Preskočiť na obsah
  |  

Krajčí varuje pred stratou miliónov z plánu obnovy pre pochybenia

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (Slovensko) upozornil, že štát môže prísť o ďalšie milióny eur z plánu obnovy pre pochybenia súkromných nemocníc Agel a Penta Hospitals.

Krajčí sa odvoláva na zistenia Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), podľa ktorých nemocnica Agel Levice porušila zákon tým, že rozdelila zákazku na dve menšie, aby obchádzala povinnosť nadlimitného verejného obstarávania.

Krajčí vyzýva ministerstvo zdravotníctva, aby tieto porušenia nahlásilo Národnej implementačnej a koordinačnej autorite, ktorá má informovať Európsku komisiu a Európsky úrad pre boj proti podvodom. Následkom by mohlo byť nepreplatenie financovania z plánu obnovy a strata miliónov eur.

Podobné riziko predstavuje aj projekt nemocnice v Spišskej Novej Vsi, ktorú realizuje Penta. Ministerstvo zdravotníctva predĺžilo termín dokončenia stavby až do 31. decembra 2028, čo nie je v súlade s požiadavkami Európskej komisie.

Krajčí tvrdí, že tieto pochybenia môžu viesť k zlyhaniu čerpania finančných prostriedkov, ktoré si nemocnice pôvodne nárokovali.

Spoločnosť Agel reagovala, že kritika je vytrhnutá z kontextu a kontrolné procesy stále prebiehajú. Podľa Agelu nemocnica v Leviciach postupovala zákonne a efektívne využila dostupné prostriedky na rozšírenie modernizácie zariadenia bez straty financií.

Penta Hospitals odmieta politické útoky a informuje, že projekt v Spišskej Novej Vsi napreduje podľa plánu bez zistených pochybení zo strany kontrolných orgánov. Úrad pre verejné obstarávanie podľa nich potvrdil zákonnosť verejnej súťaže a transparentnosť procesu.

(tasr, sie)

  |  

Šéf amerického Fedu Powell upozorňuje na vplyv ciel na ceny a infláciu

Šéf Federálneho rezervného systému (Fed) Jerome Powell vo svojom prejave na sympóziu v Jackson Hole povedal, že stabilná nezamestnanosť umožnuje Federálnemu rezervnému systému „postupovať len opatrne“ v zvažovaní ďalších krokov svojej menovej politiky.

Upozornil, že vyváženie cieľov Fedu - kontrola inflácie a podpora trhu práce - je náročné, pretože riziká inflácie v USA rastú, zatiaľ čo riziká spojené s nezamestnanosťou klesajú.

Powell uviedol, že hospodársky rast sa výrazne spomalil, čo sa odráža na poklese spotrebiteľských výdavkov. Najnovšie údaje ukazujú, že základná inflácia v USA za posledných 12 mesiacov vzrástla o 2,9 percenta.

Efekty ciel na ceny spotrebiteľských tovarov sa podľa jeho slov už prejavujú a očakáva, že v nasledujúcich mesiacoch sa ich efekt ešte zvýrazní. Napriek tomu Powell predpokladá, že vplyv ciel bude dočasný.

Varoval, že jednorazový nárast cien nemožno nechať prerásť do pretrvávajúceho inflačného problému, hoci existuje riziko, že tlak vyvolaný clami by mohol viesť k dlhodobejšej inflácii, čo je však podľa neho nepravdepodobné.

Podľa Powella sprísnenie imigračnej politiky spomalilo rast pribúdania pracovnej sily na trh práce. Hoci sa rast počtu pracovných miest znížil, nevytvoril sa veľký prebytok pracovnej sily.

Jerome Powell si myslí, že pracovný trh sa nachádza v „zvláštnom druhu rovnováhy“ a ponuka pracovnej sily sa zmiernila s dopytom.

(reuters, sie)

  |  

Clá Európskej únie na ruské hnojivá zvyšujú náklady európskych farmárov

Od júla začal platiť nový balík ciel, ktorých cieľom je obmedziť príjmy Moskvy z exportu, ktoré financujú vojnu na Ukrajine. Súčasťou tohto balíčka sa stali aj clá zo strany EÚ na dovoz ruských hnojív.

Tieto zvýšené náklady na hnojivá, podobne ako ďalšie výzvy, ktorými sú napriíklad vysoké ceny energií a environmentálne regulácie, tlačia farmárov k vyšším výdavkom, čo vedie k rastu cien potravín pre spotrebiteľov.

Ruské spoločnosti deklarujú, že svoje exporty môžu presmerovať na iné trhy. Rusi zabezpečujú viac ako 20 percent globálnej produkcie hnojív a asi 25 percent dovozu hnojív do EÚ. EÚ nastavila clá, ktoré začínajú na 40 eurách za tonu a ich výška má do roku 2028 vzrásť na 315 eur za tonu.

Na základe toho ceny hnojív, ako je močovina, zaznamenali v posledných mesiacoch výrazný nárast.

Farmári varujú, že rast cien hnojív komplikuje ich ziskovosť, najmä keď ceny pšenice klesli na päťročné minimum. Niektorí farmári preto odkladajú nákupy hnojív v nádeji, že ceny klesnú.

(reuters, sie)

  |  

Pilotný projekt skracovania pracovného času vzbudil v Poľsku záujem

Ministerstvo rodiny, práce a sociálnej politiky Poľska zaznamenalo veľký záujem o pilotný projekt skracovania pracovného času so zachovaním mzdy.

V prvom týždni náboru podalo žiadosti 150 subjektov, pričom ďalších 694 žiadostí je aktuálne spracovávaných. O účasť v programe, ktorý je otvorený pre mikro-, malé, stredné i veľké firmy a verejné ustanovizne, sa subjekty môžu uchádzať do 15. septembra.

Cieľom projektu je otestovať rôzne modely kratšieho pracovného času v rôznych organizačných podmienkach. Ministerka práce Agnieszka Dziemianowicz-Baková vyzdvihla pripravenosť zamestnávateľov využívať možnosť testovať kratší pracovný čas pri zachovaní mzdy.

Financovanie pilotného programu bude zabezpečené z rezervy fondu práce s rozpočtom 50 miliónov poľských zlotých (približne 11,76 milióna eur) pre roky 2025 až 2027.

Podpora na jeden projekt môže dosiahnuť až 1 milión poľských zlotých, pričom na jedného zamestnanca nesmie presiahnuť 20-tisíc poľských zlotých.

Účasť vyžaduje zapojenie aspoň polovice zamestnancov danej firmy, zachovanie miezd a istoty zamestnania.

Organizácie si môžu vybrať model štvordňového pracovného týždňa, kratších pracovných dní, predĺžených dovoleniek alebo flexibilného začiatku práce.

Pilotný projekt prebehne v troch etapách: prípravnej do konca roku 2025, testovacej počas roku 2026 a vyhodnocovacej do mája 2027. Zoznam vybraných projektov má byť zverejnený do 15. októbra 2025.

(tasr, sie)

  |  

Trump ustúpil od vysokých ciel na farmaceutiká a polovodiče z Európy

Americký prezident Donald Trump ustúpil od svojho pôvodného zámeru uložiť vysoké clá na farmaceutické výrobky a polovodiče dovážané z Európskej únie.

Pôvodne hrozil tarifami až do výšky 250 percent na farmaceutiká a 100 percent na polovodiče. Podľa nových detailov z dohody medzi USA a EÚ, ktorú vo štvrtok zverejnili, budú clá na tieto sektory obmedzené na 15 percent, rovnako ako v ostatných oblastiach obchodnej dohody.

EÚ však musí najskôr prijať legislatívu na zníženie ciel, ktoré momentálne platia pre americký dovoz do Únie.

V zmysle dohody, ktorú schválila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová s Donaldom Trumpom, sa clá na dovoz európskych áut do USA znížia z 27,5 percenta na 15 percent až vtedy, keď clá na americký dovoz do EÚ klesnú na nulu.

Dohoda nadobudne platnosť od 1. septembra. Momentálne clá budú znížené pre väčšinu európskych výrobkov, no sektory vína a destilátov zostali naďalej sporné, pričom asociácie oboch strán vyjadrili sklamanie.

Von der Leyenová vyzdvihla, že dohoda prináša stabilitu pre podniky a spotrebiteľov. Minister obchodu USA Howard Lutnick označil dohodu za historický prístup na rozsiahle európske trhy.

(bbc, sie)

  |  

Ferenčák navrhuje zvýšiť počet hlasov potrebných na zmenu ústavy na 100

Koaličný poslanec Národnej rady SR Ján Ferenčák (Hlas) predložil novelu zákona, ktorou navrhuje zvýšiť počet poslancov potrebných na prijatie zmien Ústavy Slovenskej republiky alebo ústavného zákona z terajších 90 na minimálne 100.

Tento návrh predstavuje súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých poslancov a má podľa Ferenčáka posilniť vážnosť ústavy tým, že zmeny budú možné len pri spoločenskom konsenze.

Ferenčák už o tejto iniciatíve hovoril v júni a poslanci by o nej mali rokovať na najbližšej schôdzi, ktorá začína 9. septembra.

Súhlas trojpätinovej väčšiny, teda 90 hlasov, by podľa návrhu zostal potrebný v niektorých špecifických prípadoch, ako je schválenie medzinárodnej zmluvy, ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, podanie obžaloby na prezidenta, skrátenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, vyhlásenie vojny, zrušenie rozhodnutia prezidenta a voľba kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR.

Návrh novelizácie by mal nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2026.

(tasr, sie)