Preskočiť na obsah
  |  

Pápež Lev XIV. vyzval veriacich, aby sa postavili za pravdu

Pápež Lev XIV. v nedeľu počas modlitby Anjel Pána v Castel Gandolfe vyzval veriacich, aby sa postavili za pravdu. Upozornil, že konanie v mene pravdy má svoju cenu, pretože vo svete je mnoho tých, čo uprednostňujú lož.

Apeloval na veriacich, aby nepodliehali logike odvety a ľahostajnosti, ale aby zostali verní dobru aj v náročných okolnostiach, dokonca aj voči tým, ktorí im spôsobujú utrpenie.

„Ježiš nás vyzýva, aby sme nereagovali pomstou na aroganciu iných, ale aby sme boli pevní v pravde a láske,“ povedal pápež, ktorý práve trávi niekoľko dní v pápežskom letnom sídle.

Dodal, že nemáme žiť pre seba, ale „vniesť do sveta oheň lásky, ktorá slúži a skláňa sa“, nie oheň zbraní či slov, ktoré zraňujú. "Zbúrajme múry. Iba keď sa staneme jedným telom, sme skutočne Kristovým telom," zdôraznil Lev XIV. podľa agentúry APA.

Podľa pápeža je jednota možná skrze Kristov oheň, ktorý spaľuje predsudky, falošnú opatrnosť a strach.

(tasr, sie)

  |  

Irak začal vykopávať telá z najväčšieho masového hrobu obetí IS

Iracké úrady začali s vykopávaním tiel z najväčšieho masového hrobu obetí Islamského štátu (IS) v krajine.

Výkopové práce odštartovali 10. augusta v lokalite Chasfá pri meste Mósul, ktoré Islamský štát vyhlásil za hlavné mesto svojho samozvaného „kalifátu“.

Podľa miestnych predstaviteľov sa v Chasfe nachádza najmenej štyritisíc obetí, pričom ich môže byť aj o niekoľko tisíc viac. Ide o vojakov popravených IS, príslušníkov menšiny Jazídov i obyvateľov Mósulu.

Prvá fáza projektu zahŕňa povrchové výkopy, počas ktorých tím objavil ľudské lebky pod pieskom. Výkop je obzvlášť náročný pre sírnatú podzemnú vodu, ktorá spôsobuje pórovitosť pôdy a mohla erodovať aj pozostatky tiel, čím sa komplikuje identifikácia pomocou DNA.

Podľa OSN je Chasfá najväčším masovým hrobom svojho druhu v Iraku. Iracké úrady označujú miesto za svedka „jednej z najhorších masakier“ vykonaných džihádistami, pričom len za jeden deň v roku 2016 popravili 280 ľudí vrátane viacerých zamestnancov ministerstva vnútra.

Islamský štát počas svojho pôsobenia v Iraku a Sýrii zanechal po sebe viac ako 200 masových hrobov s odhadom až 12-tisíc obetí. Iracké úrady postupne objavujú aj masové hroby z obdobia vlády Saddáma Husajna.

(tasr, sie)

  |  

Raši v diskusii TA3: Energopomoc bude adresná, ušetrí asi polovicu

V diskusii Richarda Rašiho (Hlas) s Branislavom Gröhlingom (SaS) na TA3 sa v nedeľu venovala pozornosť aj pripravovanej energetickej pomoci.

Raši uviedol, že v budúcom roku bude celková suma na podporu energií výrazne nižšia ako vlani – približne polovičná oproti minuloročným 700 až 800 miliónom eur.

Pomoc však má byť adresnejšia, keďže štát plánuje využívať asi 200 registrov na posudzovanie príjmov domácností. Podpora by mala zasiahnuť približne 90 percent domácností.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) už skôr informovala, že nový zákon počíta so systémom adresnej a automatickej pomoci, v rámci ktorej príjem domácnosti a ich energetická spotreba budú kľúčovými kritériami.

Najväčší dôraz sa bude klásť na ohrozené skupiny, napríklad dôchodcov, neúplné rodiny či zdravotne znevýhodnených. Cieľom je, aby pomoc bola efektívna, rýchla a bez nutnosti osobných návštev úradov.

Nový systém má zamedziť plošnému dotovaniu energií pre všetky domácnosti bez ohľadu na príjem – štát bude podporovať len tých, ktorí to naozaj potrebujú.

(sie)

  |  

Hamas odmietol izraelský plán na presídlenie obyvateľov Gazy

Hamas odmietol izraelský plán na presun obyvateľov Gazy. Organizácia označila iniciatívu izraelskej vlády za „vojnový zločin“ a vyhlásila, že takýto presun „bude Izrael veľa stáť“.

Palestínčania vrátane Hamasu sa postavili proti tomu, aby boli vysídlení zo svojich domovov v Gaze napriek rastúcej humanitárnej kríze.

Izraelský plán by zahŕňal vojenské prevzatie kontroly nad mestom Gaza a presun približne 600-tisíc obyvateľov do vyhradených oblastí na juhu pásma, kde by prešli bezpečnostným preverovaním.

Mnohé krajiny a humanitárne organizácie plán kritizujú, pretože by podľa nich výrazne zhoršil katastrofálne podmienky v Gaze a mohol viesť k masovým vysídleniam, zvýšeným obetiam a ďalšiemu utrpeniu civilného obyvateľstva.

Palestínska samospráva označuje plán za genocídu a porušenie medzinárodného práva.

(reuters, cnn, sie)

  |  

Trump môže v Rusku spustiť finančnú krízu, tvrdia ekonómovia

Americký prezident Donald Trump dokáže v prípade záujmu spôsobiť v Rusku finančnú krízu, tvrdia ekonomickí experti.

Po piatkovom stretnutí prezidentov Trumpa a Putina na Aljaške, ktoré sa skončilo bez dohody o prímerí, Trump síce pohrozil „veľmi vážnymi následkami“, no zavedenie nových sankcií odložil.

USA majú značne silný vplyv na ruskú ekonomiku a jej vojnové financie. Najväčším rizikom pre Putinov režim je prípadné sankcionovanie „tieňovej flotily“ tankerov, ktorá dodáva ruskú ropu na globálne trhy.

Podľa ekonóma Robina Brooksa by takéto opatrenie poslalo ruskú vojnovú ekonomiku do hlbokej krízy, spôsobilo prudký pád rubľa a znížilo príjmy štátu z ropy.

Rusko momentálne čelí klesajúcim príjmom z ropy a plynu s poklesom o 27 percent v júli oproti minulému roku a jeho rozpočtový deficit sa prehlbuje pre vysoké vojnové výdavky.

Národný fond bohatstva sa zmenšil z 135 miliárd dolárov v januári 2022 na 35 miliárd dolárov v máji 2025 a predpokladá sa, že do konca roka bude vyčerpaný.

Ekonóm Anders Oslund konštatuje, že ruská ekonomika je blízko fiškálnej krízy, ktorá výrazne obmedzí vojnové možnosti Kremľa, hoci to zatiaľ nemusí Putina prinútiť hľadať mier – ukazuje sa však, že „slučka sa okolo neho sťahuje“.

(tasr, sie)

  |  

Von der Leyenová privíta Zelenského v Bruseli, pôjde s ním aj do Bieleho domu

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dnes popoludní privíta ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bruseli.

Spoločne sa zúčastnia na videokonferencii koalície ochotných, kde budú s ďalšími európskymi lídrami diskutovať o ďalších krokoch v podpore Ukrajiny.

Zároveň von der Leyenová potvrdila, že na žiadosť prezidenta Zelenského sa v pondelok zúčastní aj na stretnutí v Bielom dome, kde sa stretne s prezidentom Trumpom.

Z ostatných európskych politikov aj nemecký kancelár Friedrich Merz vyráža na pondelkové rokovania do Washingtonu, pričom rovnako ako von der Leyenová bude aj Merz sprevádzať Zelenského na stretnutí s Trumpom.

Svoju účasť na tomto stretnutí vo Washingtone potvrdili aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a fínsky prezident Alexander Stubb.

(reuters, sie)