Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Azylant v Holandsku dobodal tínedžerku, Wilders sľubuje deportácie

V Amsterdame zatkli 22-ročného žiadateľa o azyl, ktorý v stredu nadránom smrteľne dobodal 17-ročnú Lisu, keď sa na bicykli vracala domov.

Podľa prokuratúry ide o rovnakého muža, ktorý je spájaný aj so znásilnením inej ženy v Amsterdame pred týždňom a s ďalším pokusom o sexuálne napadnutie zo začiatku augusta.

Lisa v osudnú noc podľa Sunday Times sama telefonovala na tiesňovú linku po nadobudnutí obáv, že ju niekto sleduje. Polícia ju našla mŕtvu, bodné rany mala aj na krku.

Vyšetrovatelia tvrdia, že stopy jednoznačne vedú k žiadateľovi o azyl, ktorý žil v centre pre azylantov a pôvodne ho zatkli za iný prípad znásilnenia. Muž sa v pondelok postaví pred súd na predbežnom vypočutí.

Geert Wilders, líder Strany slobody (PVV), po útoku sľúbil, že v prípade výhry v októbrových voľbách úplne uzavrie krajinu pred žiadateľmi o azyl a "vyhostí všetku kriminálnu spodinu".

Podobne ako v Británii, aj v Holandsku sa objavujú protesty proti azylovým centrám, napríklad v meste Helmond. Utečenecké ubytovanie v Amsterdame, kde zadržali podozrivého z vraždy tínedžerky Lisy, sú pod silnou policajnou ochranou.

(dutchnews, sundaytimes, max)

Minúta  |  

Nemeckí konzervatívci chcú obnoviť odvody, ak armáda nepriláka ľudí dobrovoľne

Nemecká opozícia z radov CDU/CSU žiada, aby plánovaný zákon o novej dobrovoľnej vojenskej službe obsahoval aj mechanizmus automatického návratu k povinným odvodom.

Predseda obranného výboru Bundestagu Thomas Röwekamp (CDU) upozornil, že Bundeswehru chýba viac ako 80-tisíc profesionálnych zmluvných vojakov a ďalších 140-tisíc záložníkov, aby sa mohlo brániť a splniť svoje záväzky voči NATO.

Podľa neho je nereálne, že sa tieto počty podarí doplniť len na dobrovoľnej báze. Röwekamp preto požaduje, aby zákon jasne určoval každoročné ciele rastu počtu vojakov a aby sa po ich nesplnení automaticky obnovila branná povinnosť.

Odvody v Nemecku síce pozastavili v roku 2011, ale zostávajú zakotvené v ústave, takže ich možno kedykoľvek obnoviť jednoduchou parlamentnou väčšinou.

Minister obrany Boris Pistorius (SPD) chce, aby nový program vstúpil do platnosti začiatkom roka 2026.

Presadzuje dobrovoľnosť, podporenú finančnými stimulmi. Viackrát však zdôraznil, že program bude môcť byť dobrovoľný, len ak pokryje personálne potreby Bundeswehru. Pripravuje preto aj mechanizmus návratu k povinnej vojenčine.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

WSJ: Ukrajina dostane rakety za 850 miliónov, väčšinu zaplatí Európa

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa schválila predaj 3 350 rakiet s predĺženým doletom (ERAM) pre Ukrajinu, informoval Defence Industry Europe s odvolaním sa na Wall Street Journal.

Dodávky v hodnote približne 850 miliónov dolárov by mali doraziť zhruba o šesť týždňov a financujú ho prevažne európske štáty.

Súčasťou balíka sú aj ďalšie položky, jeho realizáciu však odložili až do obdobia po skončení Trumpových rokovaní s Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským.

Rakety ERAM majú dolet 240 až 450 kilometrov a sú určené na útoky vzduch-zem proti pozemným aj námorným cieľom. Ich modulárna konštrukcia umožňuje prispôsobiť ich rôznym misiám, čo z nich robí univerzálny prostriedok pre moderné konflikty.

Pre ich reálne nasadenie bude potrebný aj súhlas Pentagónu, ktorý doteraz bránil používaniu amerických rakiet dlhého doletu proti cieľom priamo na ruskom území. Spojené štáty nové dodávky oficiálne nepotvrdili.

(die, wsj, max)

Minúta  |  

Lukašenko je po prvej lekárskej prehliadke, potvrdila jeho dobré zdravie

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, ktorý stojí na čele krajiny už tri desaťročia, v nedeľu oznámil, že vôbec po prvý raz vo svojom živote absolvoval komplexnú lekársku prehliadku. Podľa jeho vyjadrenia výsledky ukázali, že jeho zdravotný stav je v poriadku.

Lukašenko, ktorý má 70 rokov, v rozhovore pre bieloruskú televíziu dodal, že sa o jeho zdravie zaujímajú aj spravodajské služby "spriatelených krajín" a že nemá problém výsledky zverejniť.

Otázky o jeho kondícii sa objavujú čoraz častejšie, najmä po návšteve Moskvy v roku 2023, kde vyzeral zoslabnuto, neabsolvoval plánované podujatia a nevystúpil ani s očakávaným príhovorom.

Lukašenko je pri moci od roku 1994 a patrí medzi najbližších spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina. V roku 2022 umožnil Rusku využiť územie Bieloruska pri začatí invázie na Ukrajinu.

Západné štáty ho dlhodobo kritizujú za systematické porušovanie ľudských práv, represie voči opozícii a umlčiavanie disentu. Väčšina lídrov opozície bola prinútená odísť do exilu.

(tasr, reuters, max)

Minúta  |  

Paríž si predvolá veľvyslanca USA, kritiku antisemitizmu označil za zásah

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí si predvolá amerického veľvyslanca Charlesa Kushnera po tom, čo poslal prezidentovi Emmanuelovi Macronovi list kritizujúci Paríž za údajne nedostatočný boj proti antisemitizmu.

Podľa francúzskej diplomacie sú takéto obvinenia neprijateľné a v rozpore s princípmi medzinárodného práva, ktoré zakazujú diplomatom zasahovať do vnútorných záležitostí hostiteľskej krajiny.

Kushner v liste z 25. augusta vyjadril "hlboké znepokojenie" nad rastom antisemitizmu vo Francúzsku, pričom tvrdil, že útoky na Židov či vandalizmus voči židovským synagógam, školám a podnikom sa stali každodenným javom. Podľa neho nenávisť voči Židom "explodovala" po útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023.

Napätie ešte vystupňovali vyjadrenia izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý Macrona obvinil, že uznaním palestínskej štátnosti podporuje antisemitizmus. Elyzejský palác tieto slová označil za "hanebné a nepravdivé".

Vo Francúzsku žije najväčšia židovská komunita v západnej Európe – približne pol milióna ľudí – a zároveň významná moslimská menšina. Obe komunity hlásia nárast nenávistných činov od vypuknutia vojny Izraela s Hamasom.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Muskova Starship čaká na nový termín, skúšobný let museli zastaviť

Spoločnosť SpaceX v nedeľu krátko pred štartom odložila plánovaný desiaty skúšobný let svojej obrovskej nosnej rakety Starship. Dôvodom boli technické problémy s pozemnými systémami.

Firma Elona Muska zatiaľ neoznámila nový termín, no podľa skúseností z minulosti sa podobné problémy darí vyriešiť v priebehu niekoľkých dní.

Starship mala odštartovať zo základne v texaskom Boca Chica o 19.35 h miestneho času (1.35 h SELČ) a absolvovať približne hodinový testovací let. Ide o najväčší raketový systém v histórii kozmonautiky – svojou výškou prevyšuje aj Sochu slobody. Pozostáva z dvoch častí: prvého stupňa Super Heavy s dĺžkou asi 70 metrov a druhého stupňa Starship, 50-metrového vesmírneho modulu.

Kľúčovou vlastnosťou systému je opätovná použiteľnosť. NASA chce pomocou Starship vyslať astronautov na Mesiac, zatiaľ čo cieľom SpaceX je dostať sa jedného dňa na Mars.

Prvý test rakety v apríli 2023 skončil explóziou po niekoľkých minútach, neskoršie pokusy však preukázali výrazný pokrok.

(tasr, dpa, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.