Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Obchodná dohoda medzi EÚ a USA mešká pre spory

Európska únia sa snaží zabrániť tomu, aby Spojené štáty cielene napádali jej digitálne pravidlá počas finalizácie spoločného vyhlásenia o obchodnej dohode, ktorú obidve strany dosiahli minulý mesiac.

Podľa Financial Times je jednou z príčin zdržania spoločného vyhlásenia práve nesúhlas USA s časťou textu, ktorá sa týka „netarifných bariér“. USA medzi tieto bariéry zaraďujú práve digitálne pravidlá EÚ.

Pôvodne sa očakávalo, že vyhlásenie bude zverejnené niekoľko dní po júlovom oznámení dohody medzi predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou a prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Táto dohoda znamená 15-percentné dovozné clo na väčšinu tovaru z EÚ, čo je polovičná výška z pôvodne navrhovanej sadzby. Táto verbálna dohoda pomohla odvrátiť širšiu obchodnú vojnu medzi oboma partnermi.

USA chcú ponechať otvorenú možnosť ústupkov ohľadom Digitálneho zákona o službách (DSA) EÚ, ktorý podľa Washingtonu obmedzuje slobodu prejavu a prináša náklady americkým technologickým firmám. Európska komisia však vyhlásila, že zmiernenie týchto pravidiel je pre ňu červenou čiarou.

Komisia očakávala, že Trump podpíše výkonný príkaz do 15. augusta, ktorým zníži clá na vývoz áut z EÚ do USA z 27,5 percenta na 15 percent, no americký predstavitelia naznačujú, že toto rozhodnutie bude odložené až do finalizácie spoločného vyhlásenia.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Tisícky Izraelčanov protestovali v Tel Avive proti vojne v Gaze

Tisíce ľudí v sobotu demonštrovalo v centre Tel Avivu za ukončenie vojny v Pásme Gazy a za prepustenie rukojemníkov zadržiavaných Hamasom.

Protest zorganizovalo Fórum rodín rukojemníkov, pričom podobné akcie sa konali aj v Haife, Jeruzaleme a v Beer Ševe. Rodiny oznámili na nedeľu celoštátny štrajk, ktorý má vláde tlmočiť požiadavku zastavenia ofenzívy v Gaze a podpísania dohody o prepustení rukojemníkov.

V Gaze je podľa izraelských úradov stále asi 20 živých rukojemníkov a telá ďalších 30 unesených. Rokovania o ich oslobodení medzi Izraelom a Hamasom, sprostredkované Egyptom, Katarom a USA, zatiaľ nepriniesli výsledky.

Bezpečnostný kabinet podporil minulotýždňový plán premiéra Netanjahua na prevzatie kontroly nad mestom Gaza, napriek rizikám pre životy rukojemníkov a obavám z humanitárnej katastrofy.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Zelenskyj: Odmietanie prímeria Ruskom blokuje mier na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj skritizoval Rusko za odmietanie prímeria, čo podľa neho výrazne komplikuje snahy o ukončenie trojročného vojenského konfliktu.

Zelenskyj reagoval na samit prezidentov Trumpa a Putina, ktorý sa konal v piatok na Aljaške. Vyhlásil, že Rusi ignorujú početné výzvy na prímerie a doteraz neuviedli, kedy zastavia útoky.

Zelenskyj zdôrazňuje, že bez ochoty Ruska pristúpiť na prímerie bude oveľa ťažšie dosiahnuť dlhodobé mierové spolunažívanie.

Trump i Putin hodnotili svoje rokovania ako produktívne, no konkrétny plán ukončenia vojny zatiaľ nepredstavili. Trump následne vylúčil okamžité prímerie, pripúšťa ukončenie vojny len cez priamu mierovú dohodu – ukrajinská strana však naopak trvá na prímerí ako prvom kroku.

Americký prezident sa v pondelok stretne so Zelenským v Bielom dome, v prípade pozitívneho priebehu je plánovaný trojstranný summit s Putinom a Zelenským.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Nemecký kancelár: Stretnutie bol protokol prospešný pre Putina

Nemecký kancelár Friedrich Merz kritizoval summit prezidentov Donalda Trumpa a Vladimira Putina na Aljaške, ktorý podľa neho bol výhodný predovšetkým pre ruského prezidenta.

V rozhovore pre ARD označil stretnutie za „veľkolepý protokol“ a podotkol, že ruské médiá sú z výsledku nadšené. Merz však zároveň ocenil, že Trump konal v rámci vopred diskutovaných podmienok, čo považuje za určitý pokrok.

Kancelár nevylúčil teoretickú možnosť územných ústupkov zo strany Ukrajiny, podmienil ich však dosiahnutím mierovej dohody a stanovením bezpečnostných záruk pre Kyjev.

Ukrajinský prezident Zelenskyj územné ústupky odmieta, hoci pripúšťa diskusiu na trojstrannom stretnutí. Denník The New York Times informoval, že Trump podporil Putinov návrh vyriešiť vojnu odstúpením územia Rusku namiesto jednoduchého prímeria a plánuje o tom rokovať aj so Zelenským na pripravovanom stretnutí vo Washingtone.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Srbské mestá opäť zažili potýčky protestujúcich s políciou

Protivládni demonštranti sa v sobotu opäť dostali do potýčok s políciou vo viacerých srbských mestách, vrátane Belehradu, Nového Sadu a Valjeva.

Niekoľko tisíc ľudí protestovalo proti prezidentovi Vučičovi a jeho vládnucej strane SNS aj proti policajnej brutalite, ktorú vyvolal videozáznam zachytávajúci surový zákrok vo Valjeve.

Pokojný protest tam narušila skupina mladých maskovaných mužov, ktorá zapálila kancelárie SNS. Polícia na mieste použila slzotvorný plyn a omračujúce granáty, demonštranti hádzali kamene, fľaše a svetlice.

Minister vnútra Dačič uviedol, že zranený bol minimálne jeden policajt a zadržali 18 ľudí, pričom avizoval ďalšie zadržania. Polícia obvinenia z brutality odmieta a tvrdí, že protestujúci útočia na jej príslušníkov.

Podobné incidenty sa odohrali aj v Belehrade a Novom Sade, kde polícia opäť zasiahla voči demonštrantom. Protesty proti vláde trvajú už deväť mesiacov, ich podnetom bola tragédia na železničnej stanici v Novom Sade, kde zahynulo 16 ľudí.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Šéf Bieleho domu údajne oznámil želaný dátum trojstranných rokovaní

Dva nemenované zdroje informovali portál Axios v zmysle, že americký prezident Trump počas telefonátu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami povedal, že k samitu medzi ním, Zelenským a ich ruským náprotivkom má dôjsť "čo najskôr".

Konkrétne údajne hovoril o 22. auguste, hoci ruský prezident Vladimir Putin sa k stretnutiu v takýto dátum nezaviazal.

Trump sa údajne počas telefonátu snažil presvedčiť Zelenského, aby zvážil stiahnutie síl z Doneckej oblasti, čo však ukrajinský prezident odmietol, hoci nevylúčil možnosť o tom hovoriť.

Informáciu o požiadavke stiahnutia sa zo zvyšku Kyjevom držaného Donbasu priniesol Financial Times s odvolaním sa na štyri zdroje oboznámené s priebehom rokovaní. Trumpovi takúto podmienku zamrazenia frontu údajne predostrel Putin.

(hal)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.