Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Bielom dome sa začalo rokovanie s európskymi lídrami

Americký prezident Donald Trump v pondelok po bilaterálnom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským otvoril rokovania o vojne na Ukrajine aj s lídrami európskych krajín.

V Bielom dome privítal francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, britského premiéra Keira Starmera, nemeckého kancelára Friedricha Merza, taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho a predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú.

Trump uviedol, že už telefonicky hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a po ukončení rokovaní s Európanmi mu opäť zavolá. Naznačil tiež možnosť trojstranného stretnutia s cieľom uzavrieť mierovú dohodu.

Americký prezident pripomenul, že Putin na samite na Aljaške súhlasil s tým, aby Západ poskytol Ukrajine bezpečnostné záruky. Zároveň dodal, že uprednostňuje okamžité prímerie, aj keď pripustil pochybnosti o jeho uskutočniteľnosti.

Medzi diskutovanými témami je aj výmena zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom Trump naznačil, že „viac ako tisíc zajatcov by mohlo byť prepustených veľmi skoro“.

Ukrajinský prezident Zelenskyj označil stretnutie s Trumpom za „konštruktívne a konkrétne“.

(tasr, jax)

Minúta  |  

Putin súhlasil s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu

Ruský prezident Vladimir Putin súhlasil, aby západné krajiny poskytli Ukrajine bezpečnostné záruky, uviedol v pondelok večer americký prezident Donald Trump v Bielom dome. Trump spresnil, že Putin svoj súhlas vyjadril počas ich piatkového stretnutia na Aljaške.

Hoci konkrétny plán riešenia vojny na Ukrajine zatiaľ nepredstavili, obaja lídri podľa neho označili rokovanie za úspešné.

Americký prezident pripomenul, že bezpečnostné záruky pre Ukrajinu by mali mať podobný charakter ako princíp kolektívnej obrany NATO. Zdôraznil však, že najväčšiu časť „bremena“ budú musieť niesť európske štáty, pričom Spojené štáty ich budú podporovať.

Trump tieto vyjadrenia predniesol na úvod rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a lídrami európskych krajín v Bielom dome.

(tasr, jax)

Minúta  |  

Trump a Zelenskyj v Bielom dome: mierové rokovania aj téma volieb na Ukrajine

Americký prezident Donald Trump a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v pondelok stretli v Bielom dome, aby rokovali o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine.

Trump avizoval, že Spojené štáty sa v rámci pripravovanej mierovej dohody zapoja do bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Zároveň zdôraznil, že prímerie nie je nevyhnutné, keďže dohoda sa môže dosiahnuť aj počas prebiehajúceho konfliktu. Podľa neho chcú vojnu ukončiť obaja lídri – Zelenskyj aj ruský prezident Vladimir Putin. Nevylúčil preto trojstranné rokovanie všetkých troch strán.

Zelenskyj vyjadril vďaku Trumpovi za sprostredkovanie stretnutia a potvrdil, že Ukrajina je pripravená na spoločné rokovanie. Zároveň uviedol, že je otvorený konaniu volieb na Ukrajine, no iba za bezpečných podmienok po skončení vojny. „Počas vojny nemôžeme mať voľby, musíme zabezpečiť demokratické a legálne prostredie,“ pripomenul ukrajinský prezident.

Rokovania sa majú rozšíriť aj o lídrov európskych krajín. Hlavnými témami budú bezpečnostné garancie pre Ukrajinu a ďalší postup pri príprave mierovej dohody s Ruskom. Trump po rokovaniach oznámil, že bude mať telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

(tasr, jax)

Minúta  |  

Dodik odvolaný z čela Republiky srbskej, čakajú ju predčasné voľby

Srbský separatistický líder Milorad Dodik bol oficiálne odvolaný z funkcie prezidenta Republiky srbskej (RS) v Bosne a Hercegovine po tom, čo odvolací súd zamietol jeho námietky proti rozhodnutiu volebnej komisie.

Dodik dostal začiatkom augusta trest odňatia slobody na jeden rok a zákaz politickej činnosti na šesť rokov za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN Christiana Schmidta, ktorý dohliada na implementáciu Daytonskej mierovej dohody. Podľa zákona BaH volený funkcionár s právoplatným trestom dlhším ako šesť mesiacov automaticky stráca mandát.

Dodik rozsudok odmietol a vláda bosnianskych Srbov ho označila za politicky motivovaný. Pred rozhodnutím avizoval sériu referend o odtrhnutí RS od Bosny, čo by znamenalo ďalšie porušenie zákona. Predčasné voľby prezidenta RS sa musia uskutočniť do 90 dní.

Opozícia už potvrdila účasť, pričom analytici vidia potenciálneho náhradníka v Draškovi Stanivukovičovi, primátorovi Banja Luky.

(tasr, jax)

Minúta  |  

Pavel: Vláda podporuje Netanjahua bez výhrad, ja mám k nemu výhrady

Český prezident Petr Pavel v pondelok vyhlásil, že jeho postoj k izraelskej politike sa líši od postoja vlády Petra Fialu. Kým kabinet podľa Pavla podporuje politiku premiéra Benjamina Netanjahua prakticky bezvýhradne, on sám má k niektorým krokom izraelského lídra výhrady.

Zdôraznil, že Česko Izrael podporuje a uznáva jeho právo na sebaobranu, avšak nie je možné akceptovať kroky, ktoré zhoršujú humanitárnu situáciu v Pásme Gazy. Pavel pripomenul, že utrpenie civilistov nemožno ospravedlniť ani prítomnosťou Hamasu, ani zadržiavaním rukojemníkov.

Prezident zároveň avizoval rokovania s expertmi na Blízky východ a neskôr aj s premiérom Fialom o tom, aké kroky by česká vláda mohla podniknúť.

Česko sa v júli nepripojilo k výzve Európskej komisie a viacerých štátov na okamžité ukončenie vojny v Gaze, čo Fiala obhajoval. Humanitárne organizácie však vládu vyzývajú, aby svoj postoj prehodnotila.

(tasr, jax)

Minúta  |  

Šalitroš chce zaviesť digitálnu daň, štátu má priniesť milióny

Slovensko by mohlo zaviesť digitálnu daň, ktorá by priniesla štátu desiatky miliónov eur ročne. Návrh chce na pondelkovej koaličnej rade predstaviť štátny tajomník MIRRI Radomír Šalitroš. Argumentuje tým, že veľké digitálne platformy ako Meta, Google, TikTok, Booking, Airbnb, Amazon, Netflix či cloudové služby generujú na Slovensku vysoké príjmy, no takmer neplatia dane. Na rozdiel od domácich médií, cestovných kancelárií či taxislužieb tak podľa neho nemajú férové podmienky.

Digitálna daň by podľa odhadov priniesla 30 až 100 miliónov eur ročne v závislosti od sadzby a rozsahu firiem. Šalitroš zdôraznil, že nejde o novú daň pre ľudí, ale o spravodlivý poplatok od globálnych gigantov.

Opatrenie by bolo dočasné – platné do zavedenia globálneho rámca OECD/G20. Slovensko by sa tak pridalo k štátom ako Francúzsko, Rakúsko či Taliansko, ktoré digitálnu daň už zaviedli.

(tasr, jax)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.