotvorný plyn a omračujúce granáty, demonštranti hádzali kamene, fľaše a svetlice.

Minister vnútra Dačič uviedol, že zranený bol minimálne jeden policajt a zadržali 18 ľudí, pričom avizoval ďalšie zadržania. Polícia obvinenia z brutality odmieta a tvrdí, že protestujúci útočia na jej príslušníkov.

Podobné incidenty sa odohrali aj v Belehrade a Novom Sade, kde polícia opäť zasiahla voči demonštrantom. Protesty proti vláde trvajú už deväť mesiacov, ich podnetom bola tragédia na železničnej stanici v Novom Sade, kde zahynulo 16 ľudí.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Šéf Bieleho domu údajne oznámil želaný dátum trojstranných rokovaní

Dva nemenované zdroje informovali portál Axios v zmysle, že americký prezident Trump počas telefonátu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami povedal, že k samitu medzi ním, Zelenským a ich ruským náprotivkom má dôjsť "čo najskôr".

Konkrétne údajne hovoril o 22. auguste, hoci ruský prezident Vladimir Putin sa k stretnutiu v takýto dátum nezaviazal.

Trump sa údajne počas telefonátu snažil presvedčiť Zelenského, aby zvážil stiahnutie síl z Doneckej oblasti, čo však ukrajinský prezident odmietol, hoci nevylúčil možnosť o tom hovoriť.

Informáciu o požiadavke stiahnutia sa zo zvyšku Kyjevom držaného Donbasu priniesol Financial Times s odvolaním sa na štyri zdroje oboznámené s priebehom rokovaní. Trumpovi takúto podmienku zamrazenia frontu údajne predostrel Putin.

(hal)

Minúta  |  

Tínedžeri vyvinuli aplikáciu proti pornu, chcú ňou podporiť zdravé vzťahy

V Nemecku je približne pol milióna mužov a asi 250-tisíc žien závislých od pornografie, vyplýva z oficiálnej štúdie Krajského úradu pre médiá v Severnom Porýní-Vestfálsku z roku 2023. Píše Bild.

Prvý kontakt s erotickými filmami prichádza často už vo veku dvanásť až štrnásť rokov. Tento problém viedol dvoch mladých inovátorov – 19-ročného Brita Alexa Slatera a 23-ročného Američana Connora McLarena – k vytvoreniu aplikácie Quittr.

Tá má pomáhať mladým ľuďom obmedziť nadmernú konzumáciu pornografie. K uplynulému týždňu si ju stiahlo milión užívateľov, polovica z nich sú pritom maloletí.

Slater kritizuje trend, že generácia Z je vystavená pornografii denne a mnohí mladí nedokážu prestať. To podľa neho oslabuje zdravé vzťahy a posilňuje pocit prázdnoty.

Quittr funguje ako podporný nástroj – ponúka cvičenia, meditácie, blokátor obsahu, AI asistenta aj komunitné fórum. Používatelia si stanovujú vlastné ciele, napríklad zlepšenie koncentrácie či vzťahov. Cena predplatného je 24,99 eur ročne.

Odborníci zároveň upozorňujú, že pornografia môže viesť k nerealistickým očakávaniam, keďže časť tínedžerov ju berie ako "návod na sex".

(max)

Minúta  |  

Protesty drúzov v Sýrii: po krvavých nepokojoch hlásia právo na sebaurčenie

V sýrskom meste Suwajdá a okolitých obciach sa v sobotu uskutočnili najväčšie protesty drúzskej komunity od júlovej vlny násilností, ktoré si vyžiadali vyše 1 400 obetí.

Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva demonštranti prvýkrát otvorene požadovali uznanie ich práva na sebaurčenie a vyjadrili nedôveru voči dočasnej vláde v Damasku. Niektorí takisto vyzvali Izrael, aby zasiahol a podporil ich požiadavku na sebaurčenie.

Nepokoje v provincii Suwajdá vypukli 13. júla, keď sa do ozbrojených stretov dostali miestne drúzske milície a sunnitské beduínske klany.

Do bojov sa zapojili aj jednotky novej sýrskej vlády a ozbrojené kmene z iných oblastí i Izrael. Konflikt ukončilo prímerie 19. júla, no napätie pretrváva.

Drúzska komunita, ktorá vznikla v 11. storočí oddelením od ismailitskej vetvy šiitského islamu, tvorí asi milión veriacich vo svete, z toho polovicu v Sýrii. Po páde režimu Bašára Asada čelia menšiny obavám o svoju bezpečnosť, aj keď nové vedenie deklaruje, že všetkých obyvateľov ochráni.

(tasr, ap, max)

Minúta  |  

Kanada podporuje bezpečnostné záruky pre Kyjev, Carney chváli USA

Kanadský premiér Mark Carney v sobotu privítal "otvorenosť USA poskytnúť bezpečnostné záruky Ukrajine v rámci mierovej dohody, ktorá má ukončiť ruskú vojnu proti Kyjevu".

"Silné a dôveryhodné bezpečnostné záruky sú nevyhnutné pre akýkoľvek spravodlivý a trvalý mier. Vítam otvorenosť Spojených štátov poskytovať bezpečnostné záruky ako súčasť úsilia koalície ochotných," poznamenal vo vyhlásení.

"Vedenie prezidenta Trumpa a Spojených štátov vytvára príležitosť na ukončenie nezákonnej vojny Ruska na Ukrajine," dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin sa v piatok stretol s Trumpom na Aljaške. Išlo o prvé stretnutie oboch politikov od januárového opätovného nástupu Trumpa do úradu. Témou bola vojna na Ukrajine.

Americký prezident po samite jasne deklaroval, že chce plnohodnotnú mierovú dohodu a že Kyjev by mal ustúpiť, pretože "Rusko je veľká mocnosť a oni nie sú".

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má v pondelok vo Washingtone s Trumpom prerokovať "ukončenie zabíjania a vojny" na Ukrajine.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda tvrdí, že zatlačila ruské jednotky pri meste Sumy

Ukrajina hlási, že sa jej podarilo zatlačiť ruské jednotky o približne dva kilometre v oblasti pri meste Sumy na severe krajiny.

Podľa projektu DeepState Moskva v tomto regióne kontroluje vyše 200 kilometrov štvorcových, no ruská strana sa k situácii zatiaľ nevyjadrila. Boje prebiehajú pri dedinách Olexijivka a Junakivka, ktoré ležia len niekoľko kilometrov od hranice.

Ukrajinský generálny štáb zdôraznil, že cieľom armády je oslobodenie okupovaných osád.

Situácia na fronte nadobúda čoraz väčší politický rozmer. Americký prezident Donald Trump po samite s Vladimirom Putinom na Aljaške vyhlásil, že sa dohodli neusilovať o prímerie, ale o rýchlu mierovú dohodu.

Kyjev však upozorňuje, že Rusko sa pred diplomatickými rokovaniami pokúša demonštrovať vojenskú silu. Tento týždeň ruské jednotky postúpili až desať kilometrov pri Dobropille, no Ukrajina neskôr tvrdila, že útok odrazila a protivníka zatlačila späť.

Prezident Volodymyr Zelenskyj označil postup Ruska za neúspešný pokus o posilnenie vyjednávacej pozície Moskvy a predpokladá, že podobné útoky sa budú opakovať aj v nasledujúcich dňoch.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.