Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína usiluje o mierové znovuzjednotenie s Taiwanom

Peking opätovne zdôraznil, že usiluje o mierové „znovuzjednotenie“ s Taiwanom. Vyhlásenie prišlo po tom, čo prezident USA Donald Trump v rozhovore pre Fox News tvrdil, že Si Ťin-pching mu telefonicky prisľúbil neútočiť na Taiwan počas jeho prípadného prezidentského mandátu.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí reagovalo s tým, že Čína je pripravená vynaložiť maximálne úsilie na mierové riešenie, no zároveň varovalo, že žiadna sila nemá právo oddeliť Taiwan od Číny.

Hovorca Mao Ning počas pravidelného brífingu zopakoval dlhodobú pozíciu Pekingu o neoddeliteľnosti Taiwanu od čínskeho územia.

Vyjadrenia prichádzajú v čase zvýšenej citlivosti vo vzťahoch medzi Washingtonom a Pekingom, najmä v súvislosti s budúcim smerovaním americkej zahraničnej politiky voči Taiwanu.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Amnesty International: Izrael úmyselne spôsobuje hlad v Pásme Gazy

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) v pondelok obvinila Izrael z „úmyselnej politiky“ hladovania v Pásme Gazy. Odvolávala sa na svedectvá vysídlených Palestínčanov aj zdravotníckeho personálu, ktorý sa stará o podvyživené deti v tejto enkláve.

AI obvinila Izrael zo „systematického ničenia zdravia, blahobytu a sociálnej štruktúry palestínskeho života“. „Je to zámerný výsledok plánov a politík, ktoré Izrael navrhol a implementoval za posledných 22 mesiacov, aby úmyselne spôsobil Palestínčanom v Gaze životné podmienky, ktoré vedú k ich fyzickej likvidácii – čo je neoddeliteľnou súčasťou pokračujúcej genocídy Izraela proti Palestínčanom v Gaze,“ vyhlásila Amnesty International.

Správa organizácie je založená na rozhovoroch, ktoré uskutočnila v uplynulých týždňoch s 19 vysídlenými obyvateľmi Pásma Gazy, ktorí našli útočisko v troch provizórnych táboroch, ako aj s dvomi zdravotníckymi pracovníkmi v dvoch nemocniciach v meste Gaza.

Izraelská armáda ani ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť AFP o vyjadrenie k zisteniam AI nereagovali.

AFP pripomína, že izraelský Úrad pre koordináciu vládnych aktivít na palestínskych územiach (COGAT) v správe vydanej minulý týždeň odmietol tvrdenia o rozšírenej podvýžive v Gaze a spochybnil údaje, ktoré zverejňuje palestínske ministerstvo zdravotníctva pod správou militantného hnutia Hamas.

(tasr, afp, lud)

Minúta  |  

Wadephul v Tokiu: Japonsko je prémiovým partnerom Nemecka v Ázii

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul počas návštevy Japonska označil túto ázijskú krajinu za „prémiového partnera“ Berlína.

V čase globálnych kríz, ako sú vojny na Ukrajine a v Pásme Gazy, zdôraznil potrebu spolupráce medzi demokratickými spojencami.

Ocenil dlhoročné priateľstvo medzi Berlínom a Tokiom a upozornil na rastúci význam upevňovania väzieb s partnermi, ktorí zdieľajú podobné hodnoty, najmä keď sa mení charakter vzťahov so Spojenými štátmi.

Japonský minister zahraničných vecí Takeši Iwaja potvrdil spoločné záujmy a vyjadril obavy z oslabovania medzinárodného poriadku. Wadephul počas návštevy plánuje aj rokovania s ďalšími predstaviteľmi vrátane premiéra Šigeru Išibu a vystúpi v nadácii za mier.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Qantas dostal pokutu 59 miliónov za nelegálne prepúšťanie počas pandémie

Austrálska letecká spoločnosť Qantas dostala pokutu 59 miliónov dolárov za nezákonné prepustenie 1 800 zamestnancov počas pandémie. Súd uznal, že firma v roku 2020 nahradila interných pracovníkov externými dodávateľmi, čím im znemožnila kolektívne vyjednávať či štrajkovať.

Sudca označil pokutu za varovanie pre iné firmy, ktoré by mohli uprednostniť zisk pred právami zamestnancov. Qantas sa odvolával na ekonomické dôvody, no neuspel.

Spoločnosť sa v uplynulých rokoch snaží zbaviť nálepky „problémového dopravcu“ po sérii škandálov vrátane nárastu cien, rušenia letov či sťažností na služby.

Súčasná riaditeľka Vanessa Hudsonová, ktorá nahradila kontroverzného Alana Joycea, prisľúbila zmenu prístupu. Časť pokuty poputuje odborom, zvyšok majú vyplatiť bývalým zamestnancom.

Už predtým sa Qantas zaviazal vyplatiť im 78 miliónov dolárov ako odškodné.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Zelenskyj sa najprv stretne s Trumpom, neskôr s lídrami EÚ a NATO

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v pondelok o 13:15 miestneho času (17:15 GMT) stretne s prezidentom USA Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni. Následne o 15:00 (19:00 GMT) aj s lídrami Británie, Nemecka, Francúzska, Talianska, Fínska a NATO.

Stretnutie sa odohráva krátko po tom, čo Trump v Aljaške hostil ruského prezidenta Vladimira Putina a naznačil podporu mierovej dohode, ktorá by mohla vyhovovať Rusku.

Zelenskyj však odmieta návrhy, ktoré by znamenali vzdanie sa Donecka, a žiada reálne rokovania vychádzajúce z aktuálnej frontovej línie. V nedeľu sa preto stretol s európskymi lídrami, aby sformulovali spoločnú stratégiu.

Kyjev zdôrazňuje potrebu silných bezpečnostných záruk, keďže Rusko okupuje Krym od roku 2014 a vojnu obnovilo v roku 2022.

Prítomnosť spojencov má Zelenskému pomôcť čeliť diplomatickému tlaku, aký zažil pri napätom stretnutí s Trumpom vo februári. Trumpov nový postoj navyše zneisťuje Ukrajinu, ktorá je stále závislá od americkej pomoci.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Bezpečnostné záruky pre Kyjev sú kľúčom k trvalému mieru, oznámil Wadephul

Nemecký minister zahraničia Johann Wadephul počas návštevy Tokia apeloval na silnejší medzinárodný tlak na Rusko a výraznejšiu podporu Ukrajiny. Podľa neho sú potrebné nielen zbrane, ale aj jasné bezpečnostné záruky, aby Kyjev dokázal čeliť hrozbám aj po prípadnej mierovej dohode.

Výzva prichádza v čase príprav stretnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a lídrami EÚ. Stretnutie má nadviazať na nedávne rokovania Trumpa s Vladimirom Putinom na Aljaške.

Západní lídri vrátane Emmanuela Macrona, Keira Starmera a Friedricha Merza sa zišli, aby vyjadrili jednotu a podporu Ukrajine. Zároveň však zdôraznili, že Kyjev musí mať rozhodujúce slovo v každej debate o území a jeho zvyšné oblasti musia byť ochránené.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.