Preskočiť na obsah
  |  

Rusko spúšťa digitálnu ofenzívu. Štátne aplikácie budú povinné všade

Rusko od 1. septembra nariaďuje povinnú predinštaláciu štátnej aplikácie na správy s názvom MAX na všetkých mobilných zariadeniach predávaných v krajine.

Cieľom je posilniť kontrolu nad digitálnym priestorom a zároveň obmedziť vplyv zahraničných platforiem ako WhatsApp a Telegram, ktoré Kremeľ viní z neochoty spolupracovať pri vyšetrovaniach.

Aplikácia MAX má byť prepojená s vládnymi službami.

Od rovnakého dátumu bude zároveň RuStore, ruský obchod s aplikáciami, povinne dostupný aj na zariadeniach od Apple.

Od januára 2026 pribudne aj povinná predinštalácia aplikácie LIME HD TV na všetkých smart televízoroch – umožní sledovanie štátnych kanálov.

Kritici varujú, že ide o ďalší krok k technologickému autoritárstvu a sledovaniu občanov. Vláda to, naopak, prezentuje ako ochranu pred zahraničným vplyvom a posilnenie národnej bezpečnosti.

(reuters, lup)

  |  

Zelenskyj očakáva silnú reakciu USA, ak Putin odmietne osobné rokovanie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že očakáva „silnú reakciu“ Spojených štátov, ak ruský prezident Vladimir Putin odmietne osobné rokovanie. Pred novinármi v Kyjeve uviedol, že zatiaľ nie je jasné, aké územné ústupky je Kremeľ ochotný ponúknuť.

Kriticky sa vyjadril aj k návrhu, aby sa rozhovory konali v Budapešti. Podľa neho ide o „náročné“ miesto s ohľadom na politický kontext.

V ten istý deň Zelenskyj informoval, že pri ruskom útoku na americký civilný podnik v Zakarpatskej oblasti utrpelo zranenia 15 ľudí. Vo vyhlásení na Telegrame upozornil, že z Moskvy doteraz neprišli žiadne konkrétne signály o ochote viesť zmysluplné mierové rokovania.

Zároveň vyzval na posilnenie medzinárodného tlaku, a to najmä prostredníctvom tvrdých sankcií a ciel.

(reuters, lup)

  |  

Kresťanskí demokrati: Režim v roku 1968 chránil moc, nie lepší život národa

Od odchodu vojsk Varšavskej zmluvy zo Slovenska uplynulo 24 rokov a vyrástla generácia, ktorá pozná už len život v slobode. Podľa opozičného hnutia KDH však slobodu nemožno brať ako samozrejmosť a aj 21. august ostáva symbolom toho, aké krehké sú základné práva.

Hnutie to uviedlo pri príležitosti 57. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.

Strana pripomenula, že v roku 1968 komunistický režim ospravedlňoval okupáciu snahou "ochrániť" krajinu pred hrozbou slobody a vplyvu demokratického sveta.

"Aj vtedy sa chodili čelní predstavitelia radiť do Moskvy. Vzhliadali na ešte fungujúci sovietsky nedemokratický režim ako na svoj vzor a najmä bojovali o svoju záchranu. Im nešlo o lepší život vlastného národa, ale o udržanie sa pri moci. Za každú cenu," dodali kresťanskí demokrati.

Pri tejto príležitosti si spolu s Kresťanskodemokratickou mládežou Slovenska uctia pamiatku obetí okupácie z roku 1968 položením venca pri pamätnej tabuli obetiam invázie na budove Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí v Bratislave.

(tasr, max)

  |  

Pellegrini o invázii z roku 1968: Dejiny sa v krutej podobe nesmú opakovať

Prezident SR Peter Pellegrini si vo štvrtok na sociálnej sieti pripomenul 57. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, ktorá na dlhé roky ovplyvnila politický vývoj aj životy obyčajných ľudí.

Obrodný proces, na ktorého čele stál Alexander Dubček, stelesňoval túžbu občanov zmeniť vtedajší skostnatený režim a budovať spoločnosť založenú na rešpekte k ľudským právam a slobodám.

"Tieto historické udalosti sú však aj príbehom o charaktere ľudí, ktorí zotrvali na svojom presvedčení bez ohľadu na to, že stáli zoči-voči tvrdému politickému vojenskému tlaku," poznamenal Pellegrini.

Aj keď invázia a následná normalizácia obrodný proces ukončili, podľa prezidenta zostala v ľuďoch silná túžba po slobode. Práve tá sa stala hodnotovým základom pre nežnú revolúciu v roku 1989.

Podľa neho je preto dôležité, aby Slovensko budovalo svoju štátnosť v rámci demokratických štruktúr Európskej únie a NATO. A to preto, aby sa "už nikdy nezopakoval násilný mocenský akt, keď sa na základe sféry vplyvu jednej veľmoci rozhodne o osude celej krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú".

(tasr, max)

  |  

Lichačov: Ruský jadrový štít potrebuje modernizáciu pre kolosálne hrozby

Šéf Rosatomu Alexej Lichačov vyhlásil, že ruský jadrový štít musia modernizovať vzhľadom na „kolosálne hrozby“, ktorým čelí Rusko.

Rosatom je kľúčovou organizáciou zodpovednou za prevádzku ruského jadrového arzenálu aj za budovanie a modernizáciu jadrových kapacít v Rusku i zahraničí.

Lichačov zdôraznil, že modernizácia je nevyhnutná, aby nikto nemal „ani na mysli“ použitie jadrových zbraní proti Rusku, a to najmä v kontexte súčasných geostrategických napätí a vojenských konfliktov.

Rosatom okrem toho rozširuje svoju aktivitu v oblasti výstavby jadrových elektrární v rôznych krajinách vrátane strednej Ázie, Blízkeho východu a ďalších regiónov, čím posilňuje ruský vplyv v energetike a bezpečnostnej sfére.

(reuters, sie)

  |  

Maďarsko chce byť dejiskom rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou

Maďarsko už dvakrát ponúklo, že bude hostiť mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou, a táto ponuka stále platí, uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vo štvrtok v podcaste vysielanom na Facebooku.

„Ak nás bude treba, sme pripravení poskytnúť primerane spravodlivé a bezpečné podmienky na takéto mierové rokovania. Teší nás, ak môžeme prispieť k úspechu mierových snáh,“ povedal Szijjártó.

Maďarský premiér Viktor Orbán má blízko k americkému aj ruskému prezidentovi. Maďarsko navyše v apríli vystúpilo z jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu, ktorý vydal zatykač na Vladimira Putina, takže mu tam nehrozí zatknutie.

(reuters, est)