Preskočiť na obsah
  |  

OpenAI stavia na demokratických insiderov, aby presadila zmenu v Kalifornii

OpenAI pod vedením Sama Altmana sa púšťa do politického boja o svoju budúcnosť priamo v Kalifornii. Informovali portál POLITICO.

Firma, ktorá začínala ako neziskovka, chce prejsť na novú štruktúru verejnoprospešnej korporácie, no čelí vyšetrovaniu generálneho prokurátora Roba Bontu a silnej kritike občianskych skupín. Preto Altman siahol po skúsených demokratických operátoroch: Chris Lehane, niekdajší „master of disaster“ Billa Clintona, dnes vedie jej politickú stratégiu a tím plný veteránov z okruhu Kamaly Harrisovej či Guvernéra Newsoma.

Ich úlohou je presviedčať verejnosť aj štátnych regulátorov, že OpenAI ostáva „silou dobra“ a že jej miliardové investície môžu Kalifornii priniesť pracovné miesta aj dane. Kritici, vrátane neziskoviek, varujú, že zmena štruktúry ohrozí pôvodnú misiu a dá prednosť zisku pred bezpečnosťou.

Firma sa pritom musí popasovať aj so žalobou spoluzakladateľa Elona Muska. V hre je obrovský kapitál – vrátane 20 miliárd dolárov od SoftBank – a Altmanovi ľudia využívajú politické kampane, PR aj známe tváre, aby presadili, že OpenAI zostane v Kalifornii.

(politico, jax)

  |  

Poľsko: Pred mierovými rokovaniami o Ukrajine musí prísť prímerie

Poľsko dalo jasne najavo, že bez zastavenia bojov nemôžu začať žiadne mierové rokovania o Ukrajine. Hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Pawel Wronski v nedeľu vyhlásil, že „akékoľvek prerušenie paľby, prímerie alebo demarkačná línia sú podľa Koalície ochotných podmienkou pre začiatok mierových rozhovorov“.

Týmto stanoviskom Varšava potvrdila svoju pozíciu, že politický dialóg musí byť postavený na stabilnejších základoch než na pokračujúcej vojnovej eskalácii. Podľa diplomatických zdrojov je poľská vláda presvedčená, že bez predchádzajúceho prímeria by rokovania riskovali zlyhanie hneď v úvode a nepriniesli by reálne výsledky.

Vyjadrenie prichádza v čase, keď sa pripravuje séria kľúčových stretnutí v USA, kde sa má rokovať o ďalšom postupe pri hľadaní mierového riešenia.

(tasr, jax)

  |  

Zelenskyj: Ukrajina nedá Rusku ani meter územia, ktoré neovládlo

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred odletom do Washingtonu vyhlásil, že Kyjev je pripravený hovoriť o mierovej dohode, avšak neodovzdá žiadne územia, ktoré Rusko neovláda. Informovali Politico.

Podľa neho „kontaktná línia je najlepšia línia“ pre začatie rokovaní. Zelenskyj pripomenul, že Rusko nedokázalo dobyť celé územie Doneckej oblasti, vrátane miest Sloviansk a Kramatorsk, ktoré odolávajú už od roku 2014.

Reagoval tak aj na správy, že americký prezident Donald Trump vidí priestor pre mier výmenou za územné ústupky. Zelenskyj zdôraznil, že o takejto otázke môžu rozhodovať iba lídri Ukrajiny a Ruska, ideálne v trojstrannom formáte s účasťou USA.

Ak Moskva odmietne, podľa neho musia nasledovať nové sankcie. V Bruseli zároveň varoval pred možným oddelením prístupového procesu Moldavska a Ukrajiny do EÚ, čo by podľa neho signalizovalo rozdelenie Európy v postoji k Ukrajine.

(politico, jax)

  |  

EÚ chce podľa vzoru Švédska zapojiť úspory domácností do investovania

Európska únia chce povzbudiť domácnosti, aby viac investovali na kapitálových trhoch, a za vzor si berie švédsky model.

Ten umožňuje občanom jednoduché a daňovo výhodné investovanie prostredníctvom účtov ISK, ktoré vo Švédsku fungujú od roku 2012.

Výsledkom je, že investovanie sa tam stalo bežnou súčasťou života – viac ako polovica úspor domácností smeruje do akcií, čo je dvojnásobok priemeru eurozóny.

EÚ plánuje predstaviť iniciatívu Savings and Investments Union, ktorá má uvoľniť miliardy eur z bankových vkladov a sprístupniť ich firmám.

Podobný model už zvažuje Poľsko, ktoré si dalo cieľ prilákať stovky miliárd zlotých na akciový trh.

Brusel tvrdí, že chce občanom poskytnúť viac nástrojov a znalostí na investovanie, čím by sa posilnilo bohatstvo domácností aj celkové investície v únii.

Kľúčovým faktorom však bude ochota členských štátov tento model implementovať.

(tasr, jax)

  |  

Witkoff: Trump a Putin sa dohodli na zárukách pre Ukrajinu

Osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff oznámil, že na summite Donalda Trumpa a Vladimira Putina na Aljaške padla dohoda o „silných bezpečnostných zárukách“ pre Ukrajinu.

Podľa neho ide o prelomový krok, keďže Moskva prvýkrát súhlasila s návrhom pripomínajúcim článok 5 NATO.

Spojené štáty a európski spojenci by sa tak mohli zaviazať k obrane Ukrajiny v prípade ďalšej agresie. Witkoff zároveň zdôraznil, že Rusko sľúbilo legislatívne sa zaviazať, že nebude usilovať o ďalšie ukrajinské územia.

Hoci Trump netlačil na okamžité prímerie, podľa jeho vyslanca sa dosiahol značný pokrok a je šanca na mierovú dohodu.

Už v pondelok sa vo Washingtone uskutoční rokovanie s Volodymyrom Zelenským a lídrami EÚ a NATO, od ktorého sa očakáva konsenzus v ďalšom postupe.

Ursula von der Leyenová aj Giorgia Meloniová privítali americký návrh a zdôraznili, že Ukrajina musí zostať územne celistvá.

(tasr, red.)

  |  

Q horúčka na Slovensku: lekári ju často nerozoznajú, pripomína chrípku

Q horúčka, ktorú spôsobuje baktéria Coxiella burnetii, je na Slovensku opäť v centre pozornosti po prípadoch v obci Ráztočno.

Podľa odborníka SAV Ľudovíta Škultétyho ju lekári často nerozpoznajú, pretože jej príznaky – horúčky, únava či bolesti svalov – sa podobajú iným chorobám.

Diagnostika si vyžaduje sérologické alebo PCR testy, ktoré sa však nerobia rutinne. Riziko nákazy je najmä u farmárov, veterinárov či pracovníkov bitúnkov.

Rozšírenie ochorenia závisí od hustoty chovov, hygieny a rýchlej identifikácie zdroja. ÚVZ SR a veterinárna správa už prijali opatrenia, Škultéty pripúšťa aj úvahy o povinnej pasterizácii mlieka či vakcinácii zvierat.

Výskumníci SAV zároveň vyvíjajú rýchle terénne testy a pracujú na experimentálnej vakcíne.

Patogén sa môže prenášať aj vzduchom, pričom infekčné častice dokážu preletieť viac ako dva kilometre.

(tasr, red)