Automobilový priemysel je krehký, ukázala to pandémia. Slovensko by sa malo poučiť

V súvislosti s covidom sa často hovorí o dlhodobých následkoch. Tie rozhodne nebudú len zdravotné a svoj postcovidový syndróm zažije i ekonomika. Kým bežný život sa v posledných týždňoch aspoň zdanlivo vracia k normálu a služby ako-tak ožívajú, výroba zápasí s problémami, ktoré pred pandémiou v tomto rozsahu nepoznala.

Európski výrobcovia tvrdo narážajú na nedostatok vstupov. V stavebníctve sa tento nedostatok prejavuje rastom cien stavebných materiálov, ktorý sa premieta aj do rastu cien nových bytov. Štandard o tom písal tu. V priemysle je zvlášť viditeľný nedostatok čipov, ktorý ochromuje výrobu v európskych automobilkách. Tento vývoj môže byť poučný pre hospodársku politiku.

Automobilový priemysel bez kľúčových komponentov

Minulý týždeň ohlásila česká automobilka Škoda, že predlžuje letnú odstávku výroby. Tá sa pre nedostatok komponentov začala už pred plánovanou celozávodnou dovolenkou a bude pokračovať i po nej. Pre automobilku pritom nejde o lacnú záležitosť, keďže nepracujúcim zamestnancom musí vyplácať náhradu mzdy.

Nejde o ojedinelý prípad, podobné problémy zažívajú automobilky po celej Európe a Slovensko nie je výnimkou. V trnavskom závode automobilky Stellantis obmedzili výrobu v druhom štvrťroku približne o štvrtinu celkového pracovného času. Výpadky postihli aj Volkswagen, ktorý dočasne prerušil výrobu SUV. Čakacie lehoty na nové autá sa predlžujú najmä pri luxusnejších modeloch.

Nemecké Centrum pre automobilový výskum odhaduje, že v tomto roku nebude v dôsledku nedostatku čipov vyrobených 5,2 milióna osobných automobilov. Nedostatok bude podľa odhadov pokračovať až do roku 2023 a celkový výpadok výroby bude až 8,1 milióna vozidiel. Pokračovanie krízy do budúceho roku predpokladá aj šéf skupiny Stellantis.

Iné odhady sú však optimistickejšie a nádej vidia v presmerovaní výroby čipov na potreby automobilového priemyslu. Taiwanskí výrobcovia, ktorí na trhu čipov dominujú, presúvajú výrobu do svojich čínskych tovární. Rozšírenie výrobných kapacít však v tomto technologicky náročnom odvetví nie je jednoduché. Po vyriešení problému automobiliek tak možno budú čeliť nedostatku iné odvetvia, napríklad výrobcovia mobilných telefónov.

Dve tváre globalizácie a poučenie z krízy

Pandémia ukázala citlivosť globalizovaného sveta na štátne zásahy, ktoré narušujú medzinárodnú spoluprácu. Previazanosť jednotlivých štátov a odvetví je dnes taká vysoká, že i relatívne malý zásah môže mať významné následky. Tieto následky sú veľmi ťažko predvídateľné. Ekonomické obmedzenia by sa preto mali prijímať s veľkou opatrnosťou.

Na druhej strane, globalizovaný svet nie je taký krehký, ako by sa mohol zdať. V kritickej situácii je dôležitá diverzifikácia, ktorá je pre malé štáty či regióny nedosiahnuteľná. V minulom roku sa to dobre ukázalo pri dodávkach zdravotníckeho materiálu a techniky. Globalizácia teda neznamená len väčšie bohatstvo za cenu väčšieho rizika, ale v kríze môže zvyšovať schopnosť reakcie.

Súčasné problémy automobilového priemyslu však ukazujú aj na potrebu domácej diverzifikácie. Pokiaľ bude v slovenskom priemysle dominovať jedno odvetvie, ekonomika ako celok bude zraniteľná. Faktory, ktoré nestabilitu vyvolávajú, sú úplne mimo kontroly slovenskej vlády.

Riešením rozhodne nie je uzatváranie sa svetu. Ani veľké ekonomiky ako Spojené štáty americké alebo Čína nemôžu efektívne fungovať sebestačne. Kľúčové je mať v každej situácii čo ponúknuť ostatným – ideálne produkty či služby, ktoré nekúpia lacnejšie napríklad v Číne. Budovať takto diverzifikovanú ekonomiku je však náročné a neprináša to politické body. Na titulku sa skôr dostanete s ďalšou automobilkou.