Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Klingbeil vyzýva na samit o podpore oceliarskeho sektora a nižších energiách

Nemecký vicekancelár Lars Klingbeil vyzval na usporiadanie samitu, na ktorom by sa rokovalo o znižovaní cien energií pre ohrozený oceliarsky sektor.

V rozhovore pre vydavateľský dom Funke Media Group zdôraznil potrebu spoločnej diskusie s vedením spoločností a zamestnaneckými radami, ako čo najlepšie podporiť oceliarsky priemysel, napríklad prostredníctvom nižších cien energie.

Klingbeil tiež upozornil, že je potrebné nájsť rozumné riešenie pre oceľ v rámci prebiehajúceho colného sporu so Spojenými štátmi. Poukázal. na to, že USA sa spoliehajú na vysokokvalitnú nemeckú oceľ, napríklad v leteckom sektore.

Spor sa v júni vystupňoval, keď americký prezident Donald Trump zdvojnásobil clá na dovoz ocele a hliníka na 50 percent a zaviedol tiež clá na stovky výrobkov obsahujúcich oceľ alebo hliník, vrátane motocyklov, okenných rámov či železničných nákladných vozňov.

Tieto clá však nie sú súčasťou dohody medzi EÚ a USA.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Lavrov: Rokovania o bezpečnostných zárukách bez Ruska sú utópiou

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre americkú televíziu NBC News v programe „Meet the Press“ uviedol, že bezpečnostné záruky pre Ukrajinu by mala poskytovať skupina krajín vrátane stálych členov Bezpečnostnej rady OSN – Británie, Číny, Francúzska, Ruska a USA.

Okrem nich by do tejto skupiny mohli patriť aj Nemecko, Turecko a ďalšie štáty. Lavrov zdôraznil, že Ukrajina musí zostať neutrálna, nesmú ju viazať žiadne vojenské bloky a musí byť bez jadrových zbraní.

Lavrov spomenul, že prezidenti Putin s Trumpom diskutovali o bezpečnostných zárukách a pripomenul neúspešné rokovania z Istanbulu v roku 2022, keď sa hovorilo o trvalej neutralite Ukrajiny výmenou za záruky piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.

Lavrov zároveň označil členstvo Ukrajiny v NATO za neprijateľné a zdôraznil požiadavku ochrany rusky hovoriaceho obyvateľstva. Podľa neho je potrebné viesť diskusiu o územných otázkach s Ukrajinou.

Táto ruská pozícia výrazne narazila na požiadavky Ukrajiny a jej západných spojencov, ktorí žiadajú robustné bezpečnostné záruky bez práva veta zo strany Moskvy.

(nbcnews, reuters, sie)

Minúta  |  

Izraelské nálety zasiahli štvrť s prezidentským sídlom v jemenskom meste Sanaa

Izraelské letecké útoky v nedeľu zasiahli hlavné mesto Jemenu, Sanaa, ktoré je pod kontrolou šíitskej skupiny Hútiov.

Podľa správy televízie al Masirah, ktorá je spojená s hútskou stranou, ciele útokov boli v blízkosti prezidentského komplexu a raketových základní. Svedkovia potvrdili výbuchy a škody v týchto oblastiach.

Podľa informácií Times of Israel sa izraelská armáda k tomuto útoku zatiaľ nevyjadrila.

V posledných týždňoch pokračujú izraelské nálety proti hútskym cieľom v Jemene. Prvé útoky zahŕňali zničenie letiska v Sanaa, poškodenie elektrární a prístavov, čo má oslabiť logistiku a energetické zdroje hútskeho hnutia.

(reuters, timesofisrael, sie)

Minúta  |  

Leyenová: Dohoda EU a USA prináša stabilitu a predvídateľnosť

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová obhajuje dohodu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi o colnej politike ako významný krok k stabilite a predvídateľnosti v transatlantickom obchode.

Dohoda, ktorú podpísali koncom júla, stanovuje jednotnú colnú sadzbu 15 percent na väčšinu dovozov z EÚ do USA, vrátane automobilov, liekov, polovodičov a dreva.

Leyenová zdôraznila, že bez tejto dohody by hrozila obchodná vojna so zavedením ciel až do výšky 30 percent, čo by poškodilo pracovné miesta, spotrebiteľov aj priemysel na oboch stranách Atlantiku. Doplnila, že dohoda je kompromisom, ktorý nie je dokonalý, ale zabraňuje eskalácii a konfrontácii.

EÚ zároveň odstráni clá na americké priemyselné výrobky a poskytne preferencie pre vybraný export USA. V dohode však zostávajú vyššie clá na oceľ a hliník. Komisia čelí kritike za to, že podmienky sú pre USA výhodnejšie a EÚ môže čeliť oslabeniu konkurencieschopnosti.

Celkový rámec dohody zahŕňa aj záväzky USA nakúpiť americkú energiu a investície v hodnote stoviek miliárd dolárov v nasledujúcich rokoch.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Spojené štáty americké začali so sťahovaním vojakov z Iraku

Armáda Spojených štátov začala so sťahovaním svojich vojakov z irackých základní, kde slúžili v rámci medzinárodnej protidžihádistickej koalície.

Postupne opúšťajú základňu Ajn al-Asad v západnom Iraku a základňu Victoria pri Bagdade. Jednotky smerujú do autonómneho regiónu Irackého Kurdistanu alebo Kuvajtu, pričom v Iraku zostane len malý počet vojakov na poradné a výcvikové funkcie.

USA vstúpili do Iraku v roku 2003 pre hrozbu jadrových, chemických a biologických zbraní. Po zvrhnutí Saddáma Husajna nasledovali roky konfliktov.

USA sa z Iraku stiahli v roku 2011, no vrátili sa o tri roky neskôr, aby viedli koalíciu proti Islamskému štátu. Irak považuje Islamský štát za porazený a ukončuje pôsobenie koalície na svojom území.

Počet amerických vojakov v Iraku je momentálne asi 2 500 až 3-tisíc, sú tu aj vojaci ďalších koaličných krajín, ako Nemecko či Francúzsko.

Po začiatku vojny v Pásme Gazy v októbri 2023 sa útoky na americké základne v Iraku zo strany proiránskych milícií zintenzívnili.

Podľa dohody z roku 2024 by stovky vojakov mali z Iraku odísť do septembra 2025 a zvyšok do konca roka 2026. Plány však ovplyvňuje aj situácia v regióne, napríklad pád sýrskeho režimu.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Francúzsky regulátor nedokáže blokovať kanál mŕtveho streamera

Francúzska mediálna regulačná agentúra ARCOM nemá právomoc blokovať online kanál streamera, ktorý zomrel počas živého vysielania.

Ide o prípad streamera známeho ako Jean Pormanove (Raphaël Graven), ktorý pôsobil na austrálskej platforme Kick. Tá nemá vo Francúzsku zastúpenie, preto nespadá pod priamu kontrolu ARCOM, uviedol riaditeľ tejto agentúry Martin Ajdari v denníku Monde.

Raphaël Graven zomrel 18. augusta počas maratónskeho 12-dňového streamu v dome v Contes, pri Nice. Počas vysielaní čelil násiliu a nedostatku spánku, vďaka čomu si získal státisícovú sledovateľskú základňu.

Podľa vyjadrenia Ajdariho môže zákonnosť obsahu posúdiť len súd, nie ARCOM.

Pitva potvrdila, že Graven nezomrel v dôsledku cudzieho zásahu; príčinou boli zdravotné problémy, pravdepodobne spojené s chemickými látkami, srdcovými komplikáciami a liečbou štítnej žľazy.

Šéf agentúry upozornil, že agentúra môže presadzovať legislatívu voči platformám, ktoré pôsobia priamo vo Francúzsku, kým v prípade Kicku takéto kompetencie nemá.

Ajdari zároveň vyjadril prekvapenie, že videá obsahujúce zneužívanie zostali prístupné celé mesiace bez podania sťažností. Dodal, že situácia naznačuje potrebu novej digitálnej regulácie, aby sa podobným prípadom dalo v budúcnosti predísť.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.