Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bolsonaro podľa právnikov plní súdne príkazy, polícia ho vraj diskredituje

Právnici bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara odmietajú tvrdenia polície, že exprezident porušil podmienky domáceho väzenia a obmedzenia nariadené súdom. Tvrdia, že Bolsonaro dodržal všetky príkazy a obvinenia zo zdieľania videí či z komunikácie s ďalšími obžalovanými označujú za snahu o jeho diskreditáciu.

Polícia však zhabala jeho mobilný telefón, z ktorého údajne vyplýva, že na WhatsAppe šíril stovky videí z demonštrácií a mal pripravený návrh žiadosti o politický azyl adresovaný argentínskemu prezidentovi Javierovi Mileimu. Obhajoba trvá na tom, že ide o politicky motivované dokumenty, ktoré nemožno brať ako dôkaz pokusu o útek.

Bolsonaro čelí procesu spolu so siedmimi spolupracovníkmi, pričom prokuratúra ho viní z organizovania zločineckej skupiny s cieľom uskutočniť puč po prehratých voľbách v roku 2022.

Najvyšší súd začne rozhodovať 2. septembra. Bolsonaro, ktorému hrozí až 40 rokov väzenia, sa označuje za obeť prenasledovania, ktoré mu má zabrániť kandidovať v ďalších voľbách.

(tasr, jax)

Minúta  |  

Šaško spustil viaceré audity, varuje pred obohacovaním na úkor pomoci

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) oznámil sériu auditov a kontrol s cieľom preveriť hospodárenie v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Zameriavajú sa najmä na verejné obstarávania, nákup liekov, zdravotníckej techniky a materiálu.

Minister zdôraznil, že chce odhaliť prípady nehospodárneho nakladania s verejnými peniazmi a zabrániť tomu, aby sa zdravotníctvo stalo priestorom na obohacovanie jednotlivcov. Kontroly sa týkajú aj projektov financovaných z plánu obnovy, a to vo verejnom aj v súkromnom sektore.

Šaško nariadil štatutárom štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií v pôsobnosti jeho rezortu predložiť prehľad všetkých nákupov nad päťtisíc eur od roku 2022.

Ubezpečil, že v prípade zistených pochybení je pripravený „nekompromisne konať, ak by si niekto v rezorte zdravotníctva náhodou chcel pomýliť poslanie pomáhať chorým so svojím vlastným obohacovaním“. Zdôraznil, že konsolidácia verejných financií je nevyhnutná, no Hlas bude dbať na to, aby sa jej dôsledky nedotkli najzraniteľnejších – predovšetkým pacientov.

(tasr, jax)

Minúta  |  

Trump hovorí o nasadení Národnej gardy v Chicagu a New Yorku

Americký prezident Donald Trump oznámil, že zvažuje nasadenie Národnej gardy v Chicagu a New Yorku. Už skôr poslal jej príslušníkov do Washingtonu a Los Angeles, pričom krok voči Kalifornii je momentálne predmetom súdneho sporu o zákonnosť federalizácie tamojších jednotiek. Píše Politico.

Trump tvrdí, že cieľom je zvýšiť bezpečnosť v mestách, ktoré označil za „chaos“, a naznačil, že je pripravený nasadiť aj regulárnu armádu.

Zatiaľ čo prezident chváli spoluprácu gardy s políciou, lokálni lídri sa ostro ohradzujú. Starosta Chicaga Brandon Johnson varoval, že takýto zásah by mohol ešte viac podkopať dôveru medzi políciou a obyvateľmi.

Guvernér Illinois J. B. Pritzker označil krok za autoritársky a guvernérka New Yorku Kathy Hochulová dodala, že by oslabil snahy štátu o znižovanie kriminality. Kritici upozorňujú, že federálny zákon vo všeobecnosti zakazuje nasadenie armády na výkon civilného práva, ak to výslovne nepovoľuje ústava alebo iný zákon.

(politico, jax)

Minúta  |  

SNS navrhuje, aby obecnými policajtmi mohli byť výlučne slovenskí občania

Slovenská národná strana predložila do parlamentu návrh novely zákona o obecnej polícii, podľa ktorého by sa jej príslušníkom mohol stať iba občan Slovenskej republiky. Podľa lídra SNS Andreja Danka ide o krok, ktorý má posilniť bezpečnosť miest a obcí a zároveň zvýšiť dôveru verejnosti voči polícii.

Danko zdôraznil, že uniformu obecnej polície má nosiť výhradne občan SR, keďže ide o prejav lojality a zodpovednosti voči štátu. Strana tvrdí, že legislatívna zmena zapadá do jej dlhodobého úsilia presadzovať stabilitu, poriadok a ochranu slovenských občanov.

Ak parlament novelu schváli, mala by vstúpiť do platnosti 1. januára 2026.

(tasr, jax)

Minúta  |  

V Nemecku pribúdajú prípady hanobenia kostolov, cirkev hovorí o nenávisti

Katolícka cirkev v Nemecku upozorňuje na čoraz brutálnejšie útoky na kostoly, ktoré už presahujú rámec bežného vandalizmu. Hovorca Nemeckej biskupskej konferencie Matthias Kopp uviedol, že od roku 2015 pribúdajú incidenty, pri ktorých nejde o krádež, ale o cielené útoky voči kresťanstvu.

Medzi príkladmi spomenul výkaly v nádobách na svätenú vodu, spálené oltáre, zničené sochy Krista či odpadky pri náboženských obrazoch. Evanjelická cirkev dodáva, že takéto činy zasahujú nielen budovy, ale aj samotných veriacich, ktorí kostoly vnímajú ako bezpečné miesta ticha a modlitby.

„A ničí to určitú mieru dôvery v to, že miesta, ktoré sú otvorené pre všetkých, zostanú rešpektované,“ dodal. Zatvorené kostoly mimo bohoslužieb nepredstavujú cestu, ktorou sa cirkvi chcú uberať.

Aj keď návštevnosť kostolov klesá, 60 percent Nemcov stále považuje kresťanstvo za základ západnej kultúry. Významne však rastú protináboženské postoje, čo potvrdil aj prieskum z roku 2022 – podľa neho takmer polovica populácie verí, že náboženstvo prináša viac škody než úžitku.

(tasr, jax)

Minúta  |  

Tretina Nemcov sa obáva straty práce pre nástup umelej inteligencie

Podľa aktuálneho prieskumu agentúry YouGov pre DPA sa až tretina Nemcov obáva, že v budúcnosti prídu o prácu pre nástup umelej inteligencie. Obavy vyjadrilo 34 percent respondentov, zatiaľ čo 62 percent sa necíti ohrozených.

Prieskum, na ktorom sa v auguste zúčastnilo viac ako 2 100 ľudí, ukázal, že strach je výraznejší medzi obyvateľmi miest a medzi ľuďmi s nižším vzdelaním. Nemecký inštitút Ifo už v júni upozornil, že približne 27 percent firiem očakáva straty pracovných miest v dôsledku AI v priebehu piatich rokov, no iba päť percent predpokladá vznik nových pozícií.

(tasr, jax)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.