Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lahbibová: Tento rok zabili už 265 humanitárnych pracovníkov

Len za rok 2024 zabili 383 pracovníkov, 308 utrpelo zranenia a 125 uniesli. Tento rok zahynulo zatiaľ 265 osôb.

Eurokomisárka Hadja Lahbibová preto varuje, že rok 2025 môže byť ešte tragickejší. Upozorňuje, že útoky na civilistov, nemocnice či školy pribúdajú a mnohým sa upiera prístup k pomoci. Bez vyvodenia zodpovednosti za tieto činy podľa nej budú čísla ďalej rásť.

Mimoriadne ohrození sú miestni pracovníci, ktorí tvoria až 90 percent obetí. Lahbibová pripomína, že aj napriek dominantným krízam, ako sú konflikty v Gaze či na Ukrajine, existujú aj iné opomínané tragédie.

Svetový humanitárny deň, ktorý OSN stanovila na 19. august, tento rok nesie tému posilňovania solidarity a miestnych komunít.

Lahbibová zdôrazňuje, že pomoc nestačí – svet potrebuje aj odvážnu politiku a trvalý mier.

(tasr, lup)

Minúta  |  

USA zrušili šesťtisíc študentských víz, stovky pre podozrenia z terorizmu

Americká vláda pod vedením Donalda Trumpa zrušila viac ako šesťtisíc študentských víz, pričom dôvody siahali od porušenia imigračných zákonov až po podporu terorizmu.

Približne dve tretiny prípadov sa týkali trestných činov ako napadnutie či jazda pod vplyvom, no okolo 300 víz anulovali pre podozrenia z teroristických aktivít.

Administratíva sprísnila vízovú politiku vrátane preverovania na sociálnych sieťach a zamerala sa na študentov, ktorí sa politicky angažovali proti USA.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio tvrdí, že stovky ľudí vyradili z dôvodu aktivít odporujúcich americkej zahraničnej politike. Kritika sa týkala najmä podpory Palestínčanov počas vojny v Gaze, ktorú vláda označila za hrozbu pre národnú bezpečnosť.

Trump zároveň ostro vystúpil proti univerzitám, ktoré podľa neho tolerujú antisemitizmus.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Vojna s Izraelom môže kedykoľvek opäť vypuknúť, varuje Irán

Napätie medzi Iránom a Izraelom sa zďaleka neskončilo, varuje prvý iránsky viceprezident Mohammad Rezá Áref, podľa ktorého po júnovej 12-dňovej vojne nedošlo k oficiálnemu prímeriu, ale len k dočasnému zastaveniu bojov.

Situácia je podľa neho taká krehká, že vojna môže vypuknúť kedykoľvek. Podobne varoval aj poradca najvyššieho iránskeho lídra, ktorý označil aktuálnu fázu za vojnovú.

Konfrontácia si doteraz vyžiadala viac než tisíc mŕtvych na iránskej strane vrátane vedcov a vojenských činiteľov, Izrael zas hlásil desiatky obetí.

Do konfliktu sa zapojili aj USA. Západ zároveň obviňuje Teherán z pokusov o získanie jadrovej zbrane, čo Irán odmieta.

Izrael, USA, ale aj EÚ pohrozili Iránu ďalšími sankciami či útokmi, ak obnoví svoj jadrový program.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rutte: Ukrajina nebude v NATO, riešime však bezpečnostné záruky

NATO podľa jeho šéfa Marka Rutteho neplánuje prijať Ukrajinu ako člena, no diskutuje o ponuke bezpečnostných záruk na spôsob článku 5. To znamená, že by Aliancia garantovala Ukrajine obranu v prípade útoku, a to aj bez formálneho členstva.

Rutte to uviedol v rozhovore pre americkú televíziu Fox News, pričom zároveň pripomenul, že niektoré krajiny vrátane USA sú stále proti plnohodnotnému členstvu Ukrajiny.

Dodal, že o vojenskej prítomnosti na ukrajinskom území nediskutovali. Téma rezonovala aj počas pondelkového stretnutia v Bielom dome, kde sa prezident USA Donald Trump rozprával s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a lídrami NATO.

Trump stretnutia označil za úspešné a informoval, že kontaktoval Putina s návrhom prípravy spoločného rokovania s ukrajinskou stranou.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Trump a von der Leyenová riešili únosy detí počas vojny na Ukrajine

Americký prezident Donald Trump a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová diskutovali vo Washingtone o osude nezvestných detí v dôsledku vojnových konfliktov, najmä na Ukrajine.

Trump na sociálnych sieťach upozornil na globálny rozsah problému a spomenul zapojenie svojej manželky Melanie, ktorá osobne odovzdala list prezidentovi Vladimirovi Putinovi s apelom na ochranu detí.

Ukrajinská strana označuje masové únosy detí deportovaných do Ruska za vojnový zločin a genocídu, pričom OSN potvrdzuje porušovanie práv miliónov ukrajinských detí od začiatku invázie v roku 2022.

Von der Leyenová zdôraznila, že každé unesené dieťa sa musí vrátiť domov. Dramatické obrazy trpiacich detí z Ukrajiny, Gazy či zo Sýrie vyvolávajú celosvetový nesúhlas.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Macron a Stubb sú voči Putinovi skeptickí. Bez mieru mu hrozia tvrdšími sankciami

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a jeho fínsky náprotivok Alexander Stubb vyjadrili po rokovaniach v Bielom dome pochybnosti o úprimnosti ruského prezidenta Vladimira Putina dosiahnuť mier s Ukrajinou.

Macron uviedol, že ak Rusko odmietne dohodu, Európa by mala reagovať sprísnením sankcií. Lídri sa zhodli na podpore silnej ukrajinskej armády bez obmedzení a odmietli diskusiu o územných ústupkoch.

Macron poukázal aj na účinnosť amerických ciel voči Indii ako príklad tvrdších opatrení. Stubb označil rokovania za konštruktívne, no vyslovil skepticizmus voči Putinovej ochote zúčastniť sa na bilaterálnom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Podľa neho je otázne, či má Putin o mier skutočný záujem alebo odvahu naň. Očakáva sa, že USA predstavia podrobnejšie bezpečnostné záruky pre Ukrajinu už v priebehu týždňa.

O prípadnom samite Trump – Putin – Zelenskyj by sa mohlo rozhodnúť do niekoľkých týždňov, avšak len za predpokladu prímeria, zdôraznili obaja lídri.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.